Takto začalo dobrodružstvo Toma Hansana, netuší ešte ako skončí a netuší, že oživené mŕtvoly sú len začiatok. Dúfajme, že to zvládne. Arzenál na to má, okrem svojej základnej pištole s namontovanou baterkou našiel už aj kalašnikov, brokovnicu a aj špeciálnu experimentálnu zbraň vystreľujúcu chemické šípy, ktoré ochromia nepriateľov. Neskôr ho čaká aj prekvapenie v podobe granátometu a užitočného plameňometu. Mimochodom už sa naučil používať výbušné sudy na odstraňovanie zombíkov, podobne aj vysokotlakové rúry a ďalšie citlivé objekty na výbuch. Nábojov nemá nekonečno a musí neustál hľadať ďalšie a hlavne ich nemíňať zbytočne. Stále sa posúva vpred a vyzerá, že ho nič nemôže zastaviť. V lodi nachádza odkazy a stránky z denníkov mŕtvej posádky, ktoré ho vedú ďalej a rovnako mu začal cez vysielačku pomáhať človek zo CIA. Našiel jednu členku posádky Annu, dcéru vedca, ktorý by o tom mal vedieť viac. Možno sa k nemu dostane.

Loď však musí preliezať niekoľkokrát krížom krážom, aby našiel ďalšie elektronické kľúče, kódy a rôzne páky, ktoré mu otvoria cestu ďalej. Nie je to jednoduché, všade po ňom skáču zombíci, príšery a stále nebezpečnejšie monštrá. Postupne zabíjajú. Lekárničiek nie je veľa, ale raz za čas sa na palube nájdu, buď niekde položené alebo po prehľadaní mŕtvych ľudí. Možno ho už unavuje stále chodiť hore dole po rozsiahlej lodi, stále po tých istých chodbách a hľadať čo sa mu nové otvorilo. Musí to vydržať. Čoskoro sa z nej dostane von, na neďalekú vrtnú vežu. Nanešťastie pre neho, tým sa to ani zďaleka nekončí a horor pokračuje ešte v intenzívnejšej forme.

“Už viem čo sú zač. Sú to paraziti. Malé chobotnicovité kreatúry s chápadlami naťahujúcimi sa až niekoľko metrov. Útočia zo zeme, zo stropu. Sú všade. Niekoľko som ich už zabil. Pred chvíľou som videl samotný akt preberania tela, vstúpilo to cez ústa do mŕtvoly a ona zrazu ožila! Ovládne to ich nervovú sústavu a pohybujú s mŕtvym telom ako s bábkou. Jediná možnosť ako ich zastaviť je spálenie, alebo zlikvidovanie mozgu. Práve sa snažím dostať Annu na mostík lode, môže nás doviesť k najbližšej vrtnej veži. Na tejto lodi už nemôžeme zostať. Navyše na veži je jej otec a možno je jediný, kto môže objasniť, čo sa to tu deje.”

Prejdime už k normálnemu textu. Určite ste pochopili že Cold Fear bude hororová survival záležitosť plná krvi, zombíkov a zaujímavého príbehu v priam kinematickom spracovaní. Grafika je na vysokej úrovni a v temnejších miestnostiach, kde si svietite len baterkou, to pripomínalo kvalitu Riddicka a temnotu Dooma (a to s rovnakou dávkou krvi). Našťastie väčšinou máte dostatok svetla a svietiť si musíte len do najtemnejších rohov. Zvyšok prostredí už tvoria aspoň z časti osvetlené vnútorné chodby a kajuty, prípadne paluby. Napriek množstvu chodieb a miestnosti nečakajte, že by to bolo rovnaké alebo podobné, všetko je iné a vždy budete vedieť, kde sa nachádzate (aj keď niekedy zabudnete, ako sa niekam dostať a často budete musieť hľadať cestu). S novými prostrediami na ťažnej veži sa prostredia zmenia a bude to tu ešte rozsiahlejšie.

Rýchlosť na Xboxe je veľmi slušná a ani búrka, a množstvo realtimeových tieňov a objektov  pohybujúcich sa po palube podľa nakláňania lodi, nenaruší plynulosť hry. Celé to funguje na vylepšenom Renderware engine, ktorý sme videli v rozsiahlom GTA. No napriek tomu, že GTA napchalo do pamäte celé tri mestá, tu je to presne naopak. Do pamäte sa nedostala ani celá loď a pri každých dverách tu budete pár sekúnd čakať na loading. Trochu to trhá kontinuitu hry a hlavne tento detail znížil hodnotenie hry o niekoľko bodov. Okrem toho tento element nahrávania každej miestnosti ničí aj AI, ktorá je síce klasická v rámci zombie inteligencie a v rámci ruských vystrašených vojakov. Totiž ak vás napríklad naháňajú piati zombíci, po prejdením dverami už ste pre nich mimo hry. Nebudú vás nasledovať. Na druhú stranu si na vás počkajú a si píšte, že práve cez tú miestnosť, kde ste ich nechali žiť, ešte raz pôjdete a práve vtedy budete mať málo nábojov alebo málo zdravia. No je tu pár mínusov, ale stále je to výborná survival záležitosť s dobrým príbehom a neustálym očakávaním, čo bude ďalej.

