Keď sa spýtali Warrena Spectora, ako dokázal vybalansovať hru tak, aby bola vyzývavá pre dospelých a súčasne akceptovateľná aj pre deti, šokoval odpoveďou, že výzvou je spraviť hru dostatočne vyzývavú pre deti a akceptovateľnú pre dospelých. Jeho štúdio Juction Point patrí pod Disney už pomerne dlho, po ruke má kreatívnu silu Pixaru a know how neporaziteľného hráča na poli animovaných filmov, ktorý sofistikovane oslovuje svojou tvorbou všetky vekové kategórie bez rozdielu pohlavia. Robí zábavu pre všetkých. Epic Mickey však nie je pre najmenších navzdory ostro protestujúcej zelenej sedmičke na obale.

Hra od samého začiatku počíta s tým, že si k nej sadne niekto, kto hrám ako takým rozumie, konzument, ktorý má na pažbe zopár zárezov, najlepšie taký, ktorý má k žánru hopsačiek blízko a pozná tvorbu na konzolách minulej generácie. Disney Epic Mickey nie je epická čo do rozmerov, neposadí vás na zadok ani zastaranými technikami dávno prekonanými modernými dvojicami ako Jak & Daxter či Ratchet & Clank, nie je ani na vrchole žánrového rebríčka, ani vás neohromí vizuálom, ktorý nezadýcha ani Wii. Spector potrebuje doučiť u Miyamota ako sa poriadne behačky robia.

Žijúca legenda kyberpunku dostala voľnú ruku a ako by si jeden mohol myslieť, nezašiel priďaleko. Svojej predlohy sa drží do takej miery, do akej mu licencia dovoľuje a i keď sa občas vzdiali od zabehnutej témy, vždy sa vráti k rozprávkovosti, preháňaniu a vzrušeniu, ktoré vám môžu ponúknuť iba gagy animovaných postavičiek. Dostal do rúk magický štetec a bolo mu povedané, vzkries Šťastného králika Oswalda po 80-tich rokoch a daj mu tvár v médiu, ktoré mu bolo doteraz cudzie. A Spector tak urobil. 

Niečo skazené je v zábavnom parku

Vznikla tak temná verzia Disneylandu, kam odchádzajú všetky animované postavičky, úspešné alebo nie, na dôchodok a obývajú odmietnuté kulisy, návrhy a skice. Tomuto mini-svetu skrytom pred zrakmi divákov vládne Oswald, až kým mu do života znovu nezasiahne Myšiak Mickey. Pred viac ako 80 rokmi ho vlastným úspechom poslal do dôchodku a teraz spôsobil najväčšiu zmizíkovú katastrofu. Vôbec prvá postavička Walta Disneyho ho má prečo nenávidieť. Všetko sa však dá napraviť. Magickým štetcom.

Dve nádoby – jedna s farbou a druhá so zmizíkom – a štetec sú jedinými zbraňami a súčasne nástroje schopné pretvoriť svet, v ktorom sa budete pohybovať. (De)konštrukčný gameplay je čiernobiely, ale výsledky nikdy sú v odtieňoch šedi. Neexistuje to nič striktne dobré ani morálne zlé, pretože žijete vo svete animovaných postavičiek. Pomoc obyvateľom je odmenená prívetivosťou, naopak, ak ste sebec, tak sa vám nedostane podpory v boji, nebude uľahčená cesta vpred či sa vám navždy uzamkne bonusový predmet. Pre čo sa raz rozhodnete, už to viac nezmeníte.

Systém questov použitý v Epic Mickey je v hopsačkách nevídaný, skúšal to už predtým Beyond Good and Evil, bežne sa však s pochôdzkami, hľadaním predmetov, čisteniu lokality od nepriateľov, upratovaniu nezbedných zajacov či detektívnou prácou stretnete v RPG. Naraz máte súčasne aktivovaných viacero úloh, niektoré vyžadujú vracať sa späť, iné zase snoriť v každom rohu a ďalšie zase zozbierať trpezlivosť a prekonať sadu nástrah. K nepovinným vedie vždy tŕnistá cesta, no bonusy a odmeny vždy za tú námahu stoja. Epic Mickey vás aj týmto spôsobom núti každú jednu stenu najskôr zmazať a presvedčiť sa, či za ňou nie je chodba, truhlica a potom ju nanovo namaľovať.

Technika maľovania a mazania odhaľuje mnohé tajomstvá, dá sa naraziť na ateliér Walta Disneyho alebo malých pomocníkov - Gremlinov, ktorí vám s radosťou pomôžu aj v súboji s bossom. Nemusí to byť okamžite, ale keď nadíde pravá chvíľa. Počas hrania si ani neuvedomíte, že ste postavení pred voľby a svojimi činmi sa prepracúvate k záveru podľa vašich rozhodnutí. Veľká škoda, že výkonový potenciál nedovoľuje hre zapamätať si, v akom stave ste zanechali jednotlivé lokality. Po opätovnom návrate sú domčeky v OsTown polorozpadnuté, trávnik je šedý a plot potrebuje namaľovať. 

