Samotné herné menu evokuje spomienky na film Saving Private Ryan a okrem new resp. multiplayer game ponúka aj položku extra s rôznym bonusovým materiálom, v ktorom sa čo to dozviete o umelej inteligencii nepriateľov či sa pozriete na niekoľko skriptových animácií, samozrejme v rannom štádiu ich vývoja. Voľba novej hry ponúka vítanú možnosť výberu obtiažnosti a z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že už pri hraní na easy sa často poriadne zapotíte. Po vzore svojho PC predchodcu, aj tu sa v single kampani zúčastnite bojov postupne ako vojak ruskej, britskej a americkej armády a zabojujete si tak na troch odlišných frontoch (teda na dvoch plus sever jedného kontinentu). Avšak na rozdiel od PC vezie, kde ste rieku Volgu prekročili až v poslednej sérii misií, tu sa vo vyloďovacom člne (skôr sa jedná o rybársky čln, ale to je len taký detail – koniec koncov, Rusi počas vojny museli občas značne improvizovať) značky CCCP ocitnete hneď v úvode kampane.

Stalingrad je na kolenách a ak by sa Nemcom podarilo prekročiť spomínanú rieku, mesto by padlo úplne. Úvodné vylodenie je takmer podobné s tým PCčkárskym, ale priebeh misie je už diametrálne odlišný. Čo však majú obidve platformy rovnaké je totálna dychberúca atmosféra, ktorá vás doslova priková k telke a nepustí vás, pokiaľ neskolíte aj toho posledného germánka v meste. Po absolvovaní kampane za Rusov, v ktorej okrem Stalingradu vyčistíte od náckov aj isté letisko, sa premorfujete do kože britského vojaka a zúčastníte sa operácie Torch (fakľa), ktorá mala za úlohu pre zmenu deratizovať severnú Afriku, v ktorej sa taktiež nadmerne rozmohol výskyt Nemcov. Séria misií za armádu Britského kráľovstva už síce neposkytuje takú atmosféru ako kampaň za Stalina, ale aj tak sa tu nájde dostatok zbesilých akčných pasáží (napr. prekliata časť Raiding the Fortress), v ktorých vaše virtuálne vnútornosti nejeden krát pocítia trpkú príchuť olova. Ako poslednú kampaň v poradí sa rozhodol tím Spark Unlimited celkom nečakane zaradiť tú americkú, ale počas hrania vám to bude aj tak jedno.

V koži amíkov tak okúsite drsnosť bojov na západnom fronte, pričom sa zúčastnite aj takej významnej akcie, akou bolo obsadenie mesta Aachen. Novinkou oproti PC verzii sú samotné osoby, ktorých sa ujímate počas hrania. Už to nie je len „vojak“, ale vojak Alexander Sakalov, vojačka Tanya Pavelovna či iná persóna, ktorej krátky príbeh sa odhalí vždy pred začatím misie a verte mi, že sa s týmito osobami dokonale zžijete a ich smrť vás bude, keď už nič, tak aspoň poriadne mrzieť. Veru tak, počas hry sa postupne zhostíte viacerých vojakov a prechod do novej identity bude spravidla poznačený uhynutím tej predošlej.

Celá kampaň teda poskytuje solídnu zábavu o dĺžke 10 hodín (počas ktorých zasadnete aj za kormidlo tanku či za guľomet pripevnený na jeepe) a nebyť niektorých nedoladeností, určite by sa svojou hrateľnosťou vyrovnala aj PC verzii. Najprv však musím pochváliť občasnú umelú inteligenciu nepriateľov. Tí sú niekedy skutočne prefíkaní a dokážu využívať okolo povaľujúcu sa suť avšak na druhú stranu, stretol som sa aj s takými imbecilmi, ktorí bez akéhokoľvek pudu sebazáchovy sa vás rozhodli zmastiť pažbou zbrane nehladiac na kilometrovú vojnovú zónu, ktorá vás delila. Keď už som pri umelej inteligencii, tak musím na okraj dodať, že väčšinu misií už nebudete prechádzať ako sám vojak v poli, ale pekne s družinou ďalších stratených osudov, takže hra dostala aký taký nádych tímovej akcie. Vaši spolubojovníci sú teda samostatné individuality a počas hrania sa ich po vašom boku vystrieda celá rada. Kumpáni majú taktiež svoj vlastný health bar (v podobe farebného odtieňa mena príslušného soldáta), takže okrem svojho zdravia budete dbať aj na životné funkcie „svojich brothers in arms“, prípadne im poskytnete prvú pomoc podaním vašej starostlivo chránenej lekárničky.

Hlavnou príčinou malej životnosti týchto spolubojovníkov je (ako inak) vrtkavá AI a nikdy nezabudnem na jednu misiu (tuším to bola Raiding the Fortress), v ktorej trebalo eskorotovat istého generála, ten však behal po bojisku ako zmyslov zbavený (kde samozrejme schytal dávku z MP40 a nasledovalo len smutné game over), často sa zasekával o predmety a vôbec robil samé nezmysly, na ktoré by vojak jeho hodnosti nemal ani len pomyslieť. Darmo, každý má občas svoju slabú chvíľku, ale u tejto hry ich je až nezdravo veľa. Ďalším nádorom COD: FH je nevyváženosť obtiažnosti medzi jednotlivými frontami. Ak sa vám kampaň za Rusov zdala vcelku jednoduchá, nasledujúce boje v Severnej Afrike vám dajú poriadne zabrať a aj tí najlepší z najlepších padnú v boji aj niekoľkokrát. A keď sa ešte k tomu pridá nemožnosť sejvovania počas hrania spojená s faktom, že aj tie najdlhšie misie majú zvyčajne len jeden checkpoint, napadá ma iba jedno slovo: frustrácia. Tá sa len prehlbuje v chvíľach, kedy si musíte druhú polku levelu zopakovať už po 5,10, 100tý krát až kým sa dostanete na koniec časti, kde vás opäť nejaký zablúdený nácko z ničoho nič zastrelí a nasleduje opäť repete.

Aby toho nebolo málo, v hre sa u nepriateľov stretnete s animáciami smrti a zranení, ktoré sú si navlas podobné a ani zblízka nespoznáte, ktorý z nepriateľov to má za sebou a ktorý z nich sa ešte pozviecha k ďalšiemu odporu. K sprehľadneniu bojov aspoň autori prispeli pridaním signalizátora v podobe štyroch červených šípiek, ktorý sa zobrazia okolo crosshairu v prípade, že ste protivníka účinne zasiahli (ale nie skolili). Nakoniec som si nechal možnosť multiplayeru, ktorý ponúka 8 máp a 4 herné módy, pričom multiplayerovej hry sa môže zúčastniť až 16 hráčov. Okrem DM, TDM a CTF stojí hlavne za zmienku „Search and Destroy", čo je varianta módu položenia resp. zneškodnenia bomby v Counter Strike.