Kapitánsky denníček
Práve som si zoraďoval zbierku valoranských exkrementov, keď do mojej kajuty vbehol Gigabajt.

„Kapitán Picolo, volá veliteľstvo!“
„Prepojte mi to sem Megabajt“
„Samozrejme pane. A volám sa Bit!“
...

Na Star Trek: Legacy som sa pomerne tešil a to z dôvodu, že mala obsahovať celé univerzum ST. Autori sľubovali príbeh tiahnuci sa od Enterprise, cez The Original Series (Kirk), až po novú generáciu (Next Generation, Deep Space 9 a Voyager). Príbeh bol zverený skúseným scenáristom pôvodných seriálov a treba hneď prezradiť, že je to najväčší tromf celého STL. Nerád by som o ňom veľa vyzrádzal, ale točí sa okolo vulkánskej vedkyne, ktorá objaví borgské nanosondy a tak uvrhne celý alpha kvadrant do veľkého nebezpečia. Nechýbajú prekvapenia o pôvode Borgov a ... no ale to už stačí. Pre milovníkov ST je príbeh proste bonbónik.

Autori hru prezentujú ako hybrid simulátora a RTS, ale z každého je to pravda len na 20 percent. Simulátor je skorej arkádová záležitosť a z RTS je tu akurát mapa na zistenie cieľov a rozdávanie príkazov vašej letke, kam majú ísť. Prepínať sa môžete do každej zo štyroch kúpených lodí a zadať jej príkaz, čo má robiť (brániť, útočiť, niekam letieť). Po úspešnej misii dostávate body za zneškodnených nepriateľov, naplnenie hlavných a vedľajších cieľov a za ne potom môžete kúpiť novú a lepšiu loď.

„Žan Luk, stalo sa to, čoho sme sa obávali. Naši najväčší nepriatelia sa blížia k Zemi.“
„Preboha, Maďari sa dostali do vesmíru?"
„Nie, sú to pravdepodobne Švédi. Vravia si Borgovia.“
„Pamätám sa. Raz ma už asimilovali.“
„Váš milostný život mám na fázeri. Prileťte okamžite brániť Zem!“

Misie sú dosť stereotypné a väčšinou ide len o to niekoho zničiť, alebo ochrániť. Keď sa ale do toho zažeriete a nastane krutý boj s Romulanmi s desiatkami lodí na vašej aj nepriateľskej strane, tak si skutočne pripadáte in a filmová atmosféra je zaručená. Hrateľnosť je však umelo predĺžená nemožnosťou počas misie savovať a ani na checkpointy sa tu nikto nehrá. A tak, keď už piaty raz obraňujete planéty proti asteroidom a už piaty raz to po pol hodine nezvládnete, dosť to zamrzí. U mňa to mrzelo hlavne klávesnicu, stôl a plyšového zajačika.

Pre mňa ako fanúšika je radosť pozerať na vymodelované lode, ktoré sa podarili na jednotku. Nájdeme tu cca 20 lodí pre každú zo zúčastnených strán, teda Federáciu, Klingonov, Romulanov a Borgov. V rozmedzí 200 rokov nechýbajú klasická Enterprise v niekoľkých verziách, klingonský Bird of Prey, romulanský War Bird alebo borgská kocka. Z okolitým vesmírom to až tak veselo nedopadlo. Mohli by ste namietať, že čo už sa dá vymodelovať vo vesmíre, no a ja hovorím, pozrite sa na X3 a uvidíte. Jediných efektov sa dočkáte zo slnka (čočkový efekt) a výbuchov. Planéty vyzerajú z diaľky pekne, no keď priletíte bližšie, tak textúry zostanú neresizované, čiže hnusné. Hudba pre mňa nebola sklamaním, pretože už vo filmoch a aj všetkých seriáloch som ju pokladal za veľmi podpriemernú, čiže STL mohol len príjemne prekvapiť. No nestalo sa. Je to úplne ten istý šedý priemer ako na striebornom plátne.

Na obraze sa zjavili borgské gule
„Teraflop! Rýchlosť 120.“
„Volám sa ...“
„...kušuj ty žltá bedňa kitu, říkám 120!"
„Dwarf! Tie gule!“
...
„Dopekla čo to stvárate Dwarf. Myslel som zamerať a nie škrabať. Ešte k tomu moje!“
„Aktivujte multifázové tlmiace pole a vyšlite salvu troch kvantových torpéd s fotónovou rozbuškou. Časový index na Tau Ceti Audi Quatro.“
„????“
„Proste stlač to červené tlačidlo!“

