ROAD TO INDIA |
ROAD TO INDIA |
Cesta plná jazierok a fontán, lemovaná až s neskutočnou precíznosťou parkom. Na konci snúbenica. Snúbenica unášaná miestnym chlapíkom. Moment, čo to má na sebe ? Je princezná ? Čo to má znamenať ? Veď sme ešte nepristáli, utieram si studený pot z čela. Sen. Ale až neskutočne živý !
„Drahý Fred, opúšťam Ťa ! Nesnaž sa ma nájsť, bolo by to zbytočné.“ Anusha.
|
|
|
Jedno je isté, nenechám sa odbiť takýmto nejasným odkazom! Čo keď ho ani ona nepísala ?
Vystupujem z lietadla, beriem si taxík. Vystupujem v pravú chvíľu, ale nedokážem už zabrániť neštastiu.
Anusha je unášaná, kolesa pískajú a zmôžem sa len na výkrik. Ako je to možné, že som už takéto niečo videl ? Nebol to sen ? Zostal mi len plač matky (vašej budúcej svokry, s utešovaním sa ani nezaoberajte :))za uneseným dieťaťom a pach po spálenej gume.
Ďalší problém na rozlúsknutie nám pripravila francúska firma Microids. V akútnom nedostatku adventúr na trhu je to spása pre nás, fanúšikov tohto žánru. Vír na stojatých vodách spravil v poslednej dobe logický tretí Myst, hororový Necronomicon, Watchmaker. Malými vlnkami prispieva aj Road To India (RTI). A prečo len malými, to si hneď objasníme.
Microids vsadili na dnes už klasický grafický kabát, predrenderované pozadia, polygónové postavy. V jednotlivých lokáciách sa môžeme, ako je dobrým zvykom, ľubovoľne otáčať, pohyb aký sme mohli okúsiť v Atlantis, Dracule 2 je plne myšoidný, zvládnete ho jednou rukou. :) (niekto drží myš dvoma rukami, važne:)) Nejedná sa o grafické orgie alá Myst, ale nemôže nesklamať. Kto bol v Indii, možno bude mať námietky. Napriek tomu je veľmi rozmanitá a detailná, po zemi sa váľa kopa špakov a odpadu, kde tu narazíte na kravu, opilca. Hra sa odohráva v meste New Delhi, budete sa mať možnosť prejsť po zapadnutých uličkách, navštíviť chrám bohyne Kálí, poprechádzať sa popred Taj Mahal. Vás však nezaujímajú pamiatky ale vaša drahá. Čas sa kráti.
Vzduch nasiaknutý dymom z kadidla a vonných tyčiniek, obetný oltár, zaťiaľ prázdny. O chvíľu Kálí vráti späť, čo si pred niekoľkými rokmi vzala.
|
|
|
Nebudeme si nič skrývať, dnešné tituly, a to hlavne adventúrky, trpia jednou závratnou chorobou a tou je krátkosť. Nestihnete sa ani usadiť a o chvíľu vstávate a v pozadí vám bežia titulky. Bohužial RTI trpí asi touto chorobou najviac. Dá sa v pohode dohrať za jedno popoludnie ! (mne to trvalo 4 hodiny :)) Nedá sa nič robiť, táto choroba tu je! Ale ako proti nej bojovať ? Dúfam, že pripravovaný titul od nemeckých House Of Tales, Mystery Of The Druids nebude touto pliagou postihnutý. Ale neplačme nad rozliatym mliekom. S krátkosťou hry je bohužiaľ spojený aj ďalší syndróm. Zložitosť resp. jednoduchosť puzzlov a logických hádanok. Nenájdete v hre miesto, kde by ste zostali dlhú dobu visieť. Takže žiadne blúdenie (no možno bludisko v chráme :)) po lokáciách a používanie všetkého na všetko. Mimochodom, predmetov na zbieranie je strašne málo, inventár sa nikdy nenaplní a používanie predmetov je silne predvídateľné. Možno zamýšľali autori zaútočiť aj na mladších gamesníkov. Príbeh je lineárny, čakal som viac zvratov a koncov, aj keď hra má v skutočnosti konce dva.
Ešte sa pristavím pri jednom neduhu a to nemožnosť ukončiť rozhovor bez vyčerpania všetkých tém. Takže rozprávate sa, dozviete sa, čo ste chceli a logicky chcete rozhovor ukončiť, lenže on sa neskočí a vy sa musíte baviť, až kým rozhovor neukončí osoba, s ktorou sa bavíte. Dobré nie ? Titulky sa dajú zapnúť len pri rozhovoroch, pri klasických poznámkach „Takto to asi nepôjde“ alebo pri Fredových poznámkach sa titulku nedočkáte. Vy neviete, že hlavný hrdina sa volá Fred ? :) RTI je kompletne nahovorená v angličtine nie príliš kvalitným dabingom. Fred je síce američan, ale má celkom pekný indický akcent. :)
Ale aby som len nekritizoval, tak musím povedať, že hra má pekný hudobný sprievod, pozostávajúci síce len z piatich trackov, ale zato vcelku kvalitných plus úžasné FMV animácie a použitý motion capturing na rozhýbanie postáv.
Dá sa povedať, že RTI zaujme aj začínajúcich adventúristov, krásnymi lokáciami, vkusnou hudbou, zaujímavým príbehom. Čo jej však nikto neodpustí, je jej krátkosť.
|
|
|
Slnko už dávno zapadlo, zablúdil som v podzemí. Počujem ako mnísi neexistujúceho rádu vyslovujú posledné slová modlitby. Na oltári leží bezvládne telo Anushi. Hladné plamene stúpajú po stenách jaskyne. Ohnivé jazyky sa už zahryzli do krásnych červených hodvábnych šiat. Nie, takto to nemôže skončiť !