Mnohí tvrdia, že kedysi bolo všetko lepšie. Lacnejšie mlieko a rožky, čistejší vzduch, menej uponáhľaná doba, práca pre každého, kvalitnejšie výrobky, lepšie hry. Pri tom poslednom sa pristavme. Lekárničky, žiadne vodenie za ručičku, obmedzená munícia, absencia nápomocného cover systému, pravá hard-core hrateľnosť. Je to naozaj tak? Skutočne boli hry kedysi až o toľko lepšie? Desiate výročie vzniku HALO a s nim súvisiaca remasterovaná edícia nám skúsi priniesť odpovede na všetky naše otázky.

Svojho času, presnejšie v roku 2001, prinieslo Halo do digitálneho sveta malú revolúciu. Jednalo sa o totiž launch titul novej konzoly (Xbox), so skvelým predajom (5 miliónov). Kombinácia epického príbehu s vyváženým gameplayom zaradila Halo medzi nesmrteľné klasiky. O desať rokov neskôr, pod taktovkou 343 Industries vzniká remake legendy, Halo: Combat Evolved Anniversary, s upraveným enginom a vylepšenou v hrateľnosťou.

Master Chief sa narodil ako obyčajné dieťa na jednej z okrajových planét ľuďmi ovládaného vesmíru. Vtedy ho, samozrejme, ešte nikto nevolal Chiefom, pre svoju rodinu a priateľov to bol jednoducho John. John sa vďaka rodeným predispozíciam stal adeptom pre tajný program pozemskej vlády, v ktorom hrali hlavnú úlohu genetické modifikácie a tvrdý vojenský výcvik. Neskôr John dostáva technologicky vyšpičkované MJOLNIR brnenie a z extra silného vojaka sa stáva takmer nadčlovek. Ako jeden zo Spartanov je nasadzovaný tam, kde to situácia najviac vyžaduje a pre pretrvávajúcu vojnu s nepriateľskou rasou Covenantov takéto situácie nastávajú v podstate bez prestávky.

Toľko k predstaveniu hlavného hrdinu. Vojna s Covenantmi už trvá niekoľko rokov a po útoku na planétu Reach uniká Master Chief na palube krížnika Pillar of Autumn zo sústavy, aby sa po hyperskoku ocitol v neznámej časti vesmíru, ktorej dominuje podivný objekt prstencového tvaru - Halo. S Covenantskými prenasledovateľmi za chrbtom pristávajú ľudia na prstenci, ktorý bol zjavne vytvorený dávno vyhynutou civilizáciou, pričom účel objektu ostáva dlho neodhalený. Keď však Covenanti hnaní náboženským fanatizmom z útrob prstenca vypustia tretiu rasu, parazitické stvorenia známe pod menom Flood, začína byť na Halo skutočne horúco. Johnovi sa nakoniec podarí zistiť, že prstenec je zbraňou, ktorá má Flod zastaviť raz a navždy. Neznáma civilizácia miesto priameho zničenia Floodu vymyslela účinnejší spôsob likvidácie. Vyhladujú parazitov tým, že v celej galaxii naraz vyhubia ich potravu. Všetko živé. (Aj) Ľudí.

Príbeh Halo skutočne patrí k tým najepickejším zápletkám v hernom priemysle. Na motívy hry bolo napísaných už deväť kníh, ktoré sa radia k tomu najlepšiemu, čo v žánri military sci-fi existuje. Halo univerzum je natoľko pohlcujúce, že kto mu raz prepadne, už je navždy „stratený“ a na tom nič nemení fakt, že pôvodná zápletka má už 10 rokov.

Ako FPS akcia priniesla séria taktiež niekoľko (r)evolučných krokov, ktoré dnes pokladáme za samozrejmú vec, napríklad frekventované používanie vozidiel. Brnenie master Chiefa má ochranný štít, ktorý sa automaticky dobíja, avšak pri zlyhaní štítov Johnovi rapídne klesá aj zdravie a na jeho doplnenie už budete potrebovať klasické lekárničky. Rovnako „zastarale“ (v tom dobrom zmysle) pôsobí aj fakt, že základná zbraň nemá nekonečnú muníciu. Všeobecne sa ani nedá hovoriť o základnej zbrani, pretože vojak naraz odnesie len dva kusy, či už pozemskej (pištol, samopal, brokovnica, raketomet, sniperka) alebo Covenantskej (plazmová puška, needler atď.) výzbroje a tak budete zo zeme zdvíhať to, čo je práve po ruke.

Šetrenie nábojov, hlavne do tých „lepších“ zbraní je bežné a najmä na vyšších obtiažnostiach budete musieť premýšľať, koho čím zabijete. Klasické zbrane sa viac hodia na covenantskú zberbu, Floodom infikované torzá naopak vykazujú menšiu odolnosť voči brokovnici. Okrem toho v tuhých bojoch dobre poslúžia aj granáty a power-upy brnenia (superštít, neviditeľnosť). Všetko spolu to vytvára nezameniteľnú atmosféru, ktorú by sme mohli bez výčitiek nazvať ako old-school. Prostredia, do ktorých sú zasadené levely kombinujú interiéry a exteriérové priestranstvá, často využívajúce na presun vozidlá. Voči exteriérom nemáme žiadne výhrady, spojenie FPS a ovládateľných vozidiel funguje rovnako dobre ako pred 10 rokmi a keď budete jazdiť v džípoch, vznášadlách, tankoch alebo nepriateľských stíhačkách, bude to rovnako kvalitná zábava ako kedysi.

