EA sa rozhodla, že trocha pomôže našej planéte a uľahčí jej trápenie pomocou základného pravidla zelených. Recykluje. A v tomto prípade už ide o recykláciu takmer 100 %. Sestra, podajte skalpel, aby sme mohli nazrieť do útrob tohto potenciálneho hitu.

Nemám gitaru, nemám Plejstejšntrojku, frajerka ma čaká v Njújorku

Ako hrať hru, ktorá je od základu postavená na umelohmotnom nástroji? Pôvodný Guitar Hero bol postavený na fakte, že aj tí, čo mali obe ruky aj nohy ľavé, mohli dosiahnuť pocitu, že „takmer“ hrajú. Ako ale takýto pocit docieliť na malom handhelde bez prídavných zariadení? Veľmi ťažko. Pôvodný princíp padajúcich nôt, z ktorých správnym triafaním vydávate jednotlivé tóny piesne opisovať nebudem. Na túto témy sa už popísala tona textu. Princíp na PSP zostal v podstate rovnaký, len ubudla jedna nota a „brnkacie“ tlačidlo. To, čo nám vlastne zostalo sú dve tlačidlá zo smerového D-padu (vľavo a hore) a dve akčné tlačidlá (trojuholník a koliesko) reprezentujúce jednotlivé pražce. Celú pieseň si tak môžete predstaviť ako jeden veľký mačkací QTE maratón.

Keďže sa jedná o rockovú kapelu a nie len o gitarového hrdinu, museli autori do hry zakomponovať aj prepínanie jednotlivých nástrojov, ktoré sa robí shiftami. Ak sa budete snažiť hrať len na jednom nástroji, tie ostatné budú postupne vypadávať až publikum začne pískať. Celé mi to pripomínalo žongléra s taniermi na biliardovom tágu. Ak správne roztočí jeden tanier, tak druhý sa už pomaly prestáva krútiť a treba ho rýchlo roztočiť, aby nespadol na zem. Každá stopa nástroja je ešte rozdelená na segmenty, ktoré treba bezchybne zahrať a až vtedy by ste sa mali posunúť na iný nástroj (vtedy je tanierik správne roztočený). Správnym prepínaním medzi jednotlivými nástrojmi a bezchybným zahraním jednotlivých segmentov tak docielite bezchybnej reprodukcie piesne. Ak je niektorá pasáž pesničky príliš ťažká, alebo sa vám nedarí odohrať segment, ktorý sa každou zlou notou posúva do nedohľadna, môžete sa zatiaľ posunúť na iný nástroj a dúfať, že to nejako prežijete, alebo (tak ako v Rock Band) môžete daný nástroj až 3x zachrániť stlačením X tlačidla, s ktorým sa tak isto odpaluje aj Star Power, a šou pokračuje ďalej. Teda ak máte dostatočne nabitý Star Power.

Garage Rock

Sympatický, aj keď detinský príbeh nás čaká aj tentoraz. Vy ako začínajúca kapela zložená z exotov, ktorých si sami naeditujete, vyrážate za slávou do sveta, ktorá začína v najbližšom zafajčenom bare. Jediný fanúšik a manažér v jednej osobe je vaša mama, ktorá by vás uznávala, aj keby ste hrali len na jednozubý hrebeň. Postupne ale odomykáte nové lokality a mestá, kde je na výber viac piesní a aj viac fanúšikov, ktorých získavate spolu s peniazmi za kvalitne odohranú pesničku. Budete musieť robiť špeciálne koncerty na získanie bedňákov (kto by sa ťahal po vystúpení s všetkou tou výbavou?), usporiadaním menšej záhradnej párty získate ojazdený WV karavan a neskôr aj lietadlo na zámorské lety, benefičnou akciou síce nezískate toľkých fanúšikov, no všimne si vás lepší manažér, ktorý prinesie za vystúpenie viac zlatiek, ktoré môžete následne utratiť za handry a gitarové finiše. V samotnom závere to možno dotiahnete na megakoncert všetkých 41 pesničiek s platinovou platňou.

100% pure recycled

Čo nové nám ponúkne z hudobného repertoáru zmenšená verzia? Nič, a tu by sme vlastne mohli skončiť. 41 piesní ste si už mohli zahrať vo veľkej verzii, ktorá ich mimochodom obsahuje 84. Možno sa nájde jeden dva kúsky, ktoré sme nikdy nehrali, no to sa mi zdá sakra málo. 3’s & 7’s (Queens of the stone age), Holiday in Cambodia (Dead Kennedys), Ace of Spades (Motorhead), Carry on Wayward Son (Kansas), či Message in the Bottle (The Police) nájdete ešte v pôvodných Guitar Hero hrách, ABC (Jackson5), Chop Suey (System of a Down), Livin on a Prayer (Bon Jovi), Alive (Pearl Jam), Aqualung (Jethro Tull) alebo Drain You (Nirvana) zasa v Rock Band 2. Ja by som si napríklad strihol viac piesní od AC/DC alebo populárnu odrhovačku Stairway to Heaven, ktorá nikde (ak ma pamäť neklame) nebola. 

Hit me baby one more time

Tak trocha úder pod pás pre maximálnych fanúšikov prichádza v podobe sťahovateľného obsahu. Totiž, pesničky, ktoré ste si už niekedy kúpili na väčšiu sestru PS3, si v prípade, že ich chcete hrať, samozrejme, musíte kúpiť znova. A tak, ak ste už vysypali zlatky Sony do gágora za piesne Losing my religion (R.E.M), Under the bridge (RHCP), Just a Girl (No Doubt), Wonderwall (Oasis) a 15 ďalších, nezostáva vám nič iné len nakúpiť pesničky znovu, čo nie je nič iné ako čistá ryža a predávanie jednej prostitútky dvom záujemcom naraz (asi nie dobrý príklad, niekomu to tak vyhovuje).

Na prvý (Easy obtiažnosť) ani druhý (Medium) pohľad mi RBU proste nie a nie padnúť do oka, aj keď všetky predchádzajúce hry s plastovými náhradami mám rád. Problém je ten istý ako u veľkých verzií. Ten pocit, že hráte, dostanete až pri Hard a Expert obtiažnosti. Nemôžem úplne povedať, že sa mi ho v prípade RBU dostávalo plnými hrsťami (hlavne som sa nevedel zbaviť pocitu, že hrám len quick time event hru), no určité náznaky hlavne pri gitarových alebo bubnových sólach tam sú. Najmenej výrazná mi pripadala basová linka a tiež jednotlivé, niekedy až podivné skladanie spevu z jednotlivých hlások stláčaním tlačidiel nie je vždy košér.

Čo tiež nepoteší je fakt, že hru si zahráte len sami. Žiadny multiplayer, žiadne nové výzvy od kamarátov. Len vy sami na záchode a štyri steny. K tomu prirátajme pesničky, ktoré prívrženec žánru hral už minimálne raz v niektorom z predchádzajúcich dielov a tiež fakt, že už raz kúpené pesničky treba kupovať znovu. Ako plus slúži nové celosvetové turné a najímanie manažérov a tiež skutočnosť, že Rock Band je konečne odpojený a skutoční fanúšikovia ho môžu hrať kdekoľvek.