Či už ide o úžasné závody na lightcycloch, disk alebo prostredie plné prúdiacich dát, rozmanitých farieb a tajomných obyvateľov počítačového sveta, všetko, čo bolo typické pre svet filmového Tronu, sa v plnej miere nachádza aj v tejto hre. Žánrovo sa jedná o strielačku, kde cestou odstraňujete zlé aplikácie a zavírované súbory, ale občas sa nevyhnete ani nejakému tomu skákaniu či logickému problému. Okrem toho budete pri putovaní vnútrom počítača veľmi často narážať na tzv. archívne koše, kde za cenu straty určitého množstva energie, si z nich budete môct prečítať rôzne e-mialy, získať povolenia pre vstup do ďalších zón, alebo stiahnúť si do svojho systému nové podprogramy či upgradovať už raz integrované. Tieto subrutiny vylepšujú vaše charakteristiky (napríklad účinnosť a efektivitu zbraní, vylepšenie skákania, identifikáciu vírov atď.), ale kedže vaša RAM je obmedzená a často je plná fragmentácií, čaká vás mnoho rozhodovania, ktorú z nich si nainštalovať a ktorú nie. Každý takýto podprogram, a to sa týka aj zbrojného arzenálu, má tri úrovne rozlišujúce sa jednak svojou účinnosťou ale aj množstvom políčok, ktoré v pamäti zaberá. Tieto RPG elementy výrazné obohacujú hrateľnosť a náramne zapadajú do syntetického sveta Tronu.
Hardware na odinštaláciu (tzn. likvidáciu) zlého software je unikátny a je radosť s ním pracovať. Dokopy to robí dvanásť graficky prekrásne prevedených kúskov pričom niektoré z nich tvoria virtuálnu alternatívu k zbraniam reálnym. Zo začiatku sa vám do praciek dostanú len primitívne formy, ktoré nežerú mnoho energie, ale taktiež ich účinnosť na nepriateľov je vcelku slabá, no postupom času sa dostanete k čoraz kvalitnejšiemu náradiu, ktoré má zase tú nevýhodu, že pri jeho používaní klesajú vaše zásoby energie priam závratnou rýchlosťou.
Tron 2.0 by však rozhodne začal nudiť veľmi skoro nebyť dvoch špecialitiek, ktoré sme už mali možnosť vidieť vo filme. Prvou z nich je disk, ktorý predstavuje jednoznačne najlepšie gumovátko na nepriateľov a jeho používanie je kľúčom nielen k úspešnému postupu v hre, ale je priam nevyhnutnosťou pri strete s väčším množstvom nepriateľov. Okrem útočnej funkcie sa je totiž možné diskom aj brániť a tak odrážať väčšinu útokov zo strany opozície. Dokonca je ho možné počas letu aj do istej miery ovládať! Zo začiatku sa vám možno bude zdať málo účinný a ťažko ovládatelný, ale verte mi, ak sa v jeho používaní vycvičíte, určite to budú nervy investované do budúcnosti.
Ďálej tu sú závody na lightcycloch. Už vo filme pôsobili chytľavo, ale museli sme si počkať poriadne dlho, aby sme sa mohli presvedčiť na vlastné ruky, že sa to aj super hrá! A pritom princíp je tak jednoduchý a predstavuje akúsi multiplayer variáciu na obľúbeného hada. Na začiatku si vyberiete jednu z ponúkaných motoriek (primitive či upgradovanú formu), nasleduje výber prostredia a už uháňate konštantnou rýchlosťou naprieč obrovskou arénou plnou powerupov, či špeciálnych urýchlovacích resp. spomalovacích plôch. Proti vám väčšinou stojí viacero súperov, ktorí sa taktiež pokúšajú o víťazstvo a poraziť ich, nie je vôbec ľahké. Každý lightcycle za sebou totiž zanecháva stopu, o ktorú sa môžu ostatní súperi (ale aj on sám) roztrieskať a kedže sa závodí vo veľkých rýchlostiach a s viacerými nepriateľmi, o chvíľu je aréna doslova prešpikovaná rôznofarebnými bariérami, zanechanými jednotlivými jazdcami. Víťazom sa stáva ten, komu sa ako jedinému podarí vyviaznuť z tohoto bludiska bez porušenia svojej celistvosti. Výborné je aj to, že tieto závody sú prítomné nielen v multiplayeri, ale tvoria súčasť hlavného deja a dokonca je možné si zatrénovať aj s počítačom riadenými oponentami v oddelených sektoroch vyhradených jedine pre motorky.
Trochu som sa obával, ako Lithtech engine, na ktorom beží Tron 2.0, obstojí v tvrdej konkurencii takých moderných hier ako Doom 3 alebo Far Cry. Musím však skloniť klobúk pred chlapíkmi z Monolithu, ktorým sa z Lithtechu podarilo vyťažiť absolútne maximum a tak hra vyzerá nádherne, aj keď nedosahuje takú technickú vyspelosť ako už zmieňované gamesy. Prostredie samotné je vynicikajúce a človek, ktorý mal možnosť zhliadnuť film, bude v ňom ako doma a nezaskočia ho veci ako farebná odlišnosť jednotlivých počítačových komponentov (tzn. levelov), či množstvo geometrických telies rozličných tvarov, z ktorých sú jednotlivé levely poskladané. Za grafickým spracovaním nezaostávajú ani zvuky a hudba, pričom hudba pozostáva zo zremixovaných melódií pôvodného filmu a ladí s atmosférou hry. V dôsledku využitia menej náročného enginu je Tron 2.0 plynulý aj na slabších železách a v rozlíšení 1204 x 768, z detailami nastavenými na medium si v pohode vystačíte s Pentiom 1200, 256 Mb DDR a VGA GeForce 4 MX.
Žiaľ, ani tak výborná hra, akou Tron určite je, sa nezaobíde bez niekoľkých minoritných bugov (poprípade cocroachov), ktoré viac či menej kazia výsledný dojem. Často je dynamická akcia násilne prerušovaná skákacími vložkami, ktoré mali hru obohatiť, ale pravda je opačná. Myslím si, že 1st Person pohľad sa vo všeobecnosti nehodí na skákacie orgie, od toho tu predsa máme tombraiderovky. Druhým nedostatkom je občasne sa vkrádajúca nuda a stereotyp z neustáleho deletovania nepriateľov a downloadovania nových prístupových práv do zamknutých zón, kde na vás čaká ďalšia várka neposlušného softwaru. Ale nič nieje dokonalé a tak sa tieto errory dajú v pohode prehltnúť.
Ľudia, ktorí mali tú možnosť zhliadnuť onen snímok, budú z tejto hry nadšení. Tím, čo toto šťastie nemali, vrele odporúčam, aby si tento film pozháňali pred tým, než sa do hrania pustia. Svet Tronu je však natoľko príťažlivý a okúzlujúci, že stojí za to sa do neho ponoriť.
