Nová stratégia z dielne tímu Petroglyph zaujme nielen svojím názvom, ale ako vidíte pri hodnotení, aj svojím obsahom. Tak ako prakticky každá hra, má svoje pre a proti, v konečnom dôsledku je to však presne to, po čom pištia srdcia stratégov, ktorým chýbajú  klasické RTS v štýle Command & Conquer alebo Starcraft.

Spomínané hry sú jednoznačne inšpiráciou Grey Goo a vidíte to v zaužívanom systéme, ktorý ale tvorcovia spestrili menšími vylepšeniami. Príbeh zas nenápadne kopíruje Starcraft, jeho štruktúra, rasy a v konečnom dôsledku aj zápletka vám určite pripomenie obľúbený hit od Blizzardu a jeho pokračovanie. Ľudia sú stále ľuďmi, protossov zastúpila rasa Beta (výzorom však podobná) a namiesto zergov ohrozuje vesmír podivná inteligentná hmota Goo. Kerriganovú, Jima Raynora, či Tassadara nahradili iné charizmatické postavy, ako šarmantná Lucy a sympatický mimozemšťan Saruk.  Všetky rasy sa najskôr oťukávajú a bojujú medzi sebou, no v duchu hesla „nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ ", sa ľudia a Beta snažia dohodnúť a ťahať za jeden povraz. Inak Goo všetko zničí. Alebo je všetko trochu inak?  Čo za tým všetkým vlastne je, sa dozviete po absolvovaní lineárnej kampane, kde si postupne zahráte za každú stranu a frakciu.

Misie odsýpajú jednu za druhou  a všetko sa odohráva výlučne na bojisku, bez postranného manažmentu či koordinácie posádky medzi jednotlivými scenármi. Hlavné ani vedľajšie ciele neprekvapia. Musíte zničiť nepriateľskú základňu v oblasti, ochrániť civilistov, kým dorazia do bezpečia, nájsť záchranný modul alebo udržať kľúčové pozície. Samotná štruktúra misií nie je zlá, hoci niektoré  mohli byť lepšie vybalansované a dotiahnuté. Hľadanie posledného zašitého Goo nepriateľa na mape, kde sa priebežne množí, je napríklad dosť otravné.  

Na normálnej obtiažnosti je hra dosť náročnou výzvou. Pri niektorých mapách vás čaká aj viac reštartov či nahrávanie pozícií, kým neprídete na ideálnu taktiku, s ktorou napokon uspejete. AI protivníkov, ale ani vašich jednotiek, pritom neexceluje. Nerobí síce zásadné prešľapy, ale niekedy nezareaguje na prítomnosť nepriateľov  v dohľade alebo sa niekde zamotá, keď nasmerujete jednotku na vzdialenejšie miesto na mape.  Keď však dáte povel na hliadkovanie, nepriateľ nezostane nepovšimnutý. Súper vás neohromí inteligenciou, ale hlavne početnou prevahou a neustálym prívalom posíl, ktoré vám nedajú vydýchnuť. Z vášho pohľadu je dôležitá taktika, agresivita, ale aj produkcia veľkého počtu jednotiek, inak skôr či neskôr podľahnete.

V boji nenarazíte na hrdinov so špeciálnymi schopnosťami, čo je aj dobre, pretože sa môžete koncentrovať na koordinovanie štandardných pozemných a leteckých síl. V hre nenájdete vyslovene unikátne jednotky, ale všetky druhy majú svoje prirodzené funkcie, na ktoré sú predurčené, majú výhody aj nevýhody. Takže nechýba pechota, variácie tankov, artiléria a obliehací stroj. K tomu nejaká stealth jednotka, prieskumník a pri humanoidných rasách aj útočné lietadlá a bombardéry. Okrem toho každá strana môže na vrchole svojich síl a s  dostatkom surovín postaviť jednu supersilnú jednotku. Ale aj taký megalomanský kolos, ktorý používa ničivý laser, extrémne výbušné rakety či ničivé vlny, však má svoju Achillovu pätu.

