Eike na začiatku nášho príbehu zomiera, nie je to prvý krát, čo hlavný hrdina počítačovej hry na samotnom začiatku posledný krát vydýchne. Eike podľa všetkého mal súdené odvrátiť svoj osud a vrátiť sa späť medzi živých. Jeho dočasnou stanicou je predpeklie, v ktorom sa práve ocitol. Neznámy hlas dáva Eikovi druhú šancu v podobe zariadenia Digipad, čo nie je nič iné ako stroj času. S touto hračkou sa môže posunúť pred kritický moment a pokúsiť sa zabrániť ďalšej svojej smrti.

Shadow Of Memories (ďalej len SOM) je veľmi zvláštna hra, tvári sa ako klasická adventúra avšak množstvo FMV sekvencií ju radí niekam medzi interaktívne filmy. Koncipovaný je ako film, ktorý prežíva a zároveň ho aj hráč vytvára sám. Zasahovanie do deja a menenie udalostí v čase sú hlavným ťahákom tohto titulu. Mesto, v ktorom sa budete od začiatku pohybovať nie je veľké, centrom je obrovské námestie obkolesené strategickými budovami, kostolom, radnicou a miestnymi obchodmi. Je tu možné navštíviť len pár ľudí a vojsť len do budov, ktoré nejako súvisia s príbehom. Autori zámerne zjednodušovali hru kde sa dalo. Niekedy sa vám stane, že viacej sa pozeráte ako hráte. Všade na vás číha nápoveda alebo informácia, ktorá vám pomôže napredovať. V tejto hre nie je možné zakysnúť! Hra vás, ale nenechá len tak postávať, ste obmedzený časom, za ktorý musíte kapitolu dokončiť. Pokiaľ tento limit nedodržíte čaká vás smrť alebo nekonečné blúdenie v čase. Digipad používa tzv. Energy Cells, ktoré sa nachádzajú po celom meste a budete ich potrebovať na cestovanie v čase. Lebensbaum budete mať možnosť vidieť v niekoľkých časových etepách s nezameniteľným designom a grafickým stvárnením. Stredoveku je všetko v žltom odtieni ako keby ste sa dívali na zažltnuté fotografie. Začiatok 20storočia pokrytý snehom dostal do vienku čiernobiely plášť iba Eike je v oboch obdobiach plne farebný :) V jednotlivých časoch je možné nielen sledovať vývoj mesta a architektúry budov, ale aj stretať ľudí a ich predkov. Rozhovory sú striktne lineárne, väčšinou odohrávajúce sa v nehrateľných sekvenciách. SOM je doslova posiata takýmito prestrihmi, najhoršie na tom je to, že nejdú preskočiť (iba v prípade, že sa na animáciu dívate po prvý krát, potom už funguje aj klávesa ESC).

Grafika SOM je taká aká je, nie je to absolútna špička, ale nie je to ani prepadák. Niektoré interiéri hýria detailami a objektami, ktoré v iných nie je vidno, sú výrazne ochudobnené. Rovnako ako textúry, ktoré by si zaslúžili väčšiu pozornosť, hlavne čo sa rozlíšenia týka. Konverziu z PS2 je  cítiť nielen v grafike, ale aj v ovládaní. Engine neráta s možnosťou pozerania sa hore a dole! Je tu len otáčanie okolo vlastnej osi, ale dá sa na to zvyknúť. V exteriéroch je to ešte dobré, tu sa môžete aspoň otáčať, ale v interiéroch sú použité statické kamery, čo spôsobuje nemalý chaos v hľadaní dverí.Je zaujímavé, že autori rátali s použitím rolátka jak v inventári tak aj pri pohybe (otočka o 180stupňov).

Zvuky v hre sú, ale nijako nevystupujú zo štandardu, výnimkou je dabing postáv a niektoré hudobné motívy (skoro až filmové).

SOM je najjednoduchšia adventúra (ak sa tak vôbec dá nazvať) akú som mal možnosť hrať. Jej dohranie nezaberie viac ako 5hodín! Zarážajúce je, ako autori zjednodušili hru na neuveriteľnú možnú mieru. Na prvú kapitolu vyhradili niekoľko ulíc, ktoré sú ohraničené strážnymi psami, aby náhodou hráč nešiel mimo a nezablúdil. Používanie predmetov je zredukované na minimum a ich zbieranie zjednodušuje výrazná krikľavá aura okolo interaktívneho predmetu. Keď sme u tej interaktivity, je len veľmi málo miest, ktoré môžete preskúmať. Väčšinu času zaberú rozhovory a FMV animácie, ktoré budete musieť pozerať. Čo je však najzaujímavejšie na SOM? Sú to alternatívne konce, je ich päť plus dva bonusové, čo dáva dokopy sedem zakončení! Na SOM sa dá díva ako na film kde si koniec upravíte ako budete vy chcieť. A to je na tom najlepšie, pretože po dohraní vás hra donúti si ju pustiť ešte raz! Toto je asi jediný titul pri ktorom mi nevadila krátkosť.