Po sérií tréningových misií už, ale nasleduje hlavná kampaň, ktorá sa odohráva v blízkej budúcnosti a kde inde, ak nie v krajine, ktorá najviac pripomína Irak. Po krátkom briefingu dostávate pod svoje ochranné krídla dva útočné tímy (alfa a bravo), každý z nich pozostáva zo štyroch členov a pomocou tejto vojenskej sily sa pustíte do série bojov v prevažnej miere zasadených do urbanistického prostredia. V každej misii tak na vás čaká skupina strategicky porozmiestňovaných a po zuby ozbrojených civilov, ktorých spacifikovanie dosiahnete len rozumným a dobre naplánovaným postupom, kde naplno využijete taktické znalosti nadobudnuté počas drillovacích misií. Protivníci sú často úspešne pozašívaní a väčšina z nich má aj výhodnú palebnú pozíciu s množstvom miest na pohodlné ukrytie sa pred vašimi projektilmi, takže s jedným tímom by ste si hneď na prvom hniezde odporu vylámali zlaté zuby. S druhou skupinou je však hranie iná hudba a stačí niekoľko klikov a spustíte efektnú akciu, kde váš tím prevedie kryciu paľbu, zatiaľ čo druhý oddiel nepozorovane obíde nepriateľskú pozíciu a zneškodní ju.

Je vidno, že realizmus hral pri vývoji tohto titulu hlavnú úlohu, čo potvrdzujú nielen realisticky stvárnené pouličné prestrelky, ale aj ostatné aspekty hry, ako napríklad obmedzené množstvo munície, ktorú môžu vaši vojaci zo sebou vláčiť či štandard v podobe rýchlej polo-smrti po priamom zásahu guľkou (s tou smrťou to nie je až také horúce, pretože aj keď vám vojak padne po pár výstreloch, po príchode jeho tímu je odvlečený na miesto evakuácie, kde ho v priebehu sekundy obzrie medik a vojak je opäť zdravý ako rybka). Nie, štýl Gordona Freemana sa nekoná a tento fakt len umocňuje realistickú atmosféru, ktorá vás núti neustále rozmýšľať nad každým krokom vašich zverencov a plánovať a plánovať. Musím však povedať, že aj cez všetky klady kampane Full Spectrum Warriora, nájdu sa tú aj viaceré nedotiahnutosti, ktoré nekorešpondujú so zameraním hry na realizmus toho najčistejšieho zrna. Za prvé je to mestské prostredie. Vaši vojaci sa počas misií pohybujú len po vonkajších priestoroch a do budov zavítajú naozaj len zriedkavo. Nemožnosť vstupovať do stavieb bije do očí hlavne v prípadoch, keď vás nepriatelia ostreľujú z okien, resp. z balkónov, kde v normálnom prípade by ste so svojim tímom vtrhli do budovy a parádne zo zálohy vyprášili nepriateľom zadky, ale vo Full Spectrum Warrior si budete musieť s takouto nepriateľskou pozíciou poradiť pekne z ulíc.

Ďalším zaváhaním zo strany autorov je možné považovať nepriestrelnosť niektorých objektov, ako napríklad dreva či pieskových vriec, ktoré by v reálnom svete odolali len obmedzenej dávke projektilov, avšak tu sa tieto labilné materiály tvária ako “bulletproof” a ak ste sa tešili, že protivníka skrývajúceho sa za drevom skolíte sústredenou paľbou, máte skrátka smolu a neostáva vám nič iné len využiť niektorú z nacvičených taktík a odstrániť vzbúrenca pekne strategicky. Do tretice si ešte rypnem do stavby jednotlivých misií, ktoré sú striktne lineárne a dajú sa prejsť len jedným spôsobom, takže znovu hrateľnosť kampane tu stráca zmysel a okrem toho budete počas hrania používať len niekoľko užitočných manévrov, ktoré sa v neskorších častiach hry môžu stať repetitívnymi až nudnými. Každopádne sú to len drobné vady na inak perfektnej hre a počas hrania budete tak zažratí do atmosféry, že si týchto kixov ani nevšimnete, čo však ich prítomnosť nevylučuje.

