Celkom zaujímavú ma tá krvička chuť, nemyslíte? Trošku kyslá, trošku horká, so silným nádychom železa. Skoro ako paradajková polievka, len mierne hustejšia. Aspoň také dojmy mám z jej “degustácie”, ku ktorej som bol v posledných dňoch vďaka nepeknému zraneniu donútený. Našťastie, krvné doštičky zapracovali vcelku rýchlo a tak bolo sprvu plánované ambulantné ošetrenie odkázané na dlhú cestu do zabudnutia. A vlastne dobre, že sa ten strašlivý úraz (krájal som chlieb ľavou rukou a akosi mi ten posledný zárez nevyšiel :-)) podarilo vyriešiť na mieste. Veď, ako som naposledy čítal, nemocnice a pohotovosti majú zúfalý nedostatok krvi a v prípade, žeby som jej stratil príliš veľa, asi by mi do žíl museli šlahnúť spomínanú rajčiakovú polievku.

Táto skutočnosť ma ale privádza k zamysleniu. Čo ak nemá ten nedostatok krvi v zdravotníckych zariadeniach na svedomí množstvo opletačiek a behačiek za obvodným, odvádzajúcich potencionálnych darcov (akým som napríklad ja – uznajte, človek chce darovať krv a oni mu namiesto pomoci hádžu polená pod nohy), ale skutočnosť, že okrem homo sapiens sa medzi nami pohybuje aj nespočet hominis nocturna, ktorí k svojmu prežitiu nevyhnutne potrebujú spomínanú červenú kvapalinu (nie tú polievku :-)? Zúfalstvo tohto klanu ho skrátka doviedlo do situácie, kedy kontrolu nad jedincami preberá pud sebazáchovy nútiaci ich k trestnej činnosti, v tomto prípade predstavujúcej vlámačky do krvných baniek a konzumácia tamojších organických produktov.

Ak mám pravdu, potom sú otázky s nedostatkom krvi vyriešené. Ak ale mám pravdu, potom sme asi my ako ľudstvo, jednoducho povedané v *píp*. Nedostatok krvi v nemocniciach totižto skôr či neskôr dosiahne kritickú hodnotu, po ktorej budú naši upírí spoluobčania donútení poohliadnuť sa po iných zdrojoch. A ktorý že to tvor na tejto planéte je z ich hľadiska najchutnejší? Koho že to červenú tekutinu tak zbožňujú? Moju, tvoju, vašu... A že vraj vyhynieme vďaka T-Vírusu! Skôr skončíme na obedňajšom stole susedov, ktorí sú len tak mimochodom, upíri!

Jedna facka, druhá facka a som späť v realite. Realite plnej Bladeov (filmových :-)), Underworldov, D(B)ay Watchov či Van Helsingov, v ktorých je upírsky bordel sústavne decimovaný radom účinných prostriedkov a diváci sú ochotní za podobné show zaplatiť vskutku nemalé peniaze. A ak by im to nestačilo, stále je dostatok možností, ako si život vampíra vyskúšať na vlastnej (i keď len virtuálnej) koži. Vampire: the Masquarade, Bloodlines či Oblivion, všetky tieto tituly poskytujú ľudom možnosť okusíť radosti a slasti života krvného závisláka, ktorého génové predispozície ho odsúdili na život v tme a vo vyhnanstve, nechávajúc ho tak napospas sústavnej biede a utrpeniu. A vidíte, aj napriek neprívetivému osudu sú upíri sústavne terčom útokov, a aj keď sa to môže voči ním javiť nefér, je len málo ľudí, čo ten kameň nezodvihnú a nehodia ho ich smerom. A práve okolo kynoženia týchto stvorení sa točí aj dnešný príbeh, ktorý mal hráčom v podobe next-gen titulu ponúknuť nefalšované upírske orgie. Po skúsenostiach s Vampire Rain ale musím konštatovať, že orgie sa konali – ale nie tak, ako si to predstavovali páni tvorcovia.

