Najprv si dovolím trošku odbočiť od problematiky. Keby nebolo všemocného Hollywoodu, tak by sme sa Undergroundu nikdy nedočkali. Až film Fast and Furious vyniesol do povedomia ľudí tento svet ilegálnych závodov na upravených autách a očividne sa to ľuďom zapáčilo, keďže sme sa dočkali aj pokračovania vyššie zmieňovaného filmu a koniec koncov aj hernej podobizne týchto pretekov. No, nechajme toho filozofovania a radšej sa vráťme späť k samotnej hre. Neviem ako vám, ale v NFS Underground (NFSU) mi akosi ušiel sprievodný príbeh, pretože jednoducho tam žiaden nebol (tých pár črepín a útržkov pred niektorými závodmi sa dejom skrátka nazvať nadá). Autori si boli toho vedomí a tak sa hneď v úvode pokračovania dozvedáme, že naša postava bola prepadnutá konkurenciou a bola vyslaná do nového mesta, kde musí opäť začať od nuly. Ďalšie dejové vložky sú podávané vo forme komixu, ktoré aj keď neohromia, ani neurazia, treba povedať, že lepší je nejaký, ako žiadny príbeh.

V predchádzajúcich riadkoch som mierne nadhodil tému mesto, tak si o tom povieme trochu viac. Po vzore GTA série, sa odohráva NFSU2 v meste strednej veľkosti Bayview. Inšpiráciu GTAčkom len podčiarkuje fakt, že hráč sa môže po meste pohybovať ľubovoľne a v prípade, že chce závodiť poprípade upgradnúť svoje fáro, musí jednoducho príslušné odbory v meste vyhľadať. Pritom garáží, kde sa predávajú nelegálne upgrady, je mnoho (a každá z nich má okrem toho aj rozličnú ponuku), takže honba za určitým špecifickým dielcom sa niekedy časovo poriadne natiahne. Podobne je tomu aj pri vstupovaní do závodov, kde sa na inkriminovanú štartovaciu pozíciu musíte najprv dostaviť a až potom začne samotný závod. Aby však vlna nadšenia z voľnosti neopadla tak rýchlo, autori sa rozhodli rozdeliť Bayview do piatich zón, pričom zo začiatku sa môžete preháňať len v jednej z nich. Ako však budete postupovať hrou, ostatné mestské časti sa vám postupne otvoria a s nimi aj nové možnosti pretekov a upgradov. Všetko to znie lákavo, ale každé pre má aj svoje proti.

Keďže všetky závody sa odohrávajú cez noc, resp. tesne pred svitaním, mesto okrem dopravnej premávky zíva prázdnotou a na chodníkoch po chodcoch niet ani stopy. Povestný mestský život, akým sa pýši séria GTA je tak len snom každého hráča a mesto tak pôsobí len ako akási kulisa, bez ladu a skladu, v ktorej si robí banda majetných závodníkov, čo sa im zachce, pričom tak ako aj minule, aj v tomto diely opäť štrajkuje polícia a ak sa niekto tešil na furious naháňačky s fízlami, má skrátka smolu. Mierne sklamanie z mesta však zmierňujú možnosti úpravy vozidla, kde presne v duchu pokračovaní prináša NFS Underground 2 ešte väčšie množstvo všakovakých doplnkov a vytvorenie auta podľa vašich predstáv dá vašim zmyslovým orgánom poriadne zabrať, nehovoriac ani o tom, že nad takou banálnou vecou, akou je výber toho naj výfuku strávite doslova dni.

Priebeh a štýl samotných závodov sa však oproti minulému dielu príliš nezmenil a opäť sa jedná o rýchle preteky s množstvom búračiek, ktoré majú od realizmu niekedy poriadne ďaleko. Aby som len nefrfľal, viaceré zmeny postihli chovanie jednotlivých vozov, ktoré sa teraz vďaka niekoľkým dodatočným programátorským zásahom chovajú reálnejšie (čím si odporujem s predchádzajúcou vetou, v ktorej som bral realizmus závodu ako celku), takže rozdiel medzi ovládaním Peugeotu a Mazdy je opäť viditeľnejší. Všetky tieto argumenty v prospech skutočného chovania sa auta, sú však behom sekundy doslova zmietnuté v okamihu prvej zrážky (nie dažďovej). Neviem, ako je v 21. storočí možné, že hra z prostredia závodov (a obzvlášť tých pouličných) nemá implementovaný systém poškodenia áut. EA sú skrátka ingnoranti a tejto v iných závodných hrách štandardnej vlastnosti vozov sa vyhýbajú ako čert krížu.

Možno je to kvôli tomu, aby hráč zbytočne nebedákal nad torzom svojho ešte pred minútou nablýskaného miláčika, ale každopádne to v hre pôsobí naozaj divne a zrážka dvoch parádnych športiakov nezanechá ani na jednom z nich žiadny škrabanec (mne včera niekto poškrabal auto na parkovisku, no nenaštve to? beholder). Tento do očí bijúci nedostatok ešte umocňuje slow-motion efekt, ktorý sleduje obzvlášť šťavnaté havárie a len žasnem nad ignoranstvom autorov, ktorí nechali kritiku fanúšikov (ktorá sa zamerala práve na neexistenciu modelu poškodenia) plávať a urobili si to jednoducho po svojom (tzn. v rámci zjednodušenia práce sa na to vybodli). Iskierka nádeje však stále svieti a nasledujúci diel už bude dúfam tento štandard obsahovať. Čo sa týka umelej inteligenice protivníkov, musím naopak konštatovať, že občas je poriadne zákerná a menej skúseným závodníkom dá v niektorých okruhoch poriadne zabrať, pričom nie je prekvapením, keď si niektorý z pretekov zopakujú aj ostrieľaní jazdci, ktorí sa už s volantom narodili. Hra samozrejme obsahuje multiplayer, takže jednotlivé módy si môžete zahrať aj s kamošmi a to je tá pravá zábava.