Kdesi v úvode som spomínal revolučné novinky a zámerne som ich doteraz nespomínal. Tie sa totiž týkajú ovládania a herného interfaceu, takže si ich priblížime až teraz. Celkové ovládanie je geniálne navrhnuté a najviac pripomína ovládanie real-timeových stratégií. Z toho vyplýva, že nemáte priamu kontrolu nad jednotlivými členmi tímov a namiesto toho ich ovládate ako celok (teda alfa a bravo tím ovládate ako jednu jednotku), podobne ako keď označíte skupinu vojakov v C&C Generals, kliknete na miesto na mape a oni sa tam poslušne vyberú. V Full Spectrum Warrior sa to deje nasledovne: po stlačení pravého myšítka sa na určenom mieste zobrazí na zemi ikonka reprezentujúca akciu, ktorú má ovládaný tím previesť. Tento symbol môže predstavovať viacero akcií, či už sa jedná o obyčajný presun alebo presun s následným vytvorením obrannej pozície. Ak vám vybraná akcia vyhovuje, ľavým tlačítkom krysy to potvrdíte a daný tím po vizuálnej gestikulácii vykoná potvrdený manéver, samozrejme v rámci realizmu o niekoľko okamžikov oneskorený.

Na podobnom princípe je založená streľba, resp. útok, kde tak isto vyznačíte len oblasť palebného útoku a vaši vojaci už vykonajú všetko ostatné. Trošku viac som očakával od umelej inteligencie, ktorá je však opäť priemerná a sú chvíle, kedy vám v dôsledku nezmyselných krokov počítačom riadených postáv začne nebezpečne klesať IQ. Týka sa to hlavne nepriateľov, ktorí sa občas postavia do uhla vašej streľby ako teľatá a ani za svet sa nerozhýbu k nejakému činu, napríklad k hľadaniu bezpečného úkrytu. Žiadna hra však nie je dokonalá a ďalšiu slabinou Full Spectrum Warriora je aj umelá inteligencia. Multiplayerové možnosti ponúkajú iba vcelku lákavý kooperatívny mód, v ktorom namiesto dvoch tímov ovládate len alfu, pričom tím bravo má na starosti druhý hráč. Spolu si tak môžete prejsť celú kampaň a je to predsa len iné kafe, keď vzájomne plánujete a koordinujete útoky, ktoré sa ako vždy skončia vašim drvivým víťazstvom.

Jedným z obrovských kladov hry je jej technické spracovanie. Modely vojakov sú doslova neskutočné a to isté platí aj o ich animáciach. Samotné mestské prostredie je napriek svojim obmedzeniam plné života a detailov a senzačne pôsobia aj piesočné búrky, ktoré sa sem tam preženú bojiskom (počas nich vaši vojaci realisticky pokašliavajú). Aj keď sa v hre nevyskytuje mnoho ťažkých zbraní (napr. granáty), výbuchy nimi spôsobené sú dychberúce a každý militarista bude pri pohľade na nich žiariť blahom. Podobné slova chvály si zaslúži aj zvuková stránka hry. To sa týka hlavne hlasových prejavov vašich spolubojovníkov, ktorý sú výborne nadabovaný a komickosť brazílskych telenoviel sa rozhodne nekoná. Počas hrania vám okrem toho bude hrať príjemná hudba na štýl soundtracku k filmu Black Hawk Down, nanešťastie je zostavená len z obmedzeného počtu skladieb, takže sa začne čoskoro opakovať. Menšie prekvapenie mi pripravili hardvérové nároky, ktoré sú svojimi požiadavkami naozaj prijateľné a na plynulý chod hry v rozlíšení 1024x768 na medium detaily vám postačí mašinka s procesorom o takte 2,2 Ghz s 512 MB pamäťou a samozrejme s grafikou na úrovni GeForce FX 5200 a vyššej.