Jeden z najznámejších videoherných hrdinov dostáva pokračovanie svojho hitu z roku 2007. Prechod do 3D nebol ojedinelý už vtedy, ale kombinácia výbornej hrateľnosti a veľkého množstva planét bola skrátka neodolateľná a naháňala hráčovu túžbu prejsť ďalší a ďalší level na úkor spánku, manželky či voľného času. Iba vlastné predsudky a pár chybičiek jej nedovolili všade dostať čistú desiatku.

Ale doba sa mení a toto je jeden z mála prípadov, kedy Nintendo vyťahuje na rovnakej platforme opäť toho istého hrdinu i rovnaký koncept, pričom ho privádza pomaly do absolútnej dokonalosti. Každý diel Maria priniesol niečo nové – 3D v Mario 64, vodnú striekačku v Sunshine či celé galaxie a planéty v prvom Super Mario Galaxy. Je azda drzosťou, že tentokrát si tvorcovia vybrali už použitý štýl a dajú nám zahrať niečo podobné znova? Super Mario Galaxy bojuje o plné hodnotenie so cťou, v náročnej úlohe pokračovania a predsa originálneho zážitku.

Začiatok je ešte strhujúcejší ako kedykoľvek predtým a naplno ukazuje atribút, na ktorý sa Nintendo zameralo v prvom rade. Sotva ubehne minútka hry a namiesto fantastického renderovaného intra alebo zdĺhavého vstupu do menu a volieb sa okamžite objavuje na scéne Mario a chce, aby ste brali Wiimote do ruky a začali putovať po svete. Najprv prekvapivo iba v 2D na stranách knihy s ľahkým tutoriálom, ktorý sa po zoznámení s pohybovým ovládaním a niektorými tlačidlami okamžite mení na notoricky známy príbeh. Princezná Peach síce volá Maria na piknik, no skôr ako dostane šancu upiecť koláč, je unesená Bowserom, ktorý vyrástol do extraproporcií. Mario sa vydáva na vesmírnu púť za ním.  

Ale začíname pekne zľahka. Prvá galaxia i séria levelov sa stará o hráča parádne. Z 2D rýchlo prejde do fešného 3D a po úvodných skokoch po gebuliach sympatických, ale zdravia uberajúcich oponentov začína skúmanie planét. Levely a planéty nie sú zbytočne rozsiahle, no obsahujú množstvo zákutí, kde čakajú mince alebo hviezdičky. Počet nepriateľov je zatiaľ nízky – a SMG 2 má rado staromódny štýl skákania po nich a odmení vás mincou. Kopa koruniek vedie k vyššiemu počtu životov, ktoré postupom času budete potrebovať, pretože obtiažnosť začne stúpať; ľahká prechádzka platí pre prvý svet, potom sa už zapotíte, ale zároveň máte stále chuť ísť ďalej.

Herný mechanizmus v jadre neprekvapí. Odzbrojujúcim elementom je neskutočná variabilita levelov. Je tu také veľké množstvo nápadov tvorcov, že prakticky každý level sa stáva nezabudnuteľným. Už úvodný vás naháňa z jednej strany planéty na druhú cez typické tunely zelenej či červenej farby, to je iba sympatické entré. Nasleduje naháňačka na ledva viditeľných plošinkách, ktoré sa objavia až po prvom dotyku. Niekedy sa planéty s vami hrajú a zámerne pracujú s dvojitým pohľadom na to, čo sa v nich skrýva na povrchu a vnútri – svetlou ukážkou je level, kde každý skok na plošinku na jednej strane spôsobí jej vyskočenie na tej druhej. Podobných vychytávok nájdete v hre desiatky. Variácie sú neskutočné, hrajú sa s rozličnými trikmi – gravitáciou, optickým podaním a pestrými prostrediami, kde čakajú pasce. Strieda sa tu bežná planéta s domčekmi, džungľa so smrtiacimi roklinami, svety s lávou či množstvom vody, ktorá môže zraniť či pomôcť, strašidelné domy i zamrznutá plocha, kde korčuľujete a v rýchlosti ničíte nepriateľov. A nemôžu chýbať ani rôzne vesmírom inšpirované svety s padajúcim hviezdami. Celkovo vás čakajú viac ako štyri desiatky galaxií v siedmich svetoch. Na konci každého je samozrejme riadne naštvaný boss, Bowserov prisluhovač či niektorá z jeho lokalít.

Mapa sveta pritom stavila na vyššiu jednoduchosť a požičala si z New Super Mario Bros Wii. šikovný a prehľadný pohľad na celý svet v podobe malej mapky namiesto blúdenia po inom leveli (napríklad v prímorskom meste zo Sunshine). Z minuloročného hitu si nový Mario pritom berie viac, v snahe byť prístupný širšiemu množstvu hráčov. Platí to pre príjemné zoznámenie s hrou a najmä už známym módom, kde sa po niekoľkonásobnej potupnej porážke hrdinu objaví možnosť vyvolať Rosalinu, ktorá vám pomôže a prejde kus levelu. Samozrejme, daňou je iná farba hviezdy – namiesto zlatej dostávate iba bronzovú, ale level ste absolvovali.

