Metal Gear Solid 4 na Xboxe 360... fáma, ktorá rozpútala nejednu flame war sa pravdepodobne čoskoro stane realitou. Je síce pravda, že samotný Kojima zatiaľ takúto možnosť popiera, ale z množstva uniknutých informácii je nanajvýš jasné, že kedysi exkluzívny PS3 titul sa skôr či neskôr dostane aj na konkurenčnú konzolu. Viem, že to pre fanúšikov uvedenej mašinky zo stajne Sony znamená ďalšiu ranu pod pás, ale keďže peniaze hýbu svetom, multiplatformovosť vysoko rozpočtového AAA hitu je pre potreby zaplatenia vývoja pomaly nevyhnutnosťou.

Svoje samozrejme zohrali aj prehrešky, ignorantstvo a arogantnosť Sony, ale to už by som zachádzal na príliš tenký ľad (a, kde myslíš, že po tomto úvode stojíš? pozn. Junker). Dôležité ale je, že Sonyboys ešte nemusia smútiť. MGS4 nie je jediný titul z daného univerza, ktorý sa počas posledných mesiacov pripravoval. Druhým a nemenej zaujímavým je totižto Metal Gear Solid: Portable Ops, majstrovaný špeciálne pre high-tech hračku PSP. Ale pozor! Už žiadne kartové hry typu AC!D; nové MGS pre PSP je vskutku rovnocenným pokračovaním tejto ságy a vďaka kvalitám na všetkých frontoch predstavuje ďalší z rady titulov, o ktorých kúpe nemôžu byť ani len pochybnosti. Čím si ma ale táto „hračkárska“ verzia hadích príbehov získala?

Viete si predstaviť Rusov bez vodky? Asi ťažko. Slovákov bez borovičky? Taktiež nepredstaviteľné. A čo MGS bez silného a strhujúceho príbehu? Opäť musíte zamietavo krútiť hlavou. A práve posledne spomínané porovnanie do bodky spĺňa aj Portable Ops, keďže svojou premakanou story ani náznakom nevybočuje zo štandardu série Metal Gear Solid. A čo za svetovú krízu sa to v podaní Portable Ops opäť rysuje? Samotné začiatky celej tej hrozby siahajú až do novembra roku 1970, presne 6 rokov po udalostiach Snake Eater, poslednej to inkarnácie tejto série na PS2. Naked Snake, hrdina predchádzajúceho príbehu, fasuje titul Big Boss a hneď na to opúšťa velenie elitnej jednotky FOX.

Samozrejme, že situácia sa vcelku rýchlo skomplikuje a po únose sa náš hrdina ocitá v Južnej Amerike, uväznený v jednej nevábnej cele kdesi v tramtárii, z ktorej by nezdrhol ani sám Michael Scoffield. Pravidelné mučenie a násilné podávanie drog, doprevádzajúce jeho zadržiavanie, majú len jediný cieľ: prinútiť Snakea spomenúť si na jeden kľúčový element z jeho predchádzajúcich misií. Áno, reč je o Philosopher's Legacy, objekte túžby generála Volgina (a ďalších), hlavného záporáka spomínaného Snake Eatera. Späť ale do súčasnosti. Roy Campbell, jeden zo spoluväzňov (a dobre známa postava pre fanúšikov MGS) poskytne Snakeovi aspoň aké-také informácie o situácii, ktoré ale v duchu predchádzajúcich dielov neveštia pre budúcnosť sveta nič dobré.

Ono juhoamerické väzenie je totižto súčasťou opustenej ruskej atómovej základne, ktorá mala v časoch studenej vojny poslúžiť na zasadenie prvej vlny útokov na Ameriku. Keďže ale studená vojna skončila oteplením vzťahov medzi oboma mocnosťami, na kedysi kľúčovú základňu sa pomaly zabudlo. Až doteraz. “Evil“ generál Gene jej výhody hodlá využiť v nastávajúcich dňoch a vďaka uneseným nukleárnym technológiám docieliť aj vznik nového národu pre vojakov, tvoreného ako inak, vojakmi. Ak sa k tomu navyše pridá aj jednotka FOX, bojujúca za tú zlú stranu, bude mať Snake čo robiť, aby si vôbec zachránil svoj krk. A bez pomoci svojich amerických, prípadne spriatelených ruských kolegov, či dokonca členov svojej bývalej jednotky, to bude sakramentsky ťažké.