Ok, aby som ale len nehájil záujmy jednej strany. Príbeh Vampire Rain totižto hovorí o tom, čo som už načrtol v úvode. Upírske plemeno nazývané Nightwalkers pomaly, ale isto, preberá kontrolu nad Amerikou a ak sa s tým niečo v priebehu najbližších mesiacov nespraví, dostane sa ľudská populácia v danej krajine do pozície menšiny. Tu si neodpustím drobnú poznámku. Odhliadnúc od skutočností, ktoré nútia vampírov skrývať sa v tme a žiť de facto nočný život, ma zaráža neskutočná odfláknutosť jednotlivých logických náväzností, ktoré zo samotného príbehu tvoria len nekonzistentnú zmes nápadov a výplodov bez akýchkoľvek vysvetlení, čo, kde, prečo a za koľko. Občania štátu USandA sú totálni ignoranti a na zmeny v okolí nereagujú (skrátka, váš sused sa zo dňa na deň zmení na upíra, ale vás to netankuje, pretože ste sebecký Amík a vidíte len seba :-)), nikdy sa nedozviete, ako k premnoženiu upírov došlo, prečo s tým vláda nič nerobí a pod. Príbeh je skrátka formou Aktov X – odpovede sú niekde tam vonku, len s tým rozdielom, že narozdiel od seriálu sa k ním v tomto titule nedopracujete.

Ale späť ku koreňu veci. V dôsledku krízovej situácie a vyhrocujúcej sa tichej vojny medzi nami a tými druhými je do akcie povolaný špecialista na boj s Nightwalkermi, “Sam” John “Fisher” Lloyd, aby v nasledujúcej sérii stealth misií odvrátil blížiacu sa hrozbu a opäť tak postavil na čelo spoločnosti svojich inteligentných spoluobčanov. Meno Sam Fisher som v úvodzovkách nepoužil len tak pre nič za nič. V skutočnosti je totižto hlavná postava príbehu na nerozoznanie od svojho úspešnejšieho kolegu. Nielenže má totožnú výbavu, ale navyše odkukala aj väčšinu pohybov, ktorými sa ladný pohyb hrdinu Third Echelonu tak vyznačuje. Ono, samotné hranie by malo pripomínať štýl Splinter Cellu, ale akosi sa autorom tieto plány vymkli z rúk. Lepšie povedané, vymkli sa z rúk dizajnérom. A to bola chyba!

Samotný priebeh misií by sa dal asi najlepšie popísať takto: využívanie prostredia pre tichý pohyb naprieč úrovňou, občasné plnenie zúfalo neoriginálnych úloh, opakovanie metódy pokus-omyl. Nosný pilier titulu, teda stealth taktiky v teréne, je myslím si že viac než jasný a už len doplním, že narozdiel od iných stealth akcií, sú tu možnosti výberu, ako daný problém zdolať, zvyčajne zúžené len na jednu jedinú a to tú, ktorú si z prstu vycucal pán dizajnér. Čo ma vedie k takej teórii? Skúsenosti s game overom. Rozhodnete sa ísť po bočnej rímse, cez visuté schodisko a po úzkej lavičke ponad hliadkujúcich Nightwalkerov, chyba - smrť a reštart.

Vyberiete si bočný a do šera zahalený priechod popri smetných košoch, chyba, znova ste mŕtvy. Zvolíte cestu popri odparkovaných autách, s rýchlym poklusom v momente, kedy sa nepriateľ nedíva, bingo a ste opäť o krôčik ďalej! Skrátka, hra sa tvári, že ponúka viacero možností ako ten ktorý úsek zdolať, ale vo výsledku sa tieto možností zúžia len na jednu, prípade dve, ak sa k ním vôbec dostanete. Totižto, miera frustrácie zo sústavných reštartov dosahuje v úvodných hodinách životu nebezpečné hodnoty a sám som zvažoval, či si namiesto tohto “hitu” radšej nezahrám niečo lepšie, napr. Hexic :).

Hlavný problém je z predchádzajúcich riadkov pomerne jasný. Nepriatelia. Nigtwalkers, alebo inak povedané takmer nesmrteľné stroje, schopné bleskového speed-killu. Ich zorné pole dokáže spozorovať objekt aj za tých najhorších podmienok a vďaka tomu si nikdy nemôžete byť 100 % istý, že v tej tme vás dvojica vzdialených upírov nevidí. Čo je horšie, veľmi nápomocné vám nebude ani vaše nočné videnie, ktoré sa sústavne vybíja a tak budete viac času tráviť čakaním, až sa vám tie googles konečne nabijú, než samotným hraním. Našťastie, aspoň počas týchto chvíľok si vychutnáte vcelku obstojnú atmosféru, podčiarkovanú veľmi častým dažďom, efektne dotvárajúcim pocit osamotenosti a depresie. Tieto momentky si ale dlho neužijete, pretože z ničoho nič vás v úkryte objaví nejaký zatúlaný upír a ten s vami urobí krátky proces. To, že tieto stvorenia dokážu zabiť behom pár sekúnd, že sú neskutočne rýchle a čulé, to by som ešte bral. Ale samotná obtiažnosť, s akou sa s nimi vysporiadava hlavná postava, mi skrátka nedáva spávať.

