Je to už nejaký piatok, čo som zhliadol prvý krát ako jeden z mála vyvolených za zatvorenými dverami prezentáciu budúceho hitu Eye of Judgment (recenzia) pre PS3. Ani Rišo vtedy presne za tých pár okamžikov, čo hru predvádzal, nevedel prísť na princíp. Išlo o vykladanie kartičiek na hernú plochu o rozmeroch 3x3 a nad tým všetkým dohliadalo poctivo oko kamery. Tento inovatívny štýl, kedy kamera prenášala reálne dianie do virtuálneho priestoru, bol unikátny a zatiaľ nevidený. Dvaja hráči vykladali svoje zostavené balíčky do herného poľa, kamera zosnímala a rozoznávala jednotlivé karty a konzola za nich všetko prerátala a ukázala animované súboje a výsledok bitky.

Niektorých nadchla hra novým a neopozeraným spôsobom, iní len mávli rukou, že to je s kamerou zbytočne prekomplikované a dalo sa to urobiť jednoduchšie bez nej, niektorí sa uchyľovali k slovu hype, no a v neposlednej rade si mydilo ruky Sony, pretože k periférii (kamere) a hre bolo treba pre skúsenejších hráčov potrebné dokupovať aj samotné kartové decky.

Tento zázrak mal po niekoľkých rokoch pokračovať aj na PSP, no hlavná devíza a čaro zostalo nenaplnené. Aj keď na PSP môžete zohnať celkom kvalitnú kameru, bolo by tak trocha nepohodlné s ňou hrať nad rozprestretou dečkou s herným poľom, jednou rukou vykladať karty a druhou neustále zameriavať kartičky. Taktiež by ste vyzerali trocha komicky, keby ste si všetky tieto propriety povykladali niekde vo vlaku. Až nápadne by ste sa potom začali podobať na babky vracajúce sa od doktorov z väčších miest, ktoré si nemajú problém na zástavke, či autobuse rozložiť dvadsať deka liptovskej salámy, kýblik horčice a zo päť rožkov k tomu. Vytratila by sa teda mobilita a tak sa nečudujme, že Legends pre PSP prichádza bez všakovakých periférií a ide čisto len o hru.

Čo ponúka? Ako vyvolený musíte obnoviť rovnováhu štyroch elementov, resp. rás. Voda, oheň, vzduch a les. V tom sa vám snažia rôzne zabrániť posluhovači falošného boha Sciona. V poriadku, príbeh sa pravdepodobne o Pulizerovu cenu uchádzať nebude, no ako podmaz by to mohlo stačiť. Na výber máte jeden z týchto elementov a podľa toho bude vyzerať váš herný balíček. Pre úplných nováčikov sa odporúča začiatočnícky set, kde sú namiešané karty z každého druhu. Po prekvapivo statickom a nudnom intre sa prehryziete konečne do hry. Klasické pole 3x3 zostalo nezmenené a prvý kto obsadí päť rôznych políčok, vyhráva. Polia sú označené symbolmi štyroch elementov, takže si treba poriadne premyslieť, kam položíte ktorú kartu, pretože ak vyložíte napr. vodný živel na lávové pole, tak postava utŕži handikep. Naopak vyložením karty na zodpovedajúce pole ma pozitívny účinok, čo sa prejaví nárastom zdravia.

Každá útočiaca karta ma svoje slabé a silné stránky. Lukostrelci vedia strieľať len cez jedno políčko, silné postavy s mohutným útokom vpredu majú zasa slabú defenzívu zo zvyšných strán. Každú kartu, ktorú si potiahnete náhodne z deku a ktorých na ruke môže byť maximálne päť, si trikrát otočíte virtuálne v ruke a vložíte naspäť, než sa ju rozhodnete zahrať. Rozhoduje totiž aj akým smerom ju položíte. Z mana poolu na začiatku každého ťahu dostanete pridelené dva body a je na vás, ako s nimi naložíte. Buď vyčarujete slabšiu príšerku, alebo si body odložíte na silnejšiu, na vyvolanie ktorej treba viac many. Tak isto sa čarujú aj kúzla, ktoré majú (hlavne v prípade AI) celkom zdrvujúce a niekedy nevyspytateľné následky.

Už keď sa vám zdá, že máte víťazstvo na dosah, vyrukuje proti vám umelá inteligencia s takou kartou, že sa nestačíte diviť. Toto je aj najväčšia výčitka voči hre, pretože tomu zelenému škriatkovi sediacom v PSP chodili na ruku tak neskutočné „náhodné“ karty a mne samé šmejdy, že to bolo do neba volajúce a mám vážne podozrenie, že počítač „tak trocha“ podvádzal. V neskorších fázach sa mi zdalo, že krivka AI ide prudšie dole a súboje sa dali ustáť ľahšie, no nebolo by na škodu, keby sem niekto zapracoval aj voľbu obtiažnosti.

Spolu s krivkou AI však ide s počtom vyhraných súbojov dolu aj hrateľnosť. Chýba nejaký zaujímavý moment alebo niečo, čo by vás udržalo v napätí, pretože každý ďalší zápas je navlas podobný tomu predchádzajúcemu, čo začne byť nudné a neskôr únavné. Osviežiť by ste sa mohli v Battle Arena, čo však nie je nič iné ako súboje v bledo ružovom so zvoleným oponentom a za nazbierané chechtáky si v Card Shope môžete dokúpiť do decku nové a lepšie karty, ktoré si neskôr môžete manažovať v Deck Builderi a zostavovať tak rôzne balíčky pre rozdielne použitia.

Nepochopiteľným zakopnutím je pre mňa aj maximálne nevyužitie priestoru na UMD disku. Teda, neviem koľko hra v skutočnosti zaberá, ale hra, ktorá sa prezentuje statickými obrázkami miesto animačiek, hnusnými low-resovými bitmapami pozadia (v menu, samotnej hre, proste kdekoľvek), navyše neobsahuje pol nahovoreného slova, rozpráva len textom a samotné súboje sú statické, doplnené len o zopár efektov, tak takáto hra by sa zmestila na jednu disketu.

Aj keď sa recenzia nesie v prevažne negatívnom duchu, nepochybujem o tom, že pôvodným hráčom Eye of Judgment má čo ponúknuť a tak isto vyznie ako zaujímavá voľba pre zarytých kartárov, keď práve pri sebe nemajú balíček. Mňa bohužiaľ nepresvedčila. Audio vizuálne ide o podpriemerný kúsok a nezachraňuje to ani cheatujúca AI a skorý pocit stereotypu.