Čo sa týka samotnej náplne misií, aj tu musím konštatovať, že nie je načo sa sťažovať. Okrem obligátneho patrolovania a likvidovania všadeprítomných nepriateľov sa zapojíte aj do bojov o záchranu rukojemníkov, či do špeciálnych akcií s cieľom eliminovať či zadržať tzv. vysokohodnotné ciele, väčšinou predstavujúce hlavných vodcov jednotlivých zložiek hnutia odporu. Zatiaľ by sa teda mohlo zdať, že Close Combat patrí medzi to naj v oblasti taktických akcií, ale ako sa o chvíľu presvedčíte, prvý dojem môže často až nepríjemne zavádzať.

Začnime napríklad ovládaním vašich spolubojovníkov a spektrom dostupných taktických manévrov. Okrem trojice klasických príkazov, ako Hold Down, Follow a Go To, môžete tímových kolegov v závislosti od situácie znavigovať k viacerým, v reále priam nevyhnutným, akciám. V prípade, že sa chcete dostať cez nepriateľmi obsadenú ulicu, využijete príkaz supression fire, na základe ktorého začnú vojaci zacielenú oblasť nemilosrdne zasypávať tonami olova a vy tak budete môcť (teoreticky) nerušene prebehnúť na požadované miesto. Tento štýl, tzv. zablokovanie nepriateľa cielenou paľbou, ale stráca v CC svoj význam, pretože ani protivníci a ani váš tím nedostávajú pri jeho aplikácií žiadne postihy, resp. bonusy a tak je zvyčajne omnoho jednoduchšie zakľaknúť a vyčumujúcich súperov elegantne odbachnúť. Ak to nespravíte vy, urobia to oni vám.

Ďalším z ponúkaných povelov je príkaz Cover, ktorým vaša skupina začne zubami nechtami brániť vami označený flek, ale keď uvážim fakt, že hra sa vezie vcelku zbesilom tempe, príjde mi táto možnosť, ako zbytočná a hlavne zdržujúca. Zbytočnosťou je taktiež príkaz Comply (niečo ako pokryk vo SWAT 4), ktorým ziapete na nepriateľov, aby zložili zbrane, ale z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že drvivá väčšina z nich vám nerozumie a radšej vám vpáli guľku medzi oči, než aby sa dobrovoľne vzdala. O čosi lepšie uplatnenie nájde povel Stake Down, pomocou ktorého prikážete vašim spolubojovníkom, aby cez určené dvere vtrhli do miestnosti a laicky povedané, aby ju deratizovali od všemožných prítomných škodcov. Aj tu je však jeden zádrhel, a síce, že túto akciu nemôžete prevádzať na všetkých miestnostiach a okrem toho som sa často stretol aj s bugom, ktorý jednoducho blokoval vašich spolubojovníkov od otvorenia dverí a prevedenia následnej razie. Tí tam potom pred dverami stáli ako teľatá a čakali, až kým im tie prekliate dvere neotvoríte vy.

Príjemnou novinkou je ale rozhodne trojica špeciálnych príkazov, využiteľných prevažne na otvorenom priestranstve, bez ktorých sa cez určité miesta v hre ani nedostanete. Povolanie tímu sniperov vám uľahčí postup cez obzvlášť náročné pasáže. Mínometný útok spolu s leteckým náletom naopak využijete proti opevneným guľometným hniezdam a obrneným vozidlám, ktorých likvidácia by bola bez spomínaných možností až neľudsky obtiažna. Ako ste teda z tohto odseku postrehli, škála taktických manévrov je vskutku široká, ale v kľude sa zaobídete aj bez nich a často je frontálny útok nielenže efektívnejší, ale občas dokonca aj menej riskantný.

Pozrime sa teraz na umelú inteligenciu, ako vašich spolubojovníkov, tak aj vašej opozície. Členovia vášho elitného tímu prešli profesionálnym tréningom a tak im nerobí problém, kontrolovať situáciu zo všetkých strán a keďže sú navyše aj schopnými strelcami, dokážu si rýchlo poradiť s akýmkoľvek viditeľným nebezpečenstvom. Okrem toho si vážia aj svoj život a preto sa pri presune na určené miesto kryjú ako sa len dá, aby tak predišli nechceným ranám na ich vlastnom triku. Na druhú stranu má AI spolubojovníkov aj svoju temnú stránku. Týka sa hlavne interiérov budov, kde ste často svedkami javu, kedy vaša parta vtrhne do miestnosti a tam sa začne krútiť ako zmyslov zbavená, zatiaľ čo sa k jej pozícii blíži nepriateľ, odhodlaný vraždiť za každú cenu. Čo už, klaustrofóbia si nevyberá, ale žeby postihla hneď všetkých štyroch spoločníkov!?! No neviem.

Vaši protivníci taktiež neoplývajú bohvieakou inteligenciou a pri stretoch s nimi sa neraz z chuti zasmejete. Najviac som sa zabával na jednom obzvlášť blbom skripte v súvislosti s pevne namontovanými guľometmi, kde po skosení chlapíka ovládajúceho danú hračku nabehol ďalší, ktorý sa jej chopil. Vám už potom stačilo len v kľude čakať a odstreľovať nabehávajúcich nepriateľov, pretože hra neustále povolávala niekoho k tej prekliatej zbrani. Podobných eskapád je v hre viacero a až žasnem nad tým, čo asi robil testovací tím, keď si takýchto závažných chýb nevšimol. Osobne si teda myslím, že singleplayer poskytuje rozporuplné reakcie a nebyť multiplayeru, CC by už dozaista bol súčasťou herného smetiska. Hra viacerých hráčov poskytuje okrem klasického team deathmatchu hlavne kooperatívny mód, ktorého sa môžu zúčastniť až štyria hráči a pravdu povediac, hra ma v kooperatívnom móde bavila omnoho viac, než prechádzanie singlu s počítačom riadenými kumpánmi.