Je to už nejaký ten piatok, čo som naposledy hral civilizáciu (konkrétne to bola tá posledná, ale je to už zrejme dávno, keďže si na to nepamätám) a aj keď je to hra doslova prepchatá možnosťami, po čase ma začala veľmi nepríjemne nudiť. Vybuduj settlerov, postav mesto, vytrénuj armádu, vyskúmaj nejakú technológiu - to všetko stále dookola, až kým niektorá z frakcií nesplnila podmienky, potrebné pre víťazstvo v hre.

Práve ten kolobeh robenia tých istých akcií mimoriadne otupoval moje vnemové zmysly a tak som postupom času dospel k názoru, že akokoľvek je séria Civilizácií vynikajúcou, jej skutočné kvality dokážem oceniť iba epizodickým hraním, tzn. hraním s dlhšími časovými prestávkami (dlhšími – týždne až mesiace). Dnes, kedy hernému svetu neohrozene vládne uhorková sezóna, mi ale vec typu civilizácie príde nečakane vhod a obzvlášť, ak sa honosí slovíčkom Revolution, sľubujúc viac než len zaužívaný štandard. Ako to ale v skutočnosti je a či má vôbec Civilizácia na platformách Xbox360 a PS3 šancu, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Herná ponuka je na pomery tejto série štandardná a okrem klasiky v podobe sigle hry či muľťáku môže akurát tak prekvapiť niektorými špecifickými scénarmi, vyžadujúc konkrétny postup hrou. V jednej mapke tak budete musieť čeliť nečakane silným barbarom, zatiaľ čo v druhej dostanete za úlohu dobyť svet v pevne stanovenom limite. Tak či tak sa ale nevyhnete úvodnému výberu jednej zo 16 civilizácií, ktorý (aj keď sa to v úvode nemusí zdať) môže radikálne rozhodnúť vo váš prospech, resp. neprospech. Každý z národov má totižto vo vienku určitú sadu výhod, ktorá ho defacto predurčuje k splneniu niektorej zo štyroch víťazných podmienok a preto by bolo nanajvýš nerozvážne, ak by ste sa zhostili role prevažne vojensky založeného Nemecka a orientovali by ste sa pritom na rozvoj kultúry. Autorom sa tak pomocou niekoľkých kľúčových bonusov podarilo veľmi príjemne diferencovať jednotlivé národy a tak či už sa rozhodnete hájiť záujmy Ameriky alebo Francúzska, vždy to bude mať značne odlišný priebeh.

Ako som už spomínal, dotiahnuť svoju civilizáciu do víťazného konca je možné štvoricou spôsobov. Dominancia je vecou hrubej sily a ak ste predovšetkým militantne založení, obsadením hlavných miest vašich súperov môžete ovládnuť svet bez toho, aby ste museli budovať silnú ekonomiku či kultúrne zázemie. Druhou možnosťou, ako ukázať ostatným mocnostiam, kto je kráľom sveta, je technologický pokrok. Skrátka, kto ako prvý podnikne výlet do vesmíru až k hraniciam Alfa Centauri, vyhráva. Ostatné dva závery a síce ekonomická a kultúrna dominancia, už síce až tak zaujímavé nie sú, ale akonáhle sa k vám vďaka vašej prosperite a kultúre začnú pridávať mestá ostatných vladárov, určite vás to minimálne poteší. Nehovoriac ani o prudkom napredovaní vďaka mnohým svetovým osobnostiam, ktoré radšej uprednostnia vaše kultúrou prekypujúce mestá než tie, ktoré vlastní vojensky založený panovník. A získať takého Einsteina či Dostojevského je o dosť väčšie terno, než o nich vďaka zle rozvrhnutej výstavbe prísť.

Teraz si uvedomujem, že som v predchádzajúcom odstavci použil až príliš mnoho výrazov, ktorím nie všetci musíte rozumieť a preto si teraz samotnú štruktúru hry rozoberieme pekne po poriadku. Ako už býva u civilizácie pravidlom, začiatky sú ťažké. Hru začínate v dobách antiky s jedným jediným mestom a minimom surovín, postačujúcich tak akurát k drobnej výstavbe či expanzii s tým, že o nejakých veľkých kolonizáciách v tejto ére nemôže byť ani len reč. Vaša pozornosť tak bude predovšetkým zameraná na zber obživy pre rozvoj mesta či výrobu základných peších jednotiek a settlerov, určených na zakladanie nových miest. Neubehne ale dlhá doba a o slovo sa prihlási doba stredoveku, prinášajúc okrem množstva nových technológií, jednotiek či budov aj prvé náznaky diplomacie či naopak vojenských sporov, kedy sa po prvý krát plne zoznámite s vašimi spojencami, resp. nepriateľmi.

