Ak ste to náhodou nevedeli, tak UFC je skratka pre Ultimate Fighting Championship a UFC Undisputed 2010 od THQ je oficiálnou hrou legálnych pouličných ruvačiek. Ich základ tvoria rôzne bitkárske štýly, nájdete tu kúsok z každého. Základom je box, doplnený o prvky thai boxu, wrestling, zápasnícke chvaty a hmaty, ale aj určité špeciality ako jiu jitsu.

Veľké množstvo použitých bojových umení by malo zaistiť rozmanité bojové štýly každého bojovníka v hre, no všetky súboje s rôznymi bojovníkmi vyzerajú unifikovane a súboje a bojové prvky šablónovite. Určite aj tu platia nejaké pravidlá o zakázaných a dovolených úderoch, ale aby mali všetci bojovníci na chlp rovnaké ofenzívne taktiky sa mi veľmi nezdá. Samozrejme, že sa bojovníci od seba líšia hmotnosťou, výškou alebo dosahom paží, no zmeniť sa dá akurát tak zaujatý postoj a do určitej miery ovplyvniť špeciálne údery.

Súboje prebiehajú v oktagone, čo je uzavretá aréna ohradená plotom. Súboj prebieha na tri kolá a každé trvá štyri minúty. Bojovníci nemajú žiadne viditeľné štatistiky a ukazovatele ako zdravie alebo výdrž, pretože smrtiaci úder sa dá zasadiť kedykoľvek. Ak borcovi zasadíte už v prvej minúte zdrcujúce kombo, tak je po zápase ani sa nespotíte. Toto však platí len v skorých zápasoch, kedy sú protivníci padavky, resp. od zvolenej úrovne obtiažnosti. Takto samozrejme UFC nefunguje a všetci zápasníci majú svoje silné a slabé stránky spolu s výdržou a zdravím, len ich teda nie je vidno. S pokročilejšími borcami prichádza taktika postupného oťukávania, pretože špeciálnymi údermi si priveľmi otvoríte obranu a ak ich skombinujete priveľa za sebou, tak sa vyčerpáte, čo samozrejme protivník rád využije. 

Niektoré zápasy sa tak premenia na menšie šachové partie, kedy hľadáte vhodný moment na zaútočenie a súpera sa snažíte vylákať a nechať ho vyčerpať. Vtedy mu môžete zasadiť KO alebo ho môžete doraziť na zemi. Kombináciou tlačidiel ho stiahnete k zemi a môžete začať praktikovať zápasnícke objímanie. Z každého zápasníckeho praclíka, pridržania alebo vykrútenia rúk, či nôh sa dá dostať a aj keď nestranní diváci sledujúci zápas sa len čudujú, ako sa tí dvaja na zemi objímajú a vlastne nič nerobia, vám zatiaľ tečie pot po čele a do rúk dostávate kŕč ako sa zo smrteľného objatia snažíte dostať zmenou svojej polohy, či rýchlym pretočením súpera alebo násilným ukončovacím vykrútením končatiny.

A tú sa dostávame ku hlavnému negatívu, ktorým je príliš prekombinované ovládanie. Ak ma moje hrdzavé závity neklamú, tak podobná schéma bola použitá aj minulý rok a jej naučenie vám zaberie pekných pár zápasov. Autori sa mohli trocha porozhliadnuť a opajcnúť napríklad ovládanie z Fight Night, ktoré síce tiež nie je najjednoduchšie a je tiež pravdou, že sa jedná úplne o iný druh športu, no určite by dopadli o niečo lepšie. Kombinácia niekedy až troch tlačidiel a zbesilé otáčanie analógov pri pokuse o vykrútenie pri hre dvoch hráčov pripomínajú sadomasochistické hrátky. Jeden hráč točí po smere hodinových ručičiek o sto šesť a druhý v protismere, aby sa z objatia dostal o sto sedem.

Keď sa však dostane ovládanie do rúk a nedaj bože máte to šťastie, že aj váš spoluhráč nie je úplné drevo, tak si užijete medzi sebou výborné zápasy, v ktorých nikto nechce povoliť a prehrá ten, ktorý skôr dostane kŕč do ruky. 

Hlavnú náplň hry tvorí mód kariéry, kedy si môžete vytvoriť svojho vlastného hráča (slovenská vlajka samozrejme absentuje) a poprideľovať mu body do schopností podľa uváženia. Medzi jednotlivými súbojmi nechýbajú klasické kempy, kde sa môžete naučiť nové finesy a v ďalšom zápase nastúpite proti súperovi o niečo viac vybavení. Nechýba praktický mód exhibície vhodný pre hru dvoch hráčov, alebo si môžete usporiadať turnaj buď proti CPU alebo môžu bojovníkov ovládať kamaráti.

Pekným lákadlom je aj mód historických zápasov, kedy vás v krátkosti čierna pipinka (meno si nepamätám, pozeral som na kozy) uvedie vo filmových flashbackoch z arény k niektorému z významných zápasov alebo nečakaných otočení priebehu a je na vás, či sa vám podarí históriu prepísať alebo potvrdiť.

Samotnému grafickému spracovaniu nie je veľmi čo vytknúť. Mo-cap je na profesionálnej úrovni, krv strieka občas prúdom, odlietavajúci pot v spomalených záberoch smrdí až za obrazovku, možno len prepracovanosť svalov a interakcie úderov a tela nie sú na takej úrovni ako sme si už zvykli u  konkurenčných sérií od EA. Samotný soundtrack si veľmi nevšimnete, pretože počas hry logicky nehrá, no v menu by som, neviem prečo, čakal nejaký ten rap, resp. hip hop. Miesto toho je tu servírovaný rock s immediate hudbou, čo je samostatné odvetvie trailerovej hudby používanej v upútavkách na filmy. 

UFC Undisputed 2010 odporúčame hlavne tým, ktorí už vyrástli z futbalových piknikov (termínus technikus, kto vie, ten vie), ale radi by si na staré kolená pripomenuli časy minulé. Tiež milovníkom bojových kontaktných športov, ktorí radi vyskúšajú aj niečo iné ako prevarený box či karate. UFC ponúka zaujímavú alternatívu a určite nepatrí vďaka komplexnejšiemu ovládaniu k typu hier „tu máš gamepad, zahráme si“. Vďaka špecifickému systému útokov a protiútokov dostane návšteva na búdku za pár sekúnd, čo pre ňu bude krajne demotivujúce. Zachráni vás online hranie, kde nájdete dostatok kvalitných súperov a sami zistíte, že sa máte ešte čo učiť.