Vášmu hrdinovi určujete jedno z troch povolaní. Mág disponuje širokým spektrom magických schopností. Spôsobuje nepriateľom ťažké zranenia a zvyčajne útočí z väčšej vzdialenosti, pretože nie je veľmi odolný voči fyzickým útokom. Najdôležitejším parametrom je inteligencia, vďaka ktorej má viac magickej energie. Okrem klasických kúziel z fantasy príbehov, ako je napríklad ohnivá guľa, disponuje silami, pripomínajúcimi rytierov Jedi z Hviezdnych vojen. Teda ovláda telekinézu, odsávanie energie, energetický úder sily a ďalšie zvláštnosti.

Čarodejník je opäť magicky orientovaným povolaním, ale pri čarovaní využíva vlastnosti bežných predmetov. Z tabuľky čokolády, kryštálov, či jablka dokáže vyrobiť mocný artefakt alebo načerpáva silu pre svoje útoky. Jeho hlavnou vlastnosťou je obratnosť. Čím vyššia obratnosť, tým mocnejšie kúzla a artefakty. Táto postava má solídnu odolnosť a dokáže posilňovať ostatných členov tímu. Nevýhodou je, že po minutí magických predmetov, má veľmi obmedzený sortiment kúziel.

Napokon je tu obracač, alebo vlkolak (preklady lokalizačného tímu). Dokáže sa premeniť na zviera a je ideálny pre boj nablízko. K jeho schopnostiam patria silné údery, liečivé lízanie rán, skoky a odhodenie nepriateľa. Najdôležitejším atribútom je sila. Doplnkové predmety môže používať len v ľudskej podobe a má len obmedzený počet magických zručností.

Nové kúzla a schopnosti pre Stasa a ostatné postavy, ktoré sa pripoja k vašej družine, získate pri nadobudnutí novej úrovne. Obvykle máte jeden bod a niekoľko dostupných schopností, z ktorých si jednu vyberiete. Vyššiu úroveň kúziel a zručností dosiahnete častým používaním. Čiže, ak zvyknete používať silný úder labou, rýchlo dosiahnete vyššie stupne a budete spôsobovať väčšie zranenia atď. Všetky vaše postavy majú jeden spoločný inventár, z ktorého im môžete vybrať užitočné predmety do osobného inventáru, tvoreného niekoľkými oknami na predmety.

Podstatou hry sú taktické boje, ktoré prebiehajú v ťahovom režime. Hoci má hra vcelku zaujímavý príbeh, je tvorená výlučne bojovými misiami, ktoré nasledujú bezprostredne po sebe. Čiže po zavŕšení úloh v jednej lokalite, ste okamžite premiestený na ďalšie miesto, kde opäť dáte niekomu do zubov. Dej je lineárny, bez akejkoľvek možnosti nejakým spôsobom ho zvrátiť a ovplyvniť. Nebola by zlá možnosť vybrať si aj vaše pôsobenie za stranu svetla alebo temnoty. Kým v oblasti neobjavíte nepriateľov, pohybujete sa bez obmedzenia v reálnom čase. Ovládate ktorúkoľvek z postáv, pričom ostatní spoločníci vás neustále nasledujú.

Po stretnutí s oponentmi sa hra automaticky prepne do ťahového režimu a postavy vykonávajú činnosti, ktoré vyžadujú určitý počet akčných bodov. Keď na pohyb, útoky, zbieranie a užívanie predmetov spotrebujete stanovené body všetkých členov tímu, potvrdíte kolo a čakáte na reakcie nepriateľov. Hoci ciele misií sú na prvý pohľad rôzne, prakticky vždy ide o eliminovanie všetkých nepriateľov v oblasti. Systém bojov, podobne ako grafický engine hry, je zdokonalenou verziou z hry Silent Storm. Slovo „zdokonalená“ mi sem však nepasuje. Totiž presuny postáv a ich taktické možnosti sú okresané a pôvodne dynamický štýl boja je dosť nudný.
 
Fádne konflikty so strelnými zbraňami a magickými schopnosťami sú okorenené bojmi v takzvanom šere. Jedná sa o paralelný svet, kam môžu vstúpiť len „iní“ a kde majú postavy zvýšený počet akčných bodov a silnejšie schopnosti. Až na výnimky sa dá do tejto dimenzie dostať kedykoľvek, jednoduchým kliknutím na príslušnú ikonu. Bytosti v šere sú neviditeľné pre všetkých v klasickom svete, ale pritom môžu vidieť a zaútočiť na postavy v realite. Keď pri boji v šere niekto z vášho družstva padne, ožije v plnej sile, ak sa zostávajúcim členom tímu podarí zvíťaziť. Nevýhodou takéhoto boja je neustále strácanie magickej energie. V každom kole, všetky postavy prídu o stanovené množstvo. Nedostatok „many“ znemožňuje vyvolávanie kúziel a používanie niektorých schopností. Navyše po úplnom odčerpaní energie sa začne míňať život, čo môže viesť až k úplnému vyradeniu postavy z boja. Preto treba byť pri využívaní šera opatrný.
 
