Activision Blizzard chce mať vlastný Dragon Ball Z či Naruta, povedali sme si v redakcii, keď prvýkrát padla reč o niečom menom Bakugan. Jasné, dalo by to zmysel, herné série sa rodia na úplne novom základe dosť ťažko, preto prepojenie so známym seriálom, kartovou hrou či inou formou zábavy príde veľmi vhod. A potom sa dá živiť každoročnými pokračovaniami, spin-offmi, skrátka vyťažiť peniažky z tematiky, kým je stále populárna, a hráči sú ochotní do príbuzných diel investovať.

Pre Bakugan platí vyššie uvedený odsek absolútne stopercentne. Možno ste o ňom nepočuli, no je to skôr vaša neznalosť, pretože vo svete to začína byť fenomén rastúci ako Pokémon pred desiatimi rokmi – od animovaného seriálu či kartičiek sa dostáva ďalej a videohra bola iba otázkou času. Akurát si treba uvedomiť jeho odlišný žáner, pretože to nie je bojová hra, ale skôr kartová strategická, podobá sa najviac na niektoré ťahové stratégie Pokémon, resp. najbližšie má k sérii Yu-Gi-Oh!

Teraz keď sme si povedali pravdu a mnohí zrejme prestali čítať v domnienke, že tu nie je žiadny bojovník s poriadnymi kombami ako Goku či Naruto, príde popis herného systému. Pravda, na priame kombá sa veľmi nehrá. Hlavný hrdina vláči po svete špeciálne gule, ktoré sa pri potenciálnom strete na vyhradenom mieste dokážu transformovať na plechové či magické stvorenia schopné boja. V praxi tak prídete na bojisko, hodíte guľu, snažíte sa ju dostať na určité políčko. Potom hádže súper, chce ju tiež dostať na vyhliadnutý flek. Ak sa na jednom políčku bojiska objavia dve gule, nastúpi vzájomný stret – a začína samotný boj. Z každej gule sa pritom vykľuje masívny bojovník a pred rozdávaním úderov si zvolíte jednu z jeho vlastností, ktorú má použiť. Takto si nakombinujete akčné ťahy a potom bude samotný tvor za vás čo najlepšie bojovať. Ak sa vám podarí vyhrať, získavate cudzie gule. Ak nie, dôjde k citeľnej strate.

Celá hrateľnosť tak spočíva v taktickej voľbe vlastností pre boj. Na jednej strane je v tomto smere potrebné odhaliť slabinu protivníka – a potom už len použiť vašu silnejšiu či opačnú vlastnosť, aby ste ho rýchlo mohli zraziť na kolená. Paralelne sa v hre bojovníci vyznačujú určitými bodmi, tzv. G-Points, ktoré tiež rozhodujú o efektivite úderu. Pri boji sa oplatí byť skôr efektívnejší a raziť silnejšie údery čo najskôr, pretože keď sa boj pretiahne, súper už má tendenciu viac špekulovať. Okrem toho sa Activision rozhodol rozšíriť paletu aj o možnosť vyraziť nepriateľskú guľu. Keďže hra by sa takto stala veľmi rýchlo monotónna, voľbu vlastností ešte sprevádzajú tri formy minihry, pri ktorých možno zlámať gamepad. Prvá možnosť je stláčať sériu daných tlačidiel, v druhej strieľate ako o dušu, aby ste získali vyššiu silu pre zasadenie úderu a tretia spočíva v mastení analógových páčok. Ich efekt je v podstate rovnaký, akurát robíte vždy niečo čiastočne inak (tlačidlá, páčky).

Je to len taká z núdze cnosť, pretože v kartovej hre nejde ani tak o tieto arkádové prvky, no keďže je hra očividne určená pre mladšie publikum, výrobca ich tam predsa zahrnul, nech sa šarvanci môžu na druhý deň v škole chvastať, koľko G-Points vystrieľali pred odhodením súpera. Pri zbere a využívaní bojovníkov vás prirodzene začnú napádať rôzne stratégie – mať viac špecializovaných bojovníkov alebo si vytipovať niekoľko favoritov a investovať do ich rozvoja? Osobne sa mi viac oplatila druhá možnosť – silná skupina kariet a bojovníkov zvládne viac ako zhruba rovnako silný, ale kvantitatívne trojnásobný počet gulí. No táto taktika má jednu chybičku – paleta herných možností sa tým pádom rýchlo zmenšuje vo chvíli, keď máte zvolených svojich favoritov a tlačíte ich štatistiky výrazne vpred.

A to je vlastne všetko. Po hernej stránke vás prvých pár bojov skôr nemilo prekvapí, pretože príprava na boj (hádzanie gule, odhadzovanie protivníkov, štart bojovníka) je v podstate dlhšia ako samotný boj (voľba vlastnosti, absolvovanie minihry a zasadenie úderu). A čo je horšie, pre nezainterestovaného hráča sa mnohé postavy zlejú do niekoľkých náramne podobných a nerobia medzi nimi rozdiely. Tak si ich samozrejme nebudú môcť užiť ako fanúšikovia seriálu poletujúci pri hraní v siedmom nebi.

Je to tak, Activision svojím spôsobom nedokázal prekročiť tú pomyselnú kritickú hranicu hry pre verných fanúšikov a pre masové publikum. V tomto smere je úplne jedno, koľko módov obsahuje celý Bakugan (sú tu voľné boje, turnaj, príbehový mód – no ten je rovnako chaotický ako hrateľnosť). Grafická stránka nahráva primárne zameraniu z animovaného seriálu a príliš neohúri. Fanúšikov určite poteší nahovorenie hlavných postáv priamo hlasmi zo seriálu, no našincovi v slovenských končinách to doslova veľa nepovie. Hudba je dostatočne bláznivá a sedí k dianiu.

Ani po stránke prostredia vás Bakugan ničím neohúri. Forma i obsah sú príliš sterilné, až nahrávajú škaredým pohľadom a kritickým hlasom, že toto je vlastne len hra prilepená k seriálu a podobné ako herné verzie filmov si síce svoje publikum nájde, ale vo videohernom priemysle veľa vody nenamúti. Hoci možno sa Activision pochlapí a na rok nám pripraví buď druhý diel toho istého alebo si trošku premyslí, či sa neuchýliť k tradičnej bojovke či inému ľahšiemu a bohatšiemu štýlu hrateľnosti.