Volanie fanúšikov Wii po hard-core zábave primälo Nintendo k netradičnému kroku. Spojiť sily s iným štúdiom a vytvoriť nový diel veľmi obľúbenej série Metroid. Team Ninja sa realizoval na poli tvrdých akcií Ninja Gaiden a nemožno mu uprieť snahu o originalitu a vytrieskať čo najviac zo zabehnutého žánru. Presne to Nintendo potrebuje, ak chce uspieť u svojej komunity, takže ich určite nevolalo zbytočne. No nový Metroid nie je ďalší diel Metroid Prime strieľačiek alebo opätovná snaha nalepiť na úspešný diel ešte jeden.

Už prvých 10 minút ukazuje, že Nintendo nabralo pri novom Metroide správny smer. Intro je epickým vyvrcholením minulého boja Samus Aran s obrovskou príšerou a explozívnym začiatkom pre odchod do inej časti galaxie, kde zachytí volanie o pomoc. Samus pristáva na neznámej planéte, na ktorej však objaví loď Federácie a neskôr aj starých známych vojakov zo svojho výcviku. Pretože kedysi dávno bola Samus jednou z nich – sledovala príkazy, trénovala v tíme a hoci bola tvrdohlavá, dokázala sa veľa naučiť a stretla Adama Malkovicha, svojho veliteľa. Opätovné stretnutie s Adamom na neznámej planéte je fantastický akcelerátor vlny vynikajúcich príbehových flashbackov, ktoré na Wii rozpútajú neskutočné naratívne dobrodružstvo.

Metroid Prime sa vyznačuje na pomery akcií dobrým príbehom, Other M rázne prekonáva minulé diely. Samotná prezentácia sprevádzaná dlhými sekvenciami sa vyznačuje špičkovým strihom, japonským zmyslom pre detail, megalomanské scény a interný konflikt zároveň. Samus Aran je ešte v intre nebojácna lovkyňa monštier, ale potom sa autori vydávajú odhaliť jej vnútornú stránku. Je to posun v sérii, ktorý ocenia milovníci a znalci – a všetci noví hráči sa zase z prestrihov dozvedia viac o Samus Aran. Navyše dostanú ďalšie prekvapenie – Samus po prvýkrát prehoroví! Kvalitným anglickým dabingom, ktorý ešte zvýrazňuje novú rolu a hľadanie pocitov. Audiovizuálna stránka je na pomery Wii veľmi dobrá a je to jeden z titulov, čo potrebuje vyniknúť na veľkej TV s domácim kinom. Až sa na chvíľu pozastavíte, že ste ponorení do príbehu na hardvéro slabej konzole a nie HD prístroji. Ale Other M za hodinu rozpovie pomaly viac príbehu ako iné hry v celej dĺžke. 

Znalcov prekvapí fakt, že nový Metroid už nie je FPS, vzdáva hold klasickému žánru 2D arkád, no podľa potreby a vôle hráča ho mieša s pohľadom z prvej osoby. Je to bizarná kombinácia, ale funguje – a to vám autori dajú priamo do rúk možnosť zmeny pohľadu. Štandardne sa Other M hrá ako 2D behačka, pričom využijete pár tlačidiel – jedným skáčete, druhým strieľate, tretie vás zmení na klbko a môžete sa kotúľať po leveli, ukladať bomby a dostať sa do nepriechodných častí. Wiimote držíte v horizontálnej polohe – ale keď príde čas na strieľanie ťažkých nepriateľov a namierite ním na vašu TV, t.j. Uchopíte ho vertikálne, obraz sa prepne do 3D a vy môžete v priestore presnejšie strieľať, hľadať slabé miesta bossov či tajomné zákutia levelov. Je to na prvý pohľad jednoduché ovládanie, no najmä prechod do vertikálneho módu si treba postupne nacvičiť; pár počiatočných súbojov vám dá v tomto smere zabrať, ale keď naberiete ten správny grif na časovo vhodné otočenie ovládača, budete touto schémou potešení. Je to špecialitka pre Wii a funguje na jednotku. Netreba prepadnúť ani pocitu, že Other M je iba 2D arkáda s 3D momentmi, pretože hrateľnosť je moderná.

Začiatok hry sprevádzaný tutoriálom (ktorý je dokonca tiež súčasťou príbehu!) vás rýchlo navnadí na prvý level, kde si budete chcieť vyskúšať ovládanie v praxi. Samus behá po zvolenej časti planéty, kde takmer nič nevidno kvôli vypadnutému elektrickému prúdu. Pohyb zľava doprava je plynulý, občas sa objaví skupina nepriateľov – netopierov, chrobákov, skrátka malá háveď vo veľkých počtoch na konci vesmíru. Úroveň je spočiatku lineárna, niet sa kam stratiť. Prísny pohľad s dvomi rozmermi sa neskôr začne vyvíjať, keď už beháte ďalej od kamery. No prvý nečakaný moment perfektného dizajnu levelov nenechá na seba dlho čakať. Nasledujúci výpad agresívnych domácich vás totiž z plošiny zhodí nadol. Tam sa skrýva nová chodba, no cesta nahor nevedie po svojich. Spočiatku nevidíte kam ísť, až potom si všimnete blikajúci otvor v pravej časti obrazovky. Prepchať sa nedá – musíte sa zmeniť na klbko, to sa potom prekotúľa dnu. Zmeníte sa na Samus v ľudskej podobe a potom pomocou pohybu tzv. Kick Jump postupne vyskáčete cez šachtu nahor. Podobných situácií sú v hre desiatky, level dizajn je čoraz nápaditejší. Pretože v momente keď vyjdete zo šachty, level pokračuje tak, že vpravo vás čaká aj plošina nahor, takže v jednom bode vidíte tri úrovne – šachtu, štandardnú úroveň a ešte vyššiu vedúcu k východu.