Problém nastane, keď z vozidla vystúpite a budete musieť absolvovať prechádzku v interiéri. Vo vnútri Pillar of Autumn, Covenantskej lode, podzemných základní a podobne prídete na to, že to, čo možno bolo cool pred 10 rokmi a čo dnes často mylne označujeme „voľakedy boli hry lepšie“ v plnej (ne)kráse vypláva na povrch. Neskutočne nudný dizajn interiérov, zložený z opakujúcich sa chodieb a nezmyselne navrhnutých pravouhlých miestností (načo by preboha v kozmickej lodi boli kilometre chodieb, ktoré nemajú žiadny využitie?) vás rýchle presvedčia o tom, že z neba padajúce vybuchujúce vrtuľníky nie sú tým najhorším dizajnérskym prehreškom v histórii. Aby sa to celé ešte zhoršilo, takmer každý interiérový level budete prechádzať dvakrát, raz na ceste tam, druhykrát na ceste späť.

Azda najlepším príkladom zlého level dizajnu je Knižnica, kde sa cez nekončiace jednotky Floodu pokúšate prebiť na druhú stranu komplexu. Toľko rovnakých miestností ste za svoju hráčsku kariéru garantovane ešte nevideli a level, ktorý nebol obľúbený už v pôvodnom Halo sa stane vašou nočnou morou. Pokiaľ v prvých dvoch troch miestnostiach budete s Floodom bojovať, v ďalších sa budete snažiť zabíjať iba nevyhnutné ciele a koniec sa zmení na čo najrýchlejší útek z opakujúceho sa knižničného pekla.

Zhruba polovica z desiatich príbehových misií (priemerne cca 45 minút každá) vás bude skôr otravovať ako baviť, jedinou záchranou je pridanie online co-op režimu, takže utrpenie budete môcť rozdeliť medzi vás a ďalších troch kamarátov. Čo už je, samozrejme, oveľa znesiteľnejšia porcia. Okrem toho hra umožňuje aj lokálny scplitscreen co-op.

Halo je takmer zaručenou značkou v kategórii multiplayeru. Inak tomu nie je ani v Anniversary, ktorý si berie technologický základ z Reach, na ktorom úspešne stavia a prináša tie najlepšie mapy z Combat Evolved. Ak máte radi rýchle akčné súboje bez potreby veľkého plánovania a strategického uvažovania a lá Quake či UT, je Halo presne pre vás. Zbesilé prestrelky, skákanie a vozidlá, Forge režim na vytváranie vlastných filmečkov, vizuálne upravovanie vojakov, dokonca aj Firefight (obdoba Hordy z Gears of War), jetpacky a ďalšie špecialitky z Reachu dajú rýchlo zabudnúť na horor z Knižnice.

343 Industries do hry zabudovali zaujímavú možnosť prepnúť si kedykoľvek počas hrania nový (resp. upravený) engine a staré zobrazenie i zvukový podmaz. Pri zverejnení tejto funkcie som si aj ja osobne myslel, že to nemôže byť nič svetoborné a nebudem to používať viac ako jedenkrát, opak je však pravdou. Až do posledného výstrelu som si celkom pravidelne oba režimy prepínal a zisťoval, ako ďaleko sa posunula grafika za 10 rokov. Samozrejme, ani po hutných úpravách nie je nové Halo po grafickej stránke úplná špička, no progres práve vďaka priamemu porovnaniu oceníte o to viac. Tradične kvalitný je hudobný soundtrack, ktorý je kapitolou sám o sebe a zimomriavky na chrbte pri počúvaní úvodných tónov menu nie sú ničím mimoriadnym. Mimochodom, hra tiež podporuje 3D zobrazenie.

Vylepšenie enginu v niektorých prípadoch vplývajú aj na samotnú hrateľnosť. Keďže hra neukazuje šípky ani sa príliš s hráčom nemazná s ukazovaním smeru (až na zopár výnimiek), oceníte pridané svetlá, ktoré jemne, v rámci celkovej koncepcie grafického dizajnu, upozorňujú, kadiaľ vedie správna cesta.

Píše sa rok 2011 a tak je viac ako zrejmé, že azda najväčšia značka Mircosoft si dnes nemôže dovoliť obísť Kinect. Anniversary sa nespolieha na pohybové možnosti, ale na ovládanie hlasom. Niekoľko desiatok príkazov vám umožní prepínanie zobrazenia, prebíjania, hádzania granátov atď. Hlasovým príkazom sa tiež dá zapnúť analyzačný režim, v ktorom sa dajú skenovať nepriatelia, zbrane, vozidlá a ucelené naskenované záznamy sa ukladajú do databázy.

Pri spomínaní na staré (herné) časy netreba zabudnúť na jeden dôležitý fakt. Možno boli hry ťažšie, predstavovali väčšiu výzvu a hádzali pod nohy hráčom ďaleko väčšie polená, no často sa za tým skrývali aj nedostatky, na ktoré si teraz nevieme (alebo skôr nechceme) spomenúť. Desať ubehnutých rokov od vzniku prvého Halo to jasne dokazuje. Zmena grafického enginu je síce pekná, ale keď budete prechádzať Knižnicou, bude vám to úplne jedno. Zastaralý dizajn misií tiahne singleplayerovú smerom na dol a výslednú známku tak zachraňuje najmä tradične výborný multiplayer a pridanie co-opu.