O tom, že vojna nikdy neskončí, sa v hrách presvedčujeme neustále, ale vieme aj to, že vojny prichádzajú a odchádzajú. O tom, že druhá svetová vojna stále neskončila, sa nás snaží presvedčiť najnovší titul od EA, nové pokračovanie legendárnej série Medal of Honor tentoraz s podtitulom Airborne.  EA si pre nás znovu pripravila sériu vojnových operácií, znovu s autentickým prepracovaním prostredí, zbraní, taktík a všetkého možného, čo k tomu patrí. Ale naozaj majú ešte čo pridať do tohto obohraného žánru a oživiť ho?

Airborne sa tentoraz snaží útočiť na naše city inou cestou, ako sme boli zvyknutí, už to nie je presne predpísaná cesta cez krajinu, už tu nie sú žiadne predpripravené scény, žiadne skriptové efekty. Tentoraz je tu voľnosť. Voľnosť, ako pohybu v prostrediach, tak aj voľné poradie plnenia úloh. O tom, či je to to pravé, čo hre pomôže a pridá niečo, čo hráčov zaujme, si v nasledujúcich riadkov povieme.

Ak sa nemýlim, mali sme tu už osem hier Medal of Honor (ak rátame PC a konzolové verzie), päť hier Call of Duty, dve Brothers in Arms a množstvo menších a slabších hier, ako Hours of Victory, ktoré sa tiež snažili do akčného FPS WWII štýlu zapadnúť. Je ich už toľko, že spracúvajú tie isté operácie, zachytávajú to isté len v inom uhle, recyklujú a firmy sa snažia z hráčov vymámiť peniaze, pokým sa dá. Séria Call of Duty to už pochopila a prešla do modernej vojny a ako sa pozerám na Airborne, nadišiel čas, aby to pochopil aj Medal of Honor.

V MOH: Airborne sa stávate súčasťou americkej výsadkárskej jednotky a postupne sa zúčastníte šiestich operácií druhej svetovej vojny, od operácie Husky, Avalanche, Neptune, cez Market Garden, najväčší výsadok druhej svetovej v operácii Variety, až po finálnu misiu Flakturm. Do každej operácie sa spúšťate výsadkom z lietadla, odkiaľ vidíte celé bojisko a ovládaním padáku si vyberáte miesto doskoku. Bude na vás, či si vyberiete bezpečnú zónu označenú zelenou dymovnicou, alebo sa spustíte doprostred nacistických jednotiek a zahráte sa na Ramba. Záleží, na čo si trúfnete. V každom prípade vás čaká extrémne veľa strieľania, množstvo nepriateľov a séria cieľov, ktoré musíte na bojisku zničiť. Ak vás zabijú, nič sa nedeje, ďalší výsadok vás znovu dostane nad bojisko a znovu si môžete vybrať miesto, kam vyskočíte. Jediné obmedzenie je, že vojaci sa medzitým znovu objavia a vy ich musíte vystrieľať znovu a znovu. Vzhľadom na počet nepriateľov a štýl streľby zbraní si opakovania misií užijete viac ako dosť. Nebol by to ani problém, keby autori zachovali precízny systém zameriavania z predošlých častí MOH, ale ten padol a zmenil sa na niečo podivného, čo má ďaleko od reality a aj od dobrej hrateľnosti.

Autori totiž túto najdôležitejšiu súčasť FPS akcie autori úplne odflákli. Zlé zameriavanie, nepriatelia nereagujú na strely so zle nadefinovanými hitboxmi, jednoducho vec, ktorá u mňa extrémne stiahla hru dolu a to ako v PC, tak aj v konzolovej verzii. Ak sa na PC verzii strieľa ako v konzolovej hre, v konzolovej verzii sa strieľa ešte horšie. Jediné, čo je na zbraniach zaujímavé, sú RPG parametre, kde si postupne získavate skúsenosti s každou zbraňou, aby ste následne na ne dostali rôzne upgrady. Každá zbraň má tri úrovne upgradov a môžete získať vylepšený zásobník, bodák alebo pevnejšiu ruku. Škoda, že niekedy sa nezdokonalíte tak, aby ste naozaj aj dobre strieľali.

Okrem streľby ničí Airborne aj veľa ďalšieho čo bolo základom MOH série. Napríklad tentoraz už bojujete iba za jednu postavu na jednom fronte a vašimi kolegami budú stále výsadkári, teda žiadne zmeny, žiadni noví priatelia, žiadna iná kultúra, ani štýl boja. K tomu zmizli aj predskriptované scény a aj úseky na vozidlách, kde si zo žiadneho nezastrieľate a neodreagujete sa na akčnejšej streľbe. Jednoducho, teraz ste len výsadkár a musíte si poradiť len s bežnými zbraňami a motať sa tak dlho po leveloch, kým všetko neprejdete. Levely sa tak časom začnú zdať prázdne a až príliš známe.

