SPLINTER CELL: PANDORA: TOMORROW MULTIPLAYER

9.4

Recenzia na PC verziu

Keď som sa prvý krát dozvedel, že sa vývojári z Ubisoftu rozhodli zakomponovať multiplayer do ich nového projektu Splinter Cell: Pandora Tomorrow, mal som vskutku zmiešané pocity. Multiplayer je doménou akčných a strategických hier, ale že by mohol byť zábavný a nájsť uplatnenie aj u iných žánroch, to ma veru nenapadlo. A predsa! SC: Pandora Tomorrow ponúka jeden z najoriginálnejšich a najzábavnejších multiplayerov a dokazuje, že originalita a dobré nápady majú ešte stále čo povedať.

Hra viacerých hráčov Pandory Tomorrow je založená na hlavnej zápletke hry. V základe skupinka prezývaná Shadownet, ktorá pozostáva zo špiónov a stealth típkov podobných, ako Sam Fisher (ibaže ich tváre sú kompletne zakryté), má za úlohu infiltrovať kľúčové priestory a v nich zneškodniť biologické zbrane. Proti nim stojí skupina žoldnierov, tzv. spoločenstvo Argus, pričom ich úlohou je tento životu nebezpečný materiál za každú cenu ochrániť a zabrániť tak Shadownetu v úspešnom ukončení misie. Vtip je v tom, že hráči hrajúci za Argus sa pozerajú na akciu z vlastného pohľadu a teda hranie sa podobá konvenčnému first-person shooter titulu.

Splinter Cell: Pandora: Tomorrow Multiplayer

Vojaci Argusu, ale nie sú len takí obyčajní mumáci. Ich viacúčelové útočné pušky sú vybavené aj laserovými zameriavačmi a baterkou na ľahšiu identifikáciu cieľov. Ich helmy sú vybavené dvoma špeciálnymi módmi, ktoré im umožňujú detekovať špiónov zakrádajúcich sa tmou alebo im pomôžu odhaliť zákerné „gadgets“, nastražené tímom Shadownetu. Výbava Argusu je taktiež obohatená o anti-špiónske míny, rozličné granáty a všakovaké pasce na špiónov, ktoré spôsobia nežiaducim špehom poriadne problémy. Členovia jednotky Shadownet taktiež nie sú len prachsprosté kópie Sama Fishera, pričom veľmi skoro zistíte, že ich ovládanie je do značnej miery odlišné, ako v singleplayer kampani. Plus je ich výbavička taktiež tvorená zaujímavými hračkami. Ich elektromagnetické pušky síce nie sú smrteľné, ale perfektne sa hodia na zneškodnenie strážnych kamier, či pohybových detektorov a taktiež sa hodia na dočasné paralyzovanie nepriateľov. Špecialitou výbavy Shadownet komanda sú flashbang granáty na oslepenie dotierajúcich teroristov a EMP granáty, ktoré dočasne rušia statickú obranu. Tou najväčšou vychytávkou sú určite špionážne náboje, ktoré sa prilepia na obeť a tým odhalia jej polohu, ktorá sa zobrazí na radaroch Shadownetu, ktorý potom nemá problém vymyslieť akciu na dolapenie onoho nešťastníka. Presne podľa očakávania, multiplayer Pandory Tomorrow je predovšetkým orientovaný na tímovú spoluprácu, čiže sólisti majú smolu. V prípade, že sú špióni prostredníctvom kamier Argusu odhalení, hra pre nich nekončí, iba sa ich poloha vyznačí na minimapke nepriateľa a v niektorých prípadoch dôjde k hermetickému uzavretiu inkriminovanej lokácie. Smrť však neznamená koniec hry, obe strany majú limitovaný počet životov na splnenie úlohy.

Multiplayerovej akcie sa môžu naraz zúčastniť iba štyria hráči. Tímy nemusia byť nutne vybalansované, takže si to v pohode môžete rozdať traja proti jednému. V hre sú prítomné tri módy, pričom všetky čerpajú z hlavnej dejovej línie singleplayer kampane. Prvým z nich je mód neutralizácia, kde úlohou Shadownetu je objaviť niekoľko kanistrov s nebezpečným vírusom a odniesť ich na miesto extrakcie. Tím Argus má samozrejme za úlohu zabrániť Shadownetu k splneniu misie. Mód Sabotage je takmer rovnaký, ako neutralizácia, len s tým rozdielom, že Shadownet musí tieto kanistre disablovať hacknutím sa do nich, čo trvá určitú chvíľku, ktorú môže tím Argus využiť na eliminovanie bezbranného hackujúceho sa komanda špiónov.

Už poriadne dlhú dobu som sa nestretol s tým, že by bola multiplayerová časť hry tak detailne vysvetlená, ako pri prvom spustení hry viacerých hráčov SC: Pandora Tomorrow. Pri prvom naštartovaní ste bez okolkov vrhnutí do rýchleho a interaktívneho tutoriálu, ktorý vám vysvetlí základné princípy a možnosti oboch strán, aj keď k úspešnému zvládnutiu multiplayeru bude potrebných veľa hodín tréningu. Na výber je len osem máp, ktoré sú tentokrát odlišné od úrovní v singleplayer časti a zabojujete si napríklad v nemocnici, múzeu alebo v kine. Všetky tieto mapy sú ponorené do tmy a nájdete v nich množstvo tajných pasáží, vetracích šachiet, paralelných vstupných bodov a iné rozličné miesta taktického uplatnenia. Z toho teda vyplýva, že hrateľnosť je stále len o neviditeľnosti a taktizovaní – a samozrejme tímovej spolupráci, pretože do akcie pôjdete pravdepodobne aj s partnerom. Všetky mapy sú komplexne nadesignované, ponúkajú veľmi dobrú a intenzívnu akciu a ich ovládnutie zaberie nemalú dobu. Niektoré z nich sa viac hodia na akciu jeden na druhého, ale zápasy so štyrmi hráčmi sú najideálnejšie.

S online hraním Pandory Tomorrow som nemal žiadne problémy a hra bežala absolútne plynulo. Samozrejme, že svoje robí aj rýchlosť pripojenia a hardware, ale aj tak môžete na lagy (v prípade dostatočne rýchleho pripojenia) s kľudom Angličana zabudnúť. Menšie problémy som registroval iba pri naťahovaní Ubi.com, kde hra občas vyskočila do desktopu, ale pravdepodobne sa to dialo v dôsledku zakomponovaného anti-cheat softwaru.

Keď to všetko dokopy zhrniem, zostáva mi len konštatovať, že vývojári z Ubisoftu odviedli poriadny kus dobrej práce a implementácia multiplayeru do stealth akcie bol naozaj šikovný ťah. V okamihu, keď sa prvý krát zapojíte do hry, okolitý svet pre vás prestane existovať. Preč s Unrealom, zbohom Battlefield, nový král multiplayeru je tu!