Klasická schéma komplikovanej zápletky, s množstvom zvratov a dejových úskalí nachádza aj v prípade Portable Ops uplatnenie, takže sa máte rozhodne načo tešiť. Nechýba ani množstvo doplňujúcich informácií, objasňujúcich viac či menej dôležité udalosti s predchádzajúcich príbehov, takže MGS univerzum sa opäť stáva o čosi viac zrozumiteľnejšie. Zamrzí len neprítomnosť toľko populárnych in-game animácií ktoré nás často krát nechávali v nemom úžase nad tým, aké neskutočné a akciou nabité scénky je možné s použitím herného enginu spraviť. Tentokrát sa musíme uspokojiť len s klasickými statickými obrázkami na štýl komixu, na ktoré sa ale dá v pohode zvyknúť a svoj účel bez problémov splnia.

Hľadanie a zbieranie kariet, taktická hra štýlom ťahov či rozdelenie hracej plochy na štvorcovú sieť; to všetko tvorilo nosné piliere mini-série Metal Gear AC!D, ktorá aj napriek svojmu odklonu od štandardných MGS prvkov dokázala zaujať aj tých, ktorým toto univerzum ani zďaleka nič nehovorilo. Na druhú stranu ja ale pravda, že týmto krokom si Konami odpudilo aj obrovské množstvo skalných fanúšikov a tak všetci netrpezlivo čakali, akým štýlom sa uberie dnešný Portable Ops. Ako už asi tušíte, autori sa vrátili k pôvodnej real-time verzii a navyše si čo-to požičali aj z MGS3: Subsistence, takže vo výsledku je herný štýl prakticky identický s MGS verziami pre dospelé konzoly. Pohľad z tretej osoby, možnosti zakrádania sa či plazenia, streľba z FPS pohľadu, to všetko je našťastie späť a ak ste hrali čo i len jeden diel tejto preslávenej série, nebudete mať problém sa dostať ani do dnešného. Navyše, vďaka výbornému ovládaniu, dokonale ušitému na mieru PSP, je hrateľnosť vskutku diabolská a už dávno sa mi nestalo, žeby mi v súvislom hraní nejakého handheldového titulu zabránila vybitá batéria.

Samozrejme, že bez noviniek v hrateľnosti by Portable Ops boli len klasickým portom z PS2 (obohateným o nový príbeh) a tak autori do hry pridali špecialitku, ktorá výraznou mierou ovplyvní váš postup a strategické plánovanie medzi jednotlivými misiami. O čo sa vlastne jedná? Jednoducho prídete k nič netušiacemu nepriateľovi, klepnete ho po gebuli (presnejšie povedané použijete jeden z dobre známych hmatov CQC), odtiahnete do neďalekého spriateleného nákladiaku a zajatec je váš. Takto zajatý nešťastník sa potom po niekoľkých misiách pridá na vašu stranu a vy ho tak môžete použiť v nasledujúcich fázach singleplayerovej kampane. Možno to v písanej podobne neznie bohvieako zaujímavo, ale takéto regrútovanie skrýva nebývalé taktické možnosti!

Navyše, okrem vojakov máte možnosť do svojich radoch naverbovať aj iné postavy znepriatelenej strany (vedci, doktori, technici a pod.), poskytujúc ďalšiu radu výhod v nastávajúcich bojoch. No a nakoniec nechýbajú ani špeciálne postavy (napr. Ocelot), ktorých zajatie je síce neskutočne obtiažne, ale ich následná pomoc v niektorých misiách je doslova k nezaplateniu. Samotné plánovanie a taktizovanie je potom vecou niekoľkých dôležitých rozhodnutí, kde si v menu príkazov (pred vstupom do každej misie) priradíte jednotlivých skonvertovaných oponentov k príslušným lokáciám tak, aby bol váš postup hrou čo najhladší. V zónach, do ktorých sa v nasledujúcej misii nepozriete, môžete s úspechom využiť vojakov-špiónov, ktorí budú pre vaše potreby kradnúť zbrane a muníciu, či podávať informácie a ďalších dôležitých skutočnostiach.