Zatiaľ by to všetko vyhovovalo, nebyť pár menších bugov, stredne veľkých chrobákov a k tomu všetkému ešte aj nejaký ten mega chrobák. Začnime ovládaním. Je veľmi jednoduché a aj arkádové autá majú viac ovládacích prvkov. Problém je ten, že toto je len vrchol ľadovca a ovládanie v neskorších fázach je komplikované až beda. Otáčanie v X a Y osi prebieha klasicky klávesmi WASD, myšou sa ovláda kamera, pravým myšítkom sú torpéda, ľavým fázery a stredným skok do warpu. Jednoduchosť sama. Druhým a takmer posledným ovládacím prvkom je distribúcia energie, kedy je možne upraviť pomer medzi štíty, motory a zbrane. Ak niekde pridáte, inde ubudne. Zatiaľ je to OK. Posledným ovládacím prvkom je zameriavanie subsystémov. Na každej lodi sa dajú zamerať generátory štítu, zbrane, motory a komunikácia. Ak zničíme štít, stačí pár torpéd a loď je na prach. Zničením zbraní je loď bezbranná, odstránením motorov nehybná a bez komunikácie neprivolá posily.

Prvý problém s ovládaním nastane po zameraní nepriateľa. Vykonáva sa medzerníkom. Vtedy sa zmení absolútny pohľad kamery na relatívny k zameranej lodi, čo je síce fajn, ale keď pohnete s myšou, aby ste zistili stav okolo seba, tak sa kamera "delockuje“ zo zameraného nepriateľa a ďalšie stlačenie space môže vyústiť do zamerania nového plavidla, keďže space funguje aj ako "target nearest enemy“. Ak ste mali náhodou na lopate jednu z lodí a zalockujete novú, nemusíte tak skoro starý cieľ nájsť a zatiaľ si vaša korisť systémy opraví. K orientácii neprispieva ani fakt, že ste vo vesmíre a teda je orientačných bodov celkom málo a v 90 % ani neviete, kam sa pozeráte, alebo letíte.

„Kapitán. Zásah do.., no, oné, ako sa volá tá malá talianska lodička?“
„Myslíte gondolu?“
„Hej, to je ono.“
„Aký je jej stav?“
„Netuším kapitán. Je už 300 metrov za nami.“

Hneď v úvodnej misii narazíte na problém, že ovládanie nejako nereaguje, resp. nekorešponduje s tým, čo píše tutoriál. Autori ho totiž na poslednú chvíľu prekopali a už tak chabý tutorial len popletie a domotá. Poprehadzované ovládanie na myši, iné klávesové skratky, navyše používa výrazy, o ktorých ani nemáte šajn, čo znamenajú. Nasledovalo šmejdenie po fórach a hľadanie nového správneho ovládania, pretože v hre sa ovládanie zmeniť nedá. Taktiež distribúcia energie reaguje na myš veľmi podivne a nedá sa presne nastaviť pomer pre systémy.

No a perlička na koniec. Zameriavanie subsystémov. Keď zameriate loď a držíte ju dosť dlho v zameriavacom kríži, stlačením Shift+T prepnete na subsystémy a myšou musíte prejsť rýchlo na jeden zo želaných sybsystémov, ktorý chcete zamerať, stlačiť T a potvrdiť ešte ľavým tlačidlom. Ak si uvedomíme, že loď niekedy udržíme v kríži len pár sekúnd, treba ešte k tomu aj manévrovať, robiť prstovú ekvilibristiku na klávesnici a zamerať subsystém, tak nám z toho môže byť niekedy pekne zle. V neskorších misiách je zneškodnenie subsystémov jediným východiskom proti brutálnej presile. Toto skrátka nefunguje dobre.

Ak si myslíte, že keď je to vesmírny simulátor, že to aspoň bude stíhať na pomalých strojoch, tak ste na omyle. Na testovanej zostave AMD 64 3000+, 2GB RAM a 6600GT sa hra priemerne hýbala v rozlíšení 1024x768 na stredných detailoch.

„Kapitán situácia je kritická.“
„Kilobajt. Vy pôjdete do strojovne a akcelerujte grafiku. Dwarf a ja mostík.“
„Uff ech.“
„To, čo robíš ty klingonské božie hovado? Tým som myslel, že máš ísť so mnou, nie že máš robiť mostík.“
!!! Výstraha. Výstraha. Prehriatie jadra. Prehriatie jadra!!!
„A kua.“

Veľmi priemerný pokus a pre mňa aj dosť sklamanie. Nevyvážené, dosť hlúpe a prekombinované ovládanie, trápny tutorial, neprimerané HW nároky vzhľadom na prezentáciu, stereotypné misie a aj celkom krátka herná doba okolo 8 hodín hre dosť ublížili. Privítal by som kampaň za Klingonov a Romulanov, keď už hra obsahuje modely lodí a tiež sa dajú použiť v multiplayeri. Na druhej strane, ak ste ST fan a máte radi epické hviezdne bitky, tak si radšej pozrite špeciálnu 11-minútovú machinimu pod článkom o súboji federácie s Borgami urobenú v engine hry :-)