Kováčska dielňa Revolution Software zavrela svoje dvere. Tím bol rozpustený a zostalo iba meno a za ním ďalšie. Charles Cecil. Tvorca nezabudnuteľnej dvojice hrdinov a vizionár žánru, ktorý mu predpovedal nie peknú budúcnosť. Sám majster kováč zostal sám a jeho dielňa zatvorená jest. Sám proti stádu, v nezávideniahodnej situácii stojí a máva zbraňou. Ostrie je však zlomené! Samozrejme, je to predsa Zlomený meč a dýchol naň Anjel smrti.

Hra na zákazku

Je to osud herných géniov, že ich ako nemesis prenasleduje najväčšie životné dielo, ktoré jedným šmahom maže akýkoľvek titul na vizitkách? Revolution by neexistoval bez Cecila a bez neho by asi nikdy milióny hráčov na celom svete nemohli spoznať charizmatického dobrodruha a zapáleného znalca histórie Georga a jeho osudovú lásku, francúzsku žurnalistku so sexi akcentom Nico. Cecil zostane navždy tvorcom Broken Swordu a duch tejto série ho bude prenasledovať, nech bude robiť čokoľvek, napríklad aj konzultanta iných projektov (Da Vinci Code).

Duch minulosti je zdá sa byť silnejší ako elektrizujúca chémia medzi Georgom a Nico. Fanúšikovia si doslova vydupali pokračovanie. Vydavateľ THQ to zachytil na svojom radare a na volanie o pomoc zareagoval patričnými krokmi. Najväčší kováč bol prizvaný do dielne Sumo Digital, aby začať kuť Broken Sword: Angel of Death. Siahlo sa po osvedčených prvkoch a nástrojoch aj napriek tomu, že Cecil počas prác na Broken Sword 3 vypustil do sveta odvážnu hlášku, že point'n'click adventúry sú mŕtve. Nakoniec z nákovy vypadla tradične netradičná adventúra s hybridným ovládaním a pachom minulosti.

Niečo tu smrdí

Cecil vsadil opäť na rokmi overenú tematiku o templároch, tajných spolkoch a pichol aj do hniezda najväčšieho súboja medzi svetským a duchovným pohľadom na svet. Téma náboženstvo vs. veda, kde sa autor pohybuje ako ryba vo vode, sa môže zdať ako prevarená (ešte stále éterom rezonuje Da Vinciho kód). Nové dobrodružstvo kľučkuje na pomedzí klišé a honbou za pokladom. V tomto prípade tajomstvom rukopisu, s ktorým prichádza nová ženská postava Anna Maria. George sprvoti odmieta (vedie malú firmu na pokraji krachu so svojim spoločníkom), ale jeho reputácia odborníka na históriu zvíťazí nad tvrdohlavosťou v momente, keď mu kanceláriu prevráti hore nohami mafia a evidentne chce niečo, čo práve drží v rukách. Starý rukopis.

Pomoc chutnej blondíne zdá sa byť jediným riešením, ktoré zahojí aj jeho existenčné problémy. George a teda ani hráč nemá inú možnosť len ponuku prijať a bez otázok začať hľadať cestu von. Ako to už býva zvykom, nie je jednoduchá a kľukatí sa naprieč celým svetom. Navyše, Cecil v snahe uspokojiť aj želania znalcov série, prešpikoval Angel of Death známymi postavami (Duan) a riadkami textu, nasilu vtisnutými do úst hlavných protagonistov. Zámer zahrať na nostalgickú strunu hráča sa míňa s účinkom. Spomienky na časy minulé fungujú ako uštipačné poznámky medzi postavami, ale ich častý výskyt, poukazuje na maskovanie, zakrývajúc hluché miesta.

Angel of Death sa nesnaží objasňovať, kde a čo robili obe hlavné postavy celé tie dlhé roky. Namiesto toho sa vracajú a spomínajú, aké to bolo vtedy, keď bola v kurze ručne animovaná grafika. Ešte dodnes si pamätám scénu z kaviarne, ktorá naštartovala osud Georga. Ešte dnes mám v živej pamäti, že počas inštalácie som si mohol zahrať Arkanoid, pretože štvorrýchlostná CD ROM mechanika bola jednoducho luxusom. Po trojdňovom trápení, áno trápení, si matne spomínam na pár scén a postáv z Angel of Death, ktoré sa so zahraním ďalšej adventúry vyparia ako duch z fľaše. Cecil spomína a my s ním, čo na jednej strane prebúdza chuť vrhnúť sa na starú klasiku, na druhej je to akt zúfalstva?