Aj majster tesár sa sekne

Časté používanie farby alebo zmizíku sa odráža na počte vašich pomocníkov krúžiacich okolo myšiaka. Zatrasením ovládačov vám ukážu cestu, premenia príšerky na vašich priateľov alebo ich rovno zmažú. V Epic Mickey sa prevažne skáče, prekonávajú prekážky, aktivujú mechanizmy a zbierajú bonusy, no občas sa musia nádoby s farbou otočiť aj na nepriateľov v nie príliš prívetivých súbojoch. Keď príde na skupinovú terapiu, zistíte, že hra zanedbala dôležitosť uzamknutia pohľadu. Voľnosť vám znemožňuje presne mieriť, čo vedie k vyprázdneniu plechoviek s farbou alebo zmizíkom. Myšiakov útok z otočky (spin attack) je zúfalo neefektívny, nedokáže všetkých omráčiť skokom na hlavu a ako na potvoru ho každý zásah nepríjemne odhadzuje opačným smerom (knock-back).

A keď sa k tomu všetkému pridá kamera, ktorá v úzkych koridoroch a stiesnených priestoroch zlyháva na plnej čiare, hra umelo zvyšuje obtiažnosť a nároky na hráča. Dochádza tak k situáciám, ktoré dokážu potrápiť aj tých najskúseneších. A nie je to len zlým kamerovým systémom alebo súbojmi, ale aj takými drobnosťami ako zranenia po páde z výšky, zošmyknutie sa z plošinky zapríčinené knock-back animáciou, zle rozvrhnutý checkpoint systém či respawn nepriateľov. To sú škvrny, ktoré sa nedajú zmazať ani magickým zmizíkom.

Epic Mickey nemá ambície stať sa neprekonateľnou, ale vracia opatrne na obrazovky spoločnosť, ktorá kedysi dominovala s nesmrteľnými klasikami ako Aladdin či Leví kráľ. S Myšiakom sa nehynúca sláva dostáva tak trochu na slepú koľaj aj vďaka zle zvolenej platforme. Nechcem byť zlým prorokom, ale systém hry, aký Spector považuje za odkaz z 8-bitov, sa už bohužiaľ nenosí, vizuálna stránka krivká a stojí v ceste veľkolepému návratu nielen Myšiaka, ale aj Oswalda. A sme zase v rokoch, kedy herné systémy boli definované postavičkami a nie hrami. 

Čaro rozprávok

Napriek tomu sa autorom podarilo výtvarným štýlom a šikovným využívaním kulís z mnohých animovaných filmov vytvoriť neopakovateľnú rozprávkovú atmosféru. Spector je výborný rozprávač a nakladá s jednotlivými lokalitami možno až príliš melodramaticky, dáva im zmysel a odpovedá aj na také zvedavé otázky, čo sa stane s postavičkami, ktoré sa nedostanú do rozprávok a čo sa stane s prvotnými návrhmi. Hudba vynikajúco doplňuje každý jeden krok Myšiaka (doslova), dynamicky sa mení podľa veselého cupitania, pritvrdí tam, kde treba alebo zrýchli a zmení tempo.

Svet rozdelený tematicky ako zábavný park je pospájaný šikovne navrhnutými levelmi, ktoré motivujú k prehľadaniu každého kútu a vyskúšanie každej finty, aby ste získali aj ten posledný odznak za snahu, šikovnosť alebo postreh. Zmena ústrednej témy, ako aj nové hádanky vo vás prebúdzajú zvedavosť a podobne ako v Kingdom Hearts vás núti ísť neustále vpred a objavovať. Stavba logických hádaniek sa nesie v duchu štandardnej náplne skombinovanej s kreatívnou mechanikou maľovania a tak zastavíte rotáciu plošinky zmazaním ozubeného kolieska, inde zase takto dáte do pohybu výťah, zmažete celé poschodie, zmeníte chod mechanizmov či nakreslíte cestu cez smrteľné a hlboké jazero.

Na Epic Mickey je výborné hlavne to, že nemusíte absolvovať všetko hneď po prvýkrát, ale môžete sa na dobrodružstvo vydať znovu a riešiť všetko zmizíkom alebo iba farbou. Bonusových materiálov je veľa a nájdete medzi nimi dokonca aj celé animované filmy. Komu sa ich hľadať nechce, môže za ne utratiť v obchode E-tikety, čo je miestne platidlo.

Disney Epic Mickey sa k desaťročiu pilovanému konceptu hopsačky, ktorý sa odráža v Super Mario Galaxy, nepriblíži. Nech má Mickey akokoľvek veľké srdce a Spector skúsenosti s hrami k nezaplateniu, aby dosiahli na vrchol, budú obaja potrebovať reparát. A najlepšie multiformátový s väčším rozpočtom, ktorý bude počítať napríklad aj s takou banalitou ako dabing.