Na konci prvého levelu sa dokonca dostanete do obrovskej miestnosti s veľkým objektom v strede, no neviditeľným východom niekde mimo. Na obrazovke tma, najprv neviete čo robiť. Až sa vám podarí doskočiť na osvetlenú plošinu naľavo. Vyššie sa ísť nedá – ale dá sa zase skočiť vpravo, aj keď sa vám zdá, že sa vlastne vraciate späť, v skutočnosti ste už o ďalší stupienok vyššie. Riešenie je nakoniec jednoduché – obrovský objekt v strede má niekoľko poschodí a pomocou bočných plošiniek sa po ňom presúvate z jednej strany na druhú a vyskákate nahor. Skrátka a jasne, Metroid: Other M sa vracia do starých dobrých časov, kde sa síce v 2D, ale predsa dali postaviť náročne štruktúrované levely a vás bavilo postupné objavovanie všetkých zákutí či hľadaní cesty ďalej. Pre Metroid to platí naplno a pretože autori tu schovali množstvo všakovakých pokladov, explorácia je veľmi silným elementom hry. Tu vidíte blikať modré svetielko s predmetmi, tam zase zelený pásik vedúci k bonusu a kam vedie tá žltá šachta? Na prvé zahranie ich možno ani všetky neobjavíte – a radi sa vrátite späť. 

Samozrejme, pokiaľ ide o boj, hra si necháva voľné priestranstvá k dispozícii. Bežná várka oponentov sa vyrúti aj v stredne širokej chodbe, no príchod k bossovi sa dá odhadnúť, keď sa zrazu otvorí koridor a v malej aréne či väčšej miestnosti sa schyľuje k boju. No toto je hra zo starej školy, na každého bossa sa náramne tešíte a súboj je prirodzene gradovaný hľadaním slabých miest protivníka, často obrovského a fantasticky obdareného množstvom hnátov, solídnou výdržou a občas aj nižším stavom vašich zásobníkov. Hneď prvý boss vás naučí makať v 3D móde, kde sa síce nemožno hýbať, ale vystreľovať rakety na nekryté miesta už áno. V zásade sa treba naučiť podstatný rozdiel – zatiaľ čo v 2D móde hra zameriava takmer za vás, tzn. stačí mieriť správnym smerom a laserový lúč či raketa si cieľ nájdu, v 3D móde idete na manuál.

Objavovanie tajomných úrovní (planéta je rozdelená do niekoľkých sektorov, kam sa vydávajú najprv ostatní vojaci a potom aj vy), neústavný boj i nápadité hľadanie pokladov sú navyše obohatené o mix rôznych pohybov a schopností Samus. Popri Kick Jump a malom klbku si osvojíte i ďalšie zlepšováky – napríklad možnosť zrýchlenia pre prerazenie dverí alebo využívanie vyšších skokov pre vzdialené plošiny. Levely sú dostatočne členité, aby ste všetky schopnosti využili – pri povinnom preliezaní na koniec úrovne a ešte viac pri hľadaní skrytých predmetov. Vďaka prítomnej mapke sa v zásade vlastne nestratíte, ale tie modré svetielka znázorňujúce predmety vás často doženú k absolútnemu snoreniu. Nie všetky vylepšováky však budete môcť používať okamžite hoci Samus Aran ich pozná, rozhodne sa zaujať z rešpektu voči opätovnému stretnutiu postoj sledovania príkazov, až keď Malkovich povolí používať určitý typ zbraní ako napríklad rakety, až potom sa vám sprístupnia do akcie. Je to lacná finta pre postupné učenie sa noviniek, ale funguje.

Metroid bol vždy o odkrývaní nových schopností, hľadaní predmetov, bojov s bossmi, navrch vždy pridal rôzne drobné puzzle, aby nebol postup hrou úplne striktný. Tu azda vidieť rozdiel oproti trilógii Metroid Prime, pretože Other M má pomerne lineárny dizajn podriadený retroakčnej hre s kombináciou moderného podania príbehu. Je zrejmé, že v tomto smere puzzle dali prednosť devízam inej kategórie. Ale rovnaký pocit z odhaľovania nových možností, planét a hutnej atmosféry ostáva. 

Dokonca sa nebojím napísať, že v prípade Nintenda ide o zaujímavý precedens a možnú inšpiráciu aj pre spracovanie ďalších sérii. Ponechať atmosféru, zobrať existujúce herné prvky, ale nebáť sa pridať kopu ďalších, čím vznikne oveľa sviežejšia hra. Metroid bol vždy o dynamickej akcii – ale hrať štvrtý diel FPS by asi nebolo také zábavné, ako sledovať dynamický bohatý, profesionálne pripravený príbeh a mať možnosť bežať po leveloch v 2D štýle, či pre súboje s bossmi i intenzívnu akciu prepnúť do 3D. Pre hardcore komunitu a nás pamätníkov ide o vítanú zmenu, pretože so starou hrdinkou sa dá vydať na nové dobrodružstvo, hrať ho inak a to štýlom, ktorý si pamätáme pomaly spred 15 rokov. To je jasný signál, že Metroid veľa získal a Other M je špičkový zážitok pre verných sérii i nováčikov.