V prípade nastávajúceho levelu si môžete do tímu pribrať až trojicu ďalších postáv, takže vo výsledku sa akcia jednotlivca zmení na akciu kolektívu, kde koordinovaným a premysleným postupom docielite bezproblémové splnenie hlavnej úlohy. Okrem toho je ale taktiež dôležité, koho si do grupy zoberiete, a tak napríklad v prípade doktora sa váš ukazovateľ zdravia bude neustále dopĺňať či použitím vojaka bude prístup do zakázaných zón doslova hračkou. A aby toho nebolo málo, každá postava má aj sadu svojich unikátnych vlastností a schopností, ktoré ju robia v určitých momentoch obzvlášť užitočnou, takže ak sa vám podarí zvládnuť taktickú stránku hry, budete mať viac menej vyhrané.

Nanešťastie, ani tak premyslený taktický model sa nevyhol niekoľkým chybám, vďaka ktorým neraz pocítite, čo to znamená byť frustrovaný. V prvom rade ide o náhodné alarmy a s tým súvisiace problémy. Skrátka, akokoľvek sa vami zajatý vojak snaží splynúť s ostatnými, veľmi často sa nájde niekto, komu tam skrátka nebude sedieť a svoj postoj dá najavo hlasitým alarmom. V takom prípade sa stealth misia mení na boj o holý život, ktorý sa neraz končí smrťou. Ak si k tomu navyše pripočítate len jeden jediný save, do ktorého si hra ukladá dáta a skutočnosť, že o zabitého vojaka (prípadne inú postavu) nadobro prichádzate, môže sa aj tá najmenšia chyba zmeniť na fatálnu.

Čo sa týka ďalších nedostatkov, ide predovšetkým a starú známu klasiku z predchádzajúcich dielov ako je napríklad zasekávanie sa pri plazení, nie príliš prepracovaný súboj telo-na-telo, či podivne sa chovajúca AI. Čo sa týka multiplayer možností, tie sú takmer totožné s tými, videnými v Subsistence, iba s rozdielom, že do bojov môžete zapojiť nadobudnutých zverencov a v prípade, že sa rozhodnete pre real battle, môžete o nich aj v prípade neúspechu prísť!

Z technického hľadiska nemožno povedať nič iné, než WOW. Daxter, Katamari, Ratchet a odteraz aj MGS: Portable Ops reprezentujú potenciál, ktorý PSP v sebe skrýva. Samozrejme, že niektoré grafické finesy si v tejto hre dali prestávku, ale ako celok pôsobí Portable Ops na nerozoznanie od svojich starších bračekov. Parádne modely postáv, detailné prostredia, výborné animácie, to všetko dotvára neopakovateľnú atmosféru, na ktorú sme všetci u tejto série tak zvyknutí. Pozadu neostala ani zvuková stránka, ktorá okrem výborného dabingu (aj keď je ho poskromne) ponúka aj viacero hudobných motívov, krásne dotvárajúcich celkové ladenie titulu. Škoda len občasného poklesu fps (hlavne pri hustých prestrelkách), pretože inak by som musel technické spracovanie hodnotiť len a len na výbornú.

Kto čakal prepadák, má smolu. MGS je skrátka fenomén a s každým novým dielom sa len utvrdzujem v názore, že táto séria sa slabých pokračovaní nikdy nedočká. Dôkazom tejto tézy je napríklad aj dnešný titul, ktorý aj napriek skutočnosti, že vychádza pre PSP (narozdiel od predchodcov), dokáže svojimi kvalitami hrdo konkurovať nejednému konzolovému titulu. A aj keby nedokázal, dôležitá je hrateľnosť, a s tou nemá MGS: Portable Ops žiadne problémy. Treba ďalší komentár?