Kým prvé dve rasy svojím vojnovým arzenálom skutočne neprekvapia, Goo má okrem organických hybridov, ktorí sú adekvátnou alternatívou moderných jednotiek súperov, zaujímavé pohyblivé hmoty. Pripomínajú  plastelínové placky zo seriálu Chobotnice z druhého poschodia, líšia sa svojou veľkosťou  a majú špecifické využitie. Tá najväčšia „placka" je Matka Goo a plodí menšie placky, ktoré sa môžu premeniť na základné a pokročilé jednotky. Všetky, vrátane matiek, sú pohyblivé, pomaly ničia budovy, na ktoré sa prisajú a dokonca aj jednotky nepriateľov v ich tesnej blízkosti. Je to teda výrazne odlišný zážitok ako pri hre za ľudí a Beta. A týka sa to nielen produkcie jednotiek, ale aj celého manažmentu základne a ťažby surovín.

Zdroj príjmov na výstavbu budov a jednotiek je vlastne len jediný. Nachádza sa v zemi, respektíve na jej povrchu, kde humanoidi musia postaviť ťažobné zariadenie a vedľa neho rafinériu. Goo na zdroj len presunie matku, ktorá sa zväčšuje, rastie a čím viac surovín nasaje, tým častejšie sa môže deliť a plodiť nové jednotky. Goo má takýmto spôsobom všetko zabezpečené a nič viac nepotrebuje. Ľudia musia k primárnej budove základne pristavovať moduly a bloky, ktoré sú priamo alebo elektrickými rozvodmi spojené s centrálnou budovou. Beta má trochu väčšiu voľnosť a môže ľubovoľne v teréne umiestniť separované pobočky, ku ktorým pristaví potrebné budovy.  

Ani jedna rasa nepotrebuje na výstavbu robotníkov, treba len nájsť vhodné miesto a po uplynutí určitého času je stavba hotová. Čas sa môže predĺžiť, ak je nedostatok zdrojov, respektíve vyrábate priveľa objektov a jednotiek naraz. Vtedy totiž vzrastie spotreba zdrojov a namiesto pribúdania ubúdajú, takže pri mínusových hodnotách odtoku sa všetko zastaví alebo prinajmenšom spomalí. Beta sa ešte v niektorých detailoch líši od ľudí, napríklad nemá tradičné obranné veže, ale môže na obranné múry poslať vybrané jednotky a tie si tam vytvoria dokonalý palpost. V princípe je však výstavba základní u týchto rás veľmi podobná a je v štýle Dune 2 či C&C.

Každá frakcia má aj prístup k technologickým vylepšeniam. Spravidla sú tri v každej oblasti, ale zvolíte si len po jednej možnosti. Vďaka tomu majú napríklad lietadlá viac munície alebo sa pozemné sily pomaly regenerujú. Zo zaujímavých prvkov stojí za zmienku skrývanie jednotiek pod stromami. Tam ich uvidí len prieskumník alebo sa ukážu, keď niekto príde až nim do úkrytu. Môžete to využívať vy, ale aj nepriateľ.

Okrem kampane si môžete zvoliť aj samostatné mapy s ľubovoľnou rasou a pustiť sa do lokálneho alebo online multiplayeru. V štandardnom režime musíte zničiť kľúčové budovy súperov, v anihilácii pobiť všetko živé a v treťom režime stačí eliminovať súperovu základňu. Teda žiadne prekvapenie, ale je dobre, že si hráči vzájomne môžu zmerať sily a zabojovať o lepšie umiestnenie v rebríčku.

Graficky a dizajnovo je na tom hra veľmi dobre. Mapy mi síce niekedy pripadali trochu prehustené objektmi a chvíľami boli menej prehľadné a všetko splývalo, ale nedá sa povedať, že vyzerajú zle. Naozaj úžasné sú však brífingy, kde vidíte tváre hlavných protagonistov na celej obrazovke. Vyzerá to veľmi moderne a efektne. Obzvlášť radi tam uvidíte Lucy...Dabing je vydarený a moderná hudba sa do hry hodí. Čerešničkou na torte sú veľmi kvalitné prestrihové scény, ktoré sa vyrovnajú aj tým od Blizzardu a už kvôli nim sa oplatí pokračovať v kampani.

Grey Goo je klasická realtime stratégia, aké sa už dnes tak často nevyskytujú. Neprináša bombastické novinky, ani unikátny príbeh, ale poctivú old-school hrateľnosť s menšími vylepšeniami v oku lahodiacom balení. Mnohým hráčom presne toto chýba a Petroglyph rozhodne trafil do čierneho. Len je škoda, že je hra dosť náročná, určená predovšetkým pre hardcore stratégov, a preto príležitostných hráčov odradí. Tých, čo vydržia, ale odmení veľmi príjemným zážitkom.