Na zabitie jedného bastarda totižto vystrieľate celý zásobník z inak veľmi účinnej zbrane a to je prosím pekne len jeden Nigthwalker! Nezriedka sa totižto proti vám nahrnie celá kopa týchto zabijakov a v takom prípade sa nezmôžete ani na sebamenší odpor. Skrátka, samopaly a podobné zbrane sú na tieto tvory prikrátke a čím skôr sa s tým zmierite, tým lepšie. Frontálny útok? V prípade Vampire Rain samovražda. No dobre, aby som ale len nekrivdil. Existuje trojica hračiek (ku ktorým sa ale dostanete v neskorších fázach hry), ktorá si s touto háveďou ako tak poradí, ale aj v tomto prípade existuje ALE. Sniperka, brokovnica a špeciálny UV nožík sú v porovnaní s ostatným arzenálom predsalen účinnejšie, ale pokiaľ nemáte do nich dostatok munície, môžete si ich akurát tak oprieť o stenu (áno, aj nožík potrebuje muníciu – šialené, že?) Navyše, v momente, keď sa k týmto hračkám dostanete, hra zákerne zdvihne počet túlajúcich sa Nightwalkerov, takže vo výsledku vám aj tieto zbrane budú k ničomu. Ostane vám tak len dávka pevných nervov, bez ktorých s týmto titulom seknete veľmi, veľmi skoro.

Hra samozrejme po vzore svojich kolegov prináša aj multiplayer, ale ten je vzhľadom na nevyváženosť singleplayeru skutočne len 5 kolesom na voze. Deathmatch, Capture the Flame (ako originálne!), Destroy (obdoba módu Domination) či Death or Nightwalker, ktorý zabitého hráča postaví do role upíra, so všetkými jeho výhodami a... výhodami, to všetko je v porovnaní s konkurenciou akosi šedivé a tomuto dojmu nenapomáha ani štvorica máp, na ktorých si tento plnohodnotný muľťák môžete zahrať. Konkurencia Splinter Cellu? Jasné. A zajtra poletím na Alfa Centauri, pretože tamojší Kaufland má lepšiu ponuku tovarov na grilovanie :-).

Ako sa dalo čakať, ani úroveň technického spracovania nedosahuje stupňa, kedy by sa dalo hovoriť o next-gene. Skôr by som si vedel tento titul predstaviť na starom Xboxe, resp. PS2, ako na high-end hernej mašine súčasnosti. Modely postáv sú ešte ako tak obstojné, ale s detailami sa tu nikto nemaznal. Nejaké grafické chuťovky sú totižto tímu Artoon totálne ukradnuté. Obdobne “kvalitné” sú na tom aj zvuky a celková audio stránka, ktorá nemá čím zaujať. Teda, možno ak strašlivým dabingom a nepochopiteľne umlčaným ozvučením Nightwalkerov, ktorých tak nemôžete identifikovať ani podľa zvuku, čo je v prípade ostatných titulov stealth žánru častokrát nevyhnutnosť. Holt, keď to nejde, tak to nejde :-).

Je preveľká škoda, že tak nádejne vyzerajúci titul dopadol tak neslávne. Osobne si so stealth žánrom vo väčšine prípadov rozumiem, ale v tomto prípade je toho aj na mňa moc. Drastická obtiažnosť a s tým súvisiaca frustrácia, nulová originalita herného obsahu či v neposlednom rade nemastné neslané technické spracovanie tak robia z Vampire Rain jasného outsidera a ašpiranta na titul najzbytočnejšej hry next-gen sveta. Ak si chcete užiť trošku toho zakrádania či tichého likvidovania protivníkov, zvolte radšej konkurenčné tituly. Tie vám poskytnú nepomerne viac zábavy za nepomerne menej nervov. Punktum.