Aby to, ale nebolo také jednoduché, s každým novým Playboyom sa menia aj chúťky trhu, tu rozdelené na deväť rozličných záujmov, takže, ak ste u minulého čísla uspeli so športovou tématikou, od nového čísla zákazníci pre zmenu očakávajú tému módy. Čiže váš redaktorský tím dostane každým novým číslom poriadne zabrať. Samotné fotenie je taktiež prezentované zaujímavou formou. Najprv sami zvolíte odev modelky a následne sa aj vlastnoručne chopíte fotoaparátu. Na to, aby ste získali interview, titulný obrázok či esej, budete musieť zmáknuť aj nejakú tú celebritu. Ak si však myslíte, že superstars k vám prídu len tak ledabolo, tak sa šeredne mýlite a len na základe divokých večierkov sa k týmto osobám zo všetkých možných kultúrnych odvetví dostanete. Tieto večierky pritom stoja nemalé financie a ich usporiadaním ešte nemáte istotu, či pozvaná celebrita vôbec príde a ak áno, či bude po rozhovore súhlasiť so spoluprácou. Spustenie párty sa deje jednoduchým kliknutím na položku „throw party“, kde si následne zvolíte dennú dobu, počas ktorej sa bude akcia odohrávať a taktiež aj typ oblečenia, v akom majú pozvaní hostia prísť (spoločenský, obyčajný a pod.) K tomu, aby bola párty úspešná, je nutné pozvať okrem spomínanej hviezdy aj skupinu zábavychtivých ľudí a samozrejme známe „zajačikovské“ hostesky, ktoré sa postarajú o pohodu a dobrú náladu hostí.

Voľbu vhodnej zmesi hostí môžete nechať na svojej asistentke, ale ak plánujete zarobiť pekný balík peňazí, jemným korekciám v jej zozname sa skrátka nevyhnete. Pozvané osoby potom na základe vzťahu k vám príjmu alebo odmietnu pozvánku, pričom toto ich rozhodnutie závisí od ich ratingu, ktorým dávajú najavo svoj záujem o lepšie eseje, rozhovory a pod. Aby bol popis postáv kompletný, každá z nich má v duchu Simsov šesť základných potrieb: voľný čas, romantika, biznis, zábava, priateľstvo a osobný rast. Jednotlivé menované položky si vyžadujú iný spôsob prístupu z vašej strany a zatiaľ čo na uspokojenie voľného času vám postačí zakúpiť pár nových kresiel, priateľstvo či osobný rast si vyžiadajú aj niekoľkominútovú konverzáciu. Okrem toho si vaša túžba po úspechu vyžiada aj investície do samotnej vily, kde na vaše peniažteky čaká hromada bytových doplnkov, zariadení, nábytkov a dekorácií, takže k slovu sa dostanú aj tématicky založené večierky. Popri týchto činnostiach však nesmiete zabudnúť na interakciu medzi postavami, kde podobne ako u Sims alebo Singles volíte prístup k osobe od odmeranejšieho až k intímnemu, avšak podľa môjho názoru sa s ostatnými cudzími ľuďmi spriatelíte až príliš ľahko a budovanie vzťahov by si rozhodne žiadalo väčšiu hĺbku. Ďalšiu výtku si zaslúži neexistencia pevných časových termínov, do ktorých musí byť každé nové číslo hotové, takže časopis môžete vydávať, kedy sa vám zachce a kľudne ho môžete odsunúť na druhú koľaj.

Ak sa rozhodnete ujať role H. Hefnera a vybudovať tak prestíž časopisu Playboy, hra vám ponúkne v úvode dve možnosti hry. Ak si zvolíte mission mód, potom sa pripravte na sériu dodatočných úloh, ktoré vám hra popri štandardných povinnostiach predloží. Pre menej náročných tu je potom pripravený mód free-form, v ktorom so chopíte porno impéria, ako sami uznáte za vhodné. Milým krokom zo strany Cyberlore Studios je zahrnutie rôznych odomknuteľných bonusov, ako napríklad titulných strán starých čísel či zaujímavých interview s americkými celebritami, takže nejaká ta hodinka nad piplaním nového čísla rozhodne stojí za to… Teraz pozerám, že akosi som pozabudol spomenúť aj dávku erotiky, ktorá sa v tejto hre nutne vyskytuje, ale pravdupovediac asi som na to zabudnutie mal aj dôvod. Nejedná sa totiž o nič škandalózne a ak ste prekusli nejakú tu nahotinku u nového Larryho či The Singles, potom sa s podobným vyobrazením erotiky stretnete aj u Playboy: The Mansion. A ak by vám to nedajbože nestačilo, potom je tu samozrejme široká škála hardcore a softcore časopisov, stačí len zájsť do najbližšieho novinového stánku a o príslušný magazín zdvorilo požiadať.

Už pri prvom pohľade na hru vám bude nad slnko jasné, že niekto tu na drzovku okopíroval iný známy titul. Už len samotný štýl in-game lišty s možnosťami je takmer identický s tým, ktorý bol prítomný u The Sims, pričom ostatné technické aspekty sú na tom rovnako. Jednotlivé postavy sú síce detailné a vďaka množstvu rozličného ošatenia aj poriadne pestré, ale pri bližšom pohľade zistíte, že sa jedná o ten istý identický model, ktorý ma len jednu sadu animácií a pohybov, takže po dvoch hodinkách hrania sa vám pri pohľade na opakujúce sa ťahy simáka… pardon, playboyáka začne dvíhať žalúdok. Čo je, ale horšie je to, že podobnou obmedzenou škálou aktivít disponujú aj samotné modelky, ktoré pri fotení vykonávajú len programátorom a animátorom stanovený počet pohybov, takže pri každom robení novej fotosérie ustavične pociťujete deja-vú. Okrem tejto oklieštenosti mi taktiež vadilo aj to, že postavy cez seba prechádzali ako duchovia, čo má s reálnym svetom Hugha Hefnera pramálo spoločného. Aby som teda zhrnul grafickú stránku hry, stačí mi táto rovnica: Sims - datadisky - precíznosť tímu Maxis = Playboy: The Mansion. S hudobnou resp. zvukovou stránkou to však nie je vôbec zlé a pri zakúpení zvukových systémov do vašej vily sa po miestnostiach začne šíriť muzika všemožných hudobných žánrov, ktorá vcelku vkusne dopĺňa playboyovskú atmosféru a nepôsobí rušivo, ako to niekedy u stratégií býva. Ďalším do očí bijúcim dôkazom kopírovania značky The Sims je aj skomolený jazyk tamojších obyvateľov, ktorý akoby z ucha vypadol tomu, používanému medzi obyvateľmi Simsveta. Hardvérová náročnosť nie je nijak prehnaná a ak ste v pohode rozbehali The Sims, nebudete mať problém ani s novým Playboyom.