Niečo tu škrípe

Akoby sa snažil dať posledné zbohom celej tvorbe Revolution (nostalgický výlet sa netýka iba Broken Swordu, ale aj In Cold Blood) a spätne ohodnotiť ich kvality. Nefungujú ani dialógy, ktoré nech sú akokoľvek dobre napísané, nevykresľujú a ba v niektorých prípadoch ani nesedia charakteru postavy. Majú svoje čaro ľahkého humoru, ale použitým gagom sa ťažko zasmejete. Sú stráviteľné, plné dvojzmyslov, ale sú predvídateľné. Postavy takisto postihol syndróm priesvitnosti. Viete, ako zareagujú a majú tendenciu meniť svoje ciele v priebehu hry pre potreby situácie.

Absolútnym vrcholom je nepochopiteľná záverečná časť, ktorá pripomína film, kde postavy zázračnou chybou v scenári vstávajú z mŕtvych a svoju situáciu sa snažia objasniť s humorom na perách. Vtedy už skutočne nemáte chuť pokračovať ďalej, ale to je nič v porovnaní s obludnosťou, ktorá si hovorí záver. Chceli ste zabiť autorov za ten v Dreamfall? Tak, keď uvidíte ten v Angel of Death, pôjdete si rovno kúpiť zbraň.

Nelogickosti vyskakujú ako zajace z čarovného klobúka po celú dobu. Nájdete ich aj pri riešení problémov. Dvere továrne, do ktorej ste sa cez deň dostali v jednom z mnohých prevlekov Georga, sú v noci otvorené. Mafiáni nevedia vyraziť drevené dvere, spútaná recepčná radšej napíše na papier kód, ako by ho mala povedať cez dvere atď. V mnohých situáciách sa ponúkalo riešenie viacerými cestami, to však zostalo ignorované, aj napriek tomu, že existujú omnoho jednoznačnejšie a pritom logickejšie riešenia, aké ponúka hra.

Nico, zachráň nás!

Angel of Death je napriek tomu striktne lineárnou hrou s prísne logickými problémami, ktoré nebránia v spáde. Tradičné puzzle boli nahradené hackovaním pomocou PDA, kam sa ukladajú aj všetky informácie a vo veľa prípadoch budete využívať kooperáciu s druhou postavou, ktorou bude v začiatkoch Anna Maria a neskôr Nico. Príchod Francúzsky na scénu dáva poriadny kopanec hre a všetko zrazu naberá správne obrátky. Samotný part, kde ovládate Nico, je však krátky a po ňom nasleduje už spomínaný žalostný záver.

Keď Cecil povedal, že point'n'click systém je mŕtvy, nevedel, že sa v Angel of Death k nemu vráti. O pohodlnosti ovládania však nemôže byť reč. Postavu možno ovládať myšou alebo klávesnicou, ale zväčša to bude ich kombinovaním, pretože kvôli nevyladenému pathfindingu sa stane, že sa George o niečo zasekne, alebo nebude vedieť trafiť von z miestnosti kvôli neustále plávajúcej kamere. Dynamický pohyb kamery vytvára filmovú atmosféru, ale zároveň aj maskuje absolútne prázdne prostredia a schováva hotspoty.

Vzhľadom na nízku kvalitu grafiky (občas na modeloch vypadne textúra a sú deravé) a jej fádnu vyblednutú farebnú paletu, má hra prehnané hardvérové nároky. K dramatickému prepadu snímkov dochádza hlavne pri prechádzaní medzi miestnosťami. Zvuková stránka je na tom omnoho lepšie, dabing si udržuje svoju vysokú kvalitu a dopĺňa ho jedným slovom výborná hudba. Vystihuje aktuálnu náladu prostredia a neskôr vám bude ľúto, že trackov je málo a krátke loopy sa neopakujú častejšie.

Zlomený Broken Sword

Vzhľadom na negatívnu formu recenzie by sme sa mali dostať niekde na bod mrazu, čo je v prípade Broken Swordu naozaj smutné. Realita je úplne iná. Z pohľadu dlhoročného hráča adventúr môžeme hovoriť o nadpriemernom diele, ktoré predčí posledné pokusy na adventure scéne. Je na tom oveľa lepšie ako fiasko Sokala, ale pritom sa pozerá na chrbát predchodcov. Adventúra roka to rozhodne nebude, ale cenu za sklamanie by si rozhodne zaslúžila.