Hra spolu ponúkne spomínaných 6 misií, ktoré zdoláte za 4-5 hodín bez problémov. Ak to mám zhodnotiť, prvé tri mapy ma výslovne nudili, výsadok v meste v operácii Market Garden konečne dostal niečo do seba, Variety hru znovu zhodilo, ale kvôli poslednej mape Flakturm sa hru určite oplatí zahrať. Totiž nech je hra hocijako slabá, gigantické betónové monštrum, ktoré si v tejto mape podrobíte, naozaj stojí za to. Síce hrateľnosť v nej nebola vysoká a miestami si človek pripadá ako v Serious Samovi, ale so zaťatými zubami sa dá tento nedostatok prekonať a vychutnať si najkrajšie nadizajnovaný level druhej svetovej vojny za posledné roky. Okrem tohto levelu prejdete aj mestom, vlakovou stanicou, zničíte radar a rôzne pevnosti nacistov. Väčšinou však s absentujúcou atmosférou.

Atmosféru titulu mohli zlepšiť prestrihové animácie, ale na tie je hra veľmi chudobná a prakticky ich vidíte len na nudných brífingoch (na ktorých všetci spia a zrejme aj hráči budú mať sklon k tejto aktivite), zaujímavejšie scény sú pri začiatku každej misie v lietadle, kde vás nepriatelia vždy iným útokom donútia vyskočiť (Snáď, by ste do toho pekla nešli dobrovoľne?) Počas misií prestrihové scény úplne absentujú a len čas od času si niektorí z vojakov zmyslí, že má pár posledných slov. V každom prípade aj v tejto oblasti je to veľmi bieda.

Multiplayer je jedna z častí, v ktorej má hra nádej. Ale treba povedať, že neponúka nič nové a bude hlavne na počte ľudí, ktorí si hru kúpia, či sa presadí, alebo stále ostane kráľom multiplayeru druhej svetovej vojny Call of Duty 2. Spolu si zahráte 6 máp, tri z toho sú vybrané z máp zo single kampane a ďalšie tri sú remaky obľúbených máp z pôvodných MOH titulov. Zahrať si môžete v troch módoch a to Airborne Deathmatch, kde sa jedna strana snaží obraňovať územie, zatiaľ čo druhá vyskakuje z lietadla a snaží sa ho dobyť, ďalší mód je klasický Tímový Deathmatch a nakoniec je tu mód na štýl Battlefieldu, kde musíte obsadzovať tri územia s vlajkami. Trochu nepríjemné je obmedzenie na maximum 12 hráčov v jednej hre.

Napriek pochybnej hrateľnosti treba povedať, že Unreal 3 engine v hre odvádza dobrú prácu, dosahuje slušných frameratov, nemá problémy pri veľkých scénach počas zoskokov, ponúka kvalitné nasvietenie, animácie a efekty. Čo sa týka výkonu a hardvérových požiadaviek v PC verzii, hra nemala problém fungovať na Core 2 Duo 2,1 GHz a GF7600 GT v slušnom framerate na maximalných detailoch a rozlíšení 1280x768. Na úplné minimum vám bude stačiť aj single core procesor, kde bude treba rýchlosť nad 2 GHz a grafickú kartu aspoň 6600 alebo X1300. Hra ukazuje výkon Unreal enginu v dobrom svetle a je výrazne lepšie optimalizovaná ako Rainbow Six Vegas. Škoda, že autori sa trochu nepohrali s rozšíreným výberom nastavení, vďaka čomu tu nemáte žiadne možnosti nastavenia antialiasingu a filteringov, takže je hra bez antialiasingu.

Jediné, v čom má základný engine hry problém, je fyzika, autori sa rozhodli použiť PhysX engine, ktorý sa už v niekoľkých hrách pekne osvedčil a to aj bez fyzikálnych kariet, ale tu ako keby úplne zabudli na jeho aplikáciu na objekty. Jediné, čo uvidíte lietať vzduchom, budú telá vojakov, ničím iným ani nepohnete, ani bežnou streľbou nezničíte. Všetko je na vojnu v next-gen podaní príliš statické a málo dynamické. Dynamiku sa snažili autori nahradiť preblurovaním obrazu pri každom pohybe, ale to ešte viac ničí už aj tak problematické zameriavanie zbraní a najlepšie, čo som s tým dokázal spraviť, bolo blurovanie vypnúť.

Zvuková stránka prevyšuje grafickú a ak je na hre naozaj niečo dobré, tak je to práve zvuková kulisa. Zvuky zbraní, explózií, všetko je skĺbené dokopy veľmi kvalitne a doplnené hudbou, o ktorú sa postaral Michael Giacchino. Ten pracoval aj na predošlých MOH tituloch, ale jeho tvorbu poznáte aj z filmov ako Mission Impossible III, Ratatouille, Incredibles a hlavne má na svedomí aj seriály LOST a Alias.

Celkovo je pre mňa Medal of Honor Airborne sklamaním. Keď som pred časom hral demo, tešil som sa zo série inovácií, ale teraz pri plnej hre som zistil, že to je všetko, čo hra ponúka. Hra jednoducho nemala potrebnú atmosféru a ponúkala stále len to isté. Možno je to už obohranosťou druhej svetovej vojny, alebo absenciou predskriptovania, ktoré z hry spravili Serious Sama v druhej svetovej. V každom prípade tomu už chýba šťava. Teraz má už len Brothers in Arms šancu ukázať, že druhá svetová zo seba má ešte čo vyžmýkať. Ak to nezvládne, táto vojna pre nás skončila.