Ale to je prakticky (spolu s inštruktážnym DVD v balení hry) jedna z mála pomoci, inak sa tu stavia na typicky stúpajúcej obtiažnosti. Je to však hra plynulejšia a zábavnejšia a bojuje proti pomyselnému označeniu datadisku či obyčajného pokračovania s novou číslovkou. Už minulý diel bol výborný, ale azda obsahoval drobné chybičky typu nie vždy overené mechanizmy či občas roztopašnú kameru. Dvojka je pri niektorých leveloch inšpirovaná predchodcom a určitý mechanizmus dokáže rozvinúť do ešte lepšieho formátu. Dokonca sa tu objavuje aj level zo staršieho Mario 64, skrátka znalci série môžu očakávať nejedno poklepkanie po pleci šikovne zaradenou spomienkou. A čo je podstatnejšie, kamera dostala malú lekciu a neschováva sa za prekážky, ale vhodne sleduje striedavé 2D a 3D dianie. Áno, hoci je hra promovaná ako 3D, koná sa občasné prepnutie do iného rozmeru. Ale kombinácia lepšej kamery i práce s ovládacou kombináciou Nunchak+Wiimote nesie ovocie v podobe hladkého zážitku, aký ste nedosiahli pri Mariovi napríklad v žiadnej hre na GameCube, lebo ovládač nebol úplne istý.

Ale čo je ešte iné oproti SMG 1? Napríklad nové formy Maria, ktorý môže na seba zobrať podobu kamennej gule a valiť sa nebojácne vpred zoči-voči nepriateľom. Alebo jeho verzia na obláčiku, ale tá je už náročnejšia na ovládanie a prechádzanie levelov. Cloud Mario prináša veľa zábavy, no ešte viac si možno užiť kostýmy Maria včielky či ducha (Bee & Boo). Najväčšou vychytávkou je samozrejme zaradenie verného Yoshiho s veľkým jazykom. Zelený kamoš dokáže prebehnúť levelom v parádnom čase, žrať bonusy neskutočne rýchlym tempom, ale možno ho využiť na rôzne akrobatické kúsky. A aj samotný Yoshi má v zálohe pár iných podôb, ktoré celkovú hrateľnosť znásobia.

Samozrejme, že celková obtiažnosť rastie pomerne rýchlo a vaša fascinácia jednotlivými levelmi bude neskôr využitá pre ich opakovanú návštevu. V poslednej tretine hry sa vyžaduje určitý počet zlatých hviezdičiek pre ďalší progres, takže tu rýchlo pochopíte fakt, že SMG 2 možno prejsť za cca 12 - 14 hodín pred bránu posledných svetov, ale potom zistíte, že zo 120 zlatých hviezd nemáte ani polovicu. Hra je v tomto smere neľútostná a ďalej vás nepustí, takže treba sa neraz vrátiť.

A po vzore hier s číslovkou na konci sa aj Super Mario Galaxy 2 snaží robiť všetko väčšie, lepšie, ešte kvalitnejšie. Pri hrateľnosti to neplatí len o celkovo lepšie vyváženej skladbe levelov a kope ideí, ale aj zistení, že okrem 120 zlatých hviezd sa v hre nachádzajú dve kopy zelených hviezd, ktoré možno po skončení hry začať hľadať a tým pádom si užiť akoby mód New Game Plus. Toto je kráľovská výzva, nájsť 240 hviezd v toľkých galaxiách!

Audiovizuálna stránka súťaží sama so sebou. Už prvý Super Mario Galaxy bol pastvou pre oči a tým, že druhý diel obsahuje ešte pestrejšie svety má veľký potenciál byť ešte krajšou hrou. V takej chvíli aj zabúdate, na akom starom hardvéri vlastne hráte – pri pohltení totálnou hrateľnosťou si neuvedomíte rozlíšenie či iba Dolby Surround, ktoré stále postačujú. Dá sa povedať, že SMG 2 žmýka z Wii najviac vizuálnych zážitkov v poslednom období a hudobná stránka zase kombinuje fajn soundtrack s pestrou zmesou zvukových efektov pípajúcich z malého reproduktoru aj na Wii Remote.

Je to celková atmosféra a už spomenutá totálna hrateľnosť, ktorá dominuje v Super Mario Galaxy 2 a presne tak to má byť. Nintendo zobralo existujúci koncept a vyladilo každú maličkú drobnosť, ktorá v minulosti prekážala a dnes sa už neobjavuje. A ešte zhutnilo ten úspešný recept na najlepšiu behačku všetkých čias, ktorá vám nedá vydýchnuť. Moja prvá návšteva mala trvať tri štvrte hodiny vyhradenej na prvých pár levelov, no zmenila sa na tri hodiny štyridsaťpäť, pretože od SMG 2 sa skrátka nedá len tak ľahko odpútať. Tu je zabudnutý bonus, tam čaká zlatá hviezda, ešte aj iný svet a v diaľke už vidím Bowsera Jr. a jeho hniezdo. A tie levely, ktoré môžete hrať aj päťkrát a nikdy sa vám nezunujú. Je teda celkom jasné, že ďalšia desiatka v tomto hernom ročníku je na mieste. Najlepšia behačka, akú som kedy hral? Začnite tomu veriť!