Lokality, do ktorých sú umiestnené misie, nie sú veľmi rozľahlé, ale pekne vymodelované. Jedná sa o rôzne prostredia, od zasneženého parku, cez obytnú štvrť, mrakodrap, až po kanalizáciu. Orientácia v teréne však býva neraz obtiažna. K dispozícii nie je žiadna mapa a neraz netušíte, čo presne sa od vás očakáva. K dezorientácii prispieva aj nešťastný preklad. Svojské pretlmočenie bežných hlášok hrdinov neprekáža, ale skomolenie kľúčových informácií je vážny nedostatok. Je pravda, že „key“ sa dá preložiť ako kľúč alebo klávesa, ale každému, kto trochu rozmýšľa, je jasné, že dvere sa neodomkýnajú klávesou, ale kľúčom. A keď vás prekladatelia namiesto k metru, či vlaku, pošlú k autu, (ktoré v oblasti ani nie je), to už je vážne na hlavu. Podobne nezmyselné informácie nájdete napríklad aj na obale hry a aj v manuáli. No skrátka, osoby zodpovedné za preklad, by mali vrátiť peniaze, pretože za takúto prácu si ich rozhodne nezaslúžia.

Ale aby sme nezostali nič dlžní ani samotným tvorcom hry. Nočná hliadka je priam preplnená chybami a nedostatkami. Jeden z „bugov“ môžete zachytiť už v prvej, úvodnej misii. Ak vykročíte na schody zo strechy a zájdete priveľmi nízko, nebudete sa môcť vrátiť späť. Čiže vás čaká reštart. V mnohých lokalitách máte problém s presunom postáv a zbieraním predmetov. Hoci to obvykle vyrieši zmena pohľadu kamery, k pohodliu v hre to veľmi neprispieva. Hlúpe chyby nájdete aj priamo v schopnostiach hrdinov. Napríklad vlkolakovi môžete zakúpiť pasívnu schopnosť, vďaka ktorej váš charakter počas súperovho ťahu zaháji protiútok. Bolo by to v poriadku, keby ste pri tom minuli zostávajúce body z ukončeného ťahu, prípadne by to bolo grátis. Lenže protiútok vám „zožerie“ všetky akčné body nasledujúceho ťahu. To znamená, že ak je napríklad vaša postava kriticky zranená, kvôli nezmyselne riešenej reakcii príde o ťah a stráca možnosť úniku z dosahu nebezpečenstva. V neskoršej fáze hry som narazil aj na nevyváženú obtiažnosť misií.

Ako som už uviedol, engine hry pôvodne pochádza z vojnovej hry Silent Storm. Prijateľná grafika a humor patria k pozitívam hry, ale napriek tomu nedokážu zatlačiť do úzadia početné nedostatky. Návrhy objektov a lokalít sú pekné, efekty kúziel pôsobivé a šero ponúka svojský pohľad do druhej dimenzie. S rozmazanými kontúrami v tomto priestore však súvisia zvýšené hardvérové nároky. Pri vstupe do šera sa skrátka všetko brutálne spomalí a váš počítač sa potí ako sumo na bicykli. Pri ozvučení hry vraj spolupracovali aj účinkujúci z filmov. Priznám sa, filmy som zatiaľ nevidel, ale ak v nich herci podávajú také výkony, ako pri dabingu v hre, tak to musí byť dobrý odpad. A nezachráni to ani relatívne slušná náladová muzika v pozadí.

V úvode recenzie som si položil dve otázky. Nastal čas na odpovede. Takže, ako dopadla hra Night  Watch? Oplatí sa venovať tejto záležitosti drahocenný herný čas? Hra Nočná hliadka dopadla dosť zle. Tvorcovia nevyužili herný potenciál a dopustili sa mnohých chýb. Venovať sa tomuto titulu je stratou času. Priebeh misií je fádny a začne čoskoro nudiť. Hre chýba dynamika a aby sa to hralo ešte horšie, lokalizačný tím ju dorazil úbohým prekladom. Mrzí ma, že vcelku originálny nápad stroskotal na komercii a úbohom spracovaní. No čo už, prišiel som, videl som, zahral som, zahodil som...