Ovládanie je typicky konzolové (tz. vhodné na gamepad, uvidíme ako prepracujú v PC verzii), hlavný pohľad je z pevných kamier umiestnených rôzne v rohoch a stropoch miestností. Ak sa dostanete do otvorenejšej rozsiahlejšej oblasti, prepne sa automaticky na pohľad z tretej osoby a nakoniec najdôležitejší pohľad bude pri zameriavaní a streľbe, kedy sa vám kamera priblíži a bude snímať postavu sponad pleca. Zo začiatku môže kombinácia až troch rôznych pohľadov pôsobiť rušivo, ale postupne sa na to dá zvyknúť a pre tých, ktorí hrávajú survival záležitosti, to nebude nič nové. Zvyšok ovládania prakticky preberá jedno tlačítko, ktorým už robíte všetko od zbierania a používania predmetov, cez prezeranie mŕtvol a hľadanie nábojov po otváranie dverí a rozšlapovanie lebiek zombíkov. Nakoniec sú tu aj malé vychytávky, ako boj z blízka so zombíkom (čo najrýchlejšie stláčať tlačítko, aby ste ho od seba odstrčili) a pekné je aj zachytávanie sa na okrajoch lode alebo kabín, kam vás môže zmietnuť vlna a len na jednej ruke visíte nad rozbúreným morom (znova sa musíte trochu ponamáhať, aby ste sa vytiahli hore). Ďalej tu ešte máte tlačidlo na beh a nabíjanie zbrane. Škoda, že žiadne tlačidlo nie je vyhradené na mapy, ktorá v hre absentuje rovnako aj niečo ako indikátor, kam máte ďalej ísť. Je to samozrejme naschvál, z hľadiska náročnosti autori predsa nechceli vytvoriť žiadnu arkádovku. Vám to však dosť potrápi pamäť a často sa vďaka tomu stratíte a dlho budete blúdiť a hľadať, kam sa to vlastne máte dostať.

“Už nie je nádej… Stratil som Annu a cítim za zle. Neviem, ako som sa dostal z rozbúreného mora, ale som na vrtnej veži. Ostáva mi len jedna možnosť, zistiť čo sa tu vlastne deje. Niekde tu má byť Annin otec a ďalší vedci. Niečo tu skúmali a určite to má niečo spoločné s tým peklom okolo.”

Vzhľadom na celkovú obtiažnosť a štýl hry tu save game nahradzujú klasické checkopinty. Tie sa nachádzajú len na miestach, keď sa končí určitá úloha v hre, alebo v miestach kde sa dostávate do hustej akcie a budete potrebovať pár loadov. Mimochodom vždy sú umiestnené pri prechode dverami. Zvuková stránka ešte umocňuje desivú atmosféru a okrem jedinečnej hudby sú kvalitne nasamplované aj rozhovory a zvuky prostredia, ktorých je viac, ako dosť. Možno mohli trochu viac rozmanitosti pridať hláškam hlavnej postavy (hlavne pri zaseknutých dverách) a mohla by viac komentovať prostredie a svoje pocity.

Možno to niekomu bude pripomínať hru MGS, skombinovanú s The Thing, ale ani jedno nevystihuje atmosféru, ktorú zažijete tu. Ani jedno sa vám nedostane pod kožu až tak, ako studená slaná voda oceánu v Cold Fear. Skôr by sa to dalo prirovnať k Resident Evil umiestnenému do veľmi nehostinných podmienok a trochu šľahnutého Aktami X. Nehovorím že horor je dokonalý, autori mohli ešte viac zvýšiť pocit strachu a dotiahnuť hlavnú postavu. Síce vieme, čo sa deje, nachádzate lístočky a všetko možné, ale o psychickom rozpoložení vašej postavy viete veľmi málo. Možno detail, ale mne tam niečo také chýbalo.

"Stále som na žive. Zistil som, že to nie je len vrtná veža, ale aj obrovské vedecké laboratórium. Hlboko vo vedeckej časti základne som našiel protilátku proti parazitom, teraz musím nájsť Annu a dostať ju odtiaľto. Monštrá  hlboko v základni, sú stále rozmanitejšie, mutujú, sú väčšie, nebezpečnejšie a aj neviditeľné.... Nemôžu byť z tohto sveta..."

Celkovo veľmi pekná hra, chytľavá a nepustí vás, pokým ju neprejdete. Dúfajme, že sa dočkáme aj pokračovania, respektíve ani prequel, ukazujúci situáciu na začiatku experimentu, by nebol zlý. V každom prípade Ubisoft priniesol kvalitný horor vo vysokej kvalite.