Ubisoftu sa podarilo tieto Vianoce definitívne stať jedným z kľúčových third-party výrobcov, ktorý naplno podporuje bestseller od Nintenda. Svedčí o tom napríklad výborná Wii verzia Shawn White Snowboarding a ešte viac aj séria Rayman Raving Rabbids, z ktorej je každý rok vydaný jeden diel. Jednotka bola jedným z lepších launch titulov, dvojka prišla o rok a Francúzi nepoľavujú a pri trojke alias TV Party sľubujú aj podporu Balance Board ako jedny z prvých výrobcov. Jasný dôvod na kúpu?

Aaaaaaaaaaaa, zajace infikujú telku

V každej časti sa tvorcovia pokúšajú o koncept, ktorý by držal pokope Raymanovo putovanie naprieč sériou minihier. V jednotke to bol únos do väzenia, v dvojke ste cestovali medzi kontinentmi a teraz zajace obsadili televíznu stanicu. Votreli sa do vysielania a Rayman je nútený sledovať rôzne kanály, kde mu nepriatelia ladia programy. No exekúcia má predsa jeden malý problém – tým, že Ubisoft robí hry každý rok, je už cítiť určité unáhlenie sa s vydaním a výsledkom. Fantázie majú tvorcovia dosť, o tom niet pochýb, ale niektoré animácie a prostredia by mohli byť ešte prepracovanejšie a nemožno sa vyhovárať, že Wii nemá hardvér, ktorý by ich poháňal, keď grafika predchádzajúcej dvojice bola máličko lepšia. Ale vizuálna kritika bokom, to, na čo sa najviac tešíte, t.j. vtipné scénky so zajacmi, sú tu zastúpené v plnej paráde. Akurát je prekvapivé, že Wii sa tentokrát poriadne zapotí pri vykresľovaní grafiky (párkrát mi zakolísal aj frame-rate) a pri dlhšom načítavaní niektorých levelov. No pýtam sa prečo, keď žiadna akčná hra toľko neloaduje a výsledná grafika nie je ani taká prepracovaná?

V zápale rehotania sa na scénkach so zajacmi to však nevadí. Hoci samotná idea obsadenia televízie mohla byť lepšie spracovaná, autori si výborne pomohli a pre väčšinu minihier získali jasné prostredie a tému – parodovať známe filmy, seriály a relácie. Ubisoft si neberie žiadne servítky; za posledných 30 rokov ironizuje a hádže do TV Party úplne všetko. Sú tu narážky na Star Wars, Austin Powersa, vysielanie rôznych kanálov (športových, hudobných, filmových) a dokonca sa dostane aj na Pimp My Rabbid. Aj v tretej hre sú zajace vo forme a pokiaľ ich milujete, humorná vata TV Party vás poteší.

S pribúdajúcimi dielmi v sérii už začína byť problém s vymýšľaním nových minihier. Dvojica Raving Rabbids ich obsahuje viac ako 100 a TV Party pridáva ďalších päťdesiat. Ich skladba sa príliš nelíši od minulých dielov, hoci po stránke obsahu i zábavnosti majú našťastie bližšie k jednotke. Iste, prostredia sú vďaka TV tematike iné, no herné mechanizmy či náplň sa príliš nemenia. Zbesilé utekanie z bodu A do bodu B, hod predmetmi, kreslenie s Wiimote, tancovanie, pretekanie, streľba, prezliekanie sa do iných, postupne získavaných kostýmov. Množstvo pohybov už môžete mať natrénovaných a ani ich ovládanie sa od minulých dielov nezmenilo. Takže ak ste mali pri hode kravičkou problém v jednotke, rovnako sa správa hádzanie iným predmetom aj v TV Party. A stále u mňa pretrváva aj dojem, že obtiažnosť hier je značne nevyrovnaná. Niektoré zmáknete na prvý raz, iné ani na piaty. Ubisoft až na pár výnimiek nevyvíja nové schémy, iba obsah, čo je čiastočne škoda.