V tomto období sa taktiež dostaví nutnosť orientovať sa v určitej sfére výskumu, pretože množstvo ponúkaných technológií skrátka nebude možné počas jednej hry úspešne preskúmať. Mnohonásobne vzrastie význam osobností a divov sveta a ak budete pomýšľať na lepšie zajtrajšky, určite spomínané aspekty nenecháte ležať ľadom. Všetko uvedené, len vo väčšej miere, vás čaká aj v ére industriálnej, kedy sa o slovo prihlási rozmach mestskej výstavby a budov v nej nachádzajúcich sa. Výroba, potrava či výskum budú totižto pre potreby akéhokoľvek konania vyžadované v tak obrovskom množstve, že bez potrebných podporných stavieb sa nikam nepohnete.

Keďže je to už nejaký ten piatok, čo som vládol svetu v poslednej Civilizácii, neviem vám presne povedať, kde autori verziu pre Xbox360 osekali. Čo vám ale môžem povedať, je niekoľko postrehov, ktoré ma v rámci viacerých sedení s hrou napadli. Osobnosti, ktoré vás tu a tam poctia svojou prítomnosťou, vám okrem trvalej výhody, majúc charakter napríklad zdvojnásobenia výroby, ponúknu aj jednorazový bonus, vďaka ktorému budete môcť napríklad ihneď dokončiť výskum či výstavbu divu sveta, ktorá by inak zabrala ešte pekných pár ťahov. Elegantne je vyriešený manažment pracovníkov v rámci mesta, kedy nie je problém jediným čudlíkom preorientovať výrobu na potravu či výskum, presne tak ako si to vyžaduje aktuálna situácia.

Celkovo musím pochváliť ovládanie ako také, pretože už od prvotného okamihu s hrou som sa cítil ako doma a nemal som problém riadiť mestá, ovládať svoje vojenské jednotky atď. Tie sa len tak naokraj vyznačujú viacerými parametrami ako obrana či útok, ktoré je možné v prípade vhodných pozícií ešte znásobiť, takže vo výsledku je hra aj čo sa týka armádnej stránky na vskutku prepracovanej úrovni a rozhodne by vám mala poskytnúť dostatok možností na to, ako protivníkov vyšachovať aj za pomoci hrubej sily. No a v neposlednom rade nesmiem zabudnúť ani na všadeprítomných radcov, ktorí vám v podobe vedcov, učiteľov či známych postavičiek nášho sveta (napr. Riceová) poskytujú cenné rady a navyše sú aj svojim sústavným postrkovaním vskutku zábavní, takže rozhodne vás nebudú svojou prítomnosťou obťažovať.

Aj keď herné mechanizmy nemožno nazvať revolúciou, určite ma k nej bližšie práve technické spracovanie, ktoré jasne dokazuje, že aj ťahové stratégie (dokonca na konzolách) môžu vyzerať k svetu. Farebné a na detail bohaté mestá vás očaria v rovnakej miere ako terén samotný, pričom osobitnú pochvalu si zaslúžia aj jednotky spracované v štýle karikatúr, príjemne tak odľahčujúc inak seriózny feeling stratégie. Zrakovému vnemu potom určite neuniknú ani vtipné animácie v rámci bojových stretov či rozličné detaily počas výstavby miest, ktoré v tomto žánri mimoriadne potešia. Pozadu za výborným vizuálom neostalo ani audio a keď budete počuť niektoré zo svetovo známych melódií, s pokojom na duši zabudnete aj na ten otravný jazyk, používaný vašimi radcami.

Nebudem vám klamať. Osobne považujem stratégie na konzolách za krok vedľa a určite by som nepovedal, že to v prípade Civilizácie bude iné. Prekvapivo ale musím zmeniť názor. Vlastne, ani som nečakal, že má tento solídny kus ťahovky tak chytí a už vôbec nie na platforme, kde podľa logického myslenia nemá čo robiť. Pravda je ale našťastie iná a ja vám tak musím len stroho potvrdiť, že akokoľvek sa tento žáner javí pre gamepady ako nevhodný, je to práve nová Civilizácia ktorá dokazuje, že každé tvrdenie má dve strany mince.