Ešteže toho obsahu je dosť a single-player je dlhší ako pri dvojke. Celková zmes minihier je pestrejšia, netlačí príliš na pílu a úroveň absurdity. Zajace sú bláznivé, no v dobrej miere. Vítanou novinkou je možnosť prechádzať príbehovú časť za účasti viacerých hráčov – splitscreen funguje hladko, akurát sa tu opakuje klasický neduh z minulých dielov, že potrebujete mať viac Nunchakov, hoci ich pri mnohých hrách nepotrebujete. Mám z toho zlý komerčný pocit, že Ubisoft a Nintendo chcú umelo predať viac periférií ako by sa patrilo. Pritom by stačilo len máličko zmeniť pár ovládacích schém...

Sadaj na zadok, to ešte len bude sranda

Ruku na srdce, ak by TV Party bola iba obyčajným tretím dielom, boli by sme na ňu trošku prísnejší, no ako jedna z prvých hier podporuje Wii Balance Board a vy sa určite pýtate, či stojí nový Rayman za kúpu, aby ste sa vyšantili na doske z Wii Fit. Mierne sklamanie pramení z faktu, že nie každá minihra podporuje Balance Board, čo môže byť dané faktom, že Ubisoft začal vyvíjať hru ešte v zime a k doske sa dostal neskôr. A z komerčného hľadiska nemožno čakať, že tu bude podpora IBA Balance Board, pretože by sa počet potenciálnych kupcov znížil z celkového počtu majiteľov Wii na štvrtinu.

Každopádne, Balance Board pekne rozširuje hrateľnosť série – najmä pri tanečných hrách, kde opäť krokujete na podložku, ale aj pri pretekoch, kde sa natáčate do jednej či druhej strany a samozrejme pri snowboarde a vôbec spúšťaní sa dolu svahom. V mnohých prípadoch si vystačíte s nohami, ale pozor, ako Ubisoft sľúbil, tak aj plní – a TV Party je vo väčšine minihier s podporou podložky ovládateľná aj svojím zadkom. Najmä pri naháňaní sa za lepšími časmi pri pretekoch a už aj miernom poskakovaní či pohybe zadku sa hra mení na nový, nevídaný zážitok, ktorý sme od TV Party očakávali. Zdá sa, že Ubisoft sa na ovládanie s podložkou maximálne sústredil, pretože ak hra podporuje Wii Remote s Nunchakom i podložku, je lepšie voliť Balance Board, sadnúť na zadok a hrať. Vravím si – ak už táto hra nepresvedčí priateľky o jednoduchosti, kráse a vtipe hrania na Wii, tak už asi žiadna...

V momente objavu minihier s Balance Board sa vaša pozornosť sústredí najmä na ne a niektoré slabšie kúsky bez jej podpory (najmä tie, kde bláznivo šprintujete s Nunchakom i Wiimote) vám prídu ako zastarané či krok späť. A opäť platí, že pri viac ako 50 minihrách sa nezabavíte naplno pri každej a postupne sa vrátite k polovici či dvom tretinám. No hry s Balance Board si obľúbite takmer všetky.

Vydajte sa za zajacmi aj tentokrát

Svoj účel plní TV Party celkom dobre. Uvedenie novej hry s podporou Balance Board je viac ako slušné, akurát pravidelní hráči série už môžu byť z podobných minihier unavení a séria ostatných im nemusí stačiť. V základe sa séria ďaleko neposunula – stále ide iba o lepšiu kolekciu minihier s ľahko nadpriemernou audiovizuálnou stránkou a postupnou únavou materiálu. No podpora Balance Board ako kľúčový prvok sa vyplatil – vďaka nemu sa oplatí kupovať.

Takže, ak máte iba Wii a jeden alebo oba predchádzajúce diely Raving Rabbids, nechajte tento skôr voľne ležať v regáli. No ak patríte medzi 11 miliónov majiteľov Wii Fit a nehrali ste žiadny alebo len prvý diel, tento kúsok si zaobstarajte a budete ho vnímať ako celkom dobrého nasledovníka série. Bwaaaaaaah!