Nadzvukové stíhače Ace Combat brázdili z prevažnej väčšiny vzdušný priestor platforiem PlayStation. Namco Bandai, ako jeden z mnohých a určite nie posledných japonských vývojárov a vydavateľov, sa svojím portfóliom trojáčkových titulov snaží zasiahnuť čo najširšiu hernú obec a začína si čoraz viac tykať so slovíčkom multiplatformový. Zatiaľ žiadne indície o tom, že by sa titul Ace Combat 6: Fires of Liberation vrátil naspäť na domovskú platformu neexistujú, je však vysoko pravdepodobné, že po vzore Ridge Racera sa stíhače v mierne pozmenenej forme preletia aj na PS3.

Jeden z dôvodov, prečo vychádza Ace Combat 6 najskôr na Xbox360 je ten, že producenti nechceli po výbornom Belkan War naťahovať fanúšikov a chceli priniesť nový diel s čo najmenším meškaním. To nič nemení na veci, že Ace Combat 6 vás znovu zavedie do fiktívneho konfliktu, tentoraz susediacich krajín Emmerie a Estovakie (pozor, nie Slovakie). Relatívne nevinné bombardovanie hlavného mesta a zničenie dominanty Gracemerie dlhého mostu ala Golden Gate sa vyostrí do tak agresívnej vojny, že emmerianské vojská sú donútené stiahnuť chvost a utiahnuť sa na východný cíp kontinentu Anea (leží severne od Yuktobanie, informácia pre hard core fanúšikov).

Stará klasika

Vo svete Ace Combatu nejde o nič neobvyklé, znalci len môžu prikývnúť, že na fiktívnych bojiskách sa zvádzali boje o každučký kúsok fiktívnej zeme na fiktívnom svetadieli, ktorý svojim kontinentálnym rozložením pripomína ten náš známy zo zemepisu. Project Aces vsadili na známe kulisy, dôverne známu kostru príbehu, zostavu misií, ako aj odkaz série. Japonskí letci nevedia robiť inú hru ako Ace Combat. Nechceme nikoho urážať, to by sme si nedovolili, hlavne ak máme túto sériu nesmierne radi. Jednoducho je to tak.

Hry z tejto série sa podobajú ako vajce vajcu. Ak ste už niektorý z dielov hrali, tak viete, čo vás tu čaká a určite aj viete, že hry z tejto série jednoducho majú svoje neopakovateľné čaro. A tak znovu prichádza stará známa stavba misií zahŕňajúc ničenie pozemných, námorných a vzdušných jednotiek (poradie likvidácie si môžete vymeniť v ľubovolnom poradí), tajná operácia nízko nad povrchom, kde vás radary nezachytia, dogfighty s elitnými letkami, obrana mesta a jeho bombardovanie, dobývanie obrovskej pevnosti v horách, ničenie obrovskej lietajúcej lode, ako aj pochovanie ultimátnej zbrane, ktorá je zemi.

Štruktúra misií hlavnej kampane (je ju možné hrať aj v coope s tromi ďalšími wingmanmi) nijak nevybočuje zo zabehnutého štandardu, na druhej strane spád a jednotlivé úlohy budú nováčikovia hltať a nebudú sa vedieť nasýtiť. Kameňom úrazu je jej krátkosť na úkor príbehu, ktorý sa neskôr vo svojej komplikovanosti viacerých dejových liniek ukáže ako nekompletný. Sprvoti nepodstatné zábery a abstraktné spomínanie na časy minulé sa postupne dávajú zmysel a zamotávajú sa do jedného uzla, ktorým je vojna a ňou postihnutý svet.

Maverick, máme problém

Príbeh by jednoznačne potreboval viac priestoru (viac misií), aby si jednotlivé postavy stihli vyformovať charakter a získať hráča. Jeho nedostatkom príbeh trpí a aj preto bude prehliadaný a označený za zbytočne plytký a prekrásne cut-scény za zle zrežírované a príliš všeobecné (ničnehovoriace). O postavách sa dozviete málo, nemáte čas na emočné prepojenie a sympatizovanie (čo je najväčšia škoda, pretože konflikt je vykreslovaný až pozoruhodne zúfalo) a skôr ako ich osudy budete sledovať akcie letky Garuda 1, kam ste pod volacím znakom Talisman prevelený.

Úvodnú misiu s útokom na Gracemeriu ste mali možnosťou absolvovať v hrateľnom deme (ak nie, tak to okamžite choďte napraviť). Od tohto okamihu vám za zadkom bude lietať wingman s volacím znakom Shemrock. Je prekvapivo spoľahlivý, dokáže vami označený cieľ zničiť a rovnako dobre aj brániť váš chrbát. Konflikty v Ace Combat 6 sú niekoľko násobne väčšie a rušnejšie ako u predchodcov. Na oblohe sa stretá jedna letka s druhou, na povrchu postupujú tanky, nad nimi prelietavajú vrtuľniky a moria zase križujú bojové krížniky.

Aj bez vášho prispenia sa bude vojna vyvíjať ďalej, ale vzhľadom na časovo obmedzené úlohy a vymedzené ciele sa misia neodohrá samo. Neoceniteľnou kulisou na preplnenom bojisku je extrémne rušná rádiokomunikácia, čo umocňuje skutočný zážitok z lietania a váš status leteckého esa, ktorého meno sa skloňuje na nepriateľskej strane častejšie než "Yes, sir". Výbornou novinkou je systém operácií, ktoré aktivujete zničením predom určených cieľov.

Nie tak radikálne novinky

Operácií môže byť počas misie niekoľko (o všetkých sa dozviete počas brífingu) a nie všetky je možné splniť a zhrabnúť za ne medaily. Práve táto dávka slobody pridáva na dymanickosti misií a vy tak máte oveľa uveriteľnejší pocit víťazstva, keď sa vám podarí pomôcť pozemným jednotkám v postupe na nepriateľskej území. Okrem iného zvyšuje aj znovuhrateľnosť, ak chcete získať všetky ocenenia. Systém podpory a rozkazov prešiel takisto drobnými úpravami. Ničením cieľov sa vám nabíja koncentrovaný útok spojencov. Čím viac máte dielikov naplnených, tým bude zdrvujúcejší pre nepriateľa. Na vami označené ciele sa vrhne letka stíhačov s podporou tankov alebo dokonca za sprievodu ďalekonosných lodných diel.

Vaša armáda vás istí aj ESM (Electronic Support Measures), čo je signál vysielaný v kruhovom rádiuse. Slúži na posilnenie vašich navádzaných striel a naopak rušenie nepriateľských. V manuáli aj v hre sa niekoľko krát dozviete, že ak sa budete pohybovať v tomto priestore, získate prevahu, naopak, ak sa budete nachádzať v dosahu nepriateľského ESM, tak sa ocitnete zase v nevýhode. Priznám sa, že všetkými 15 misiami som prešiel ako nôž maslom na obtiažnosti normal a ani raz som nemal pocit zvýhodnenia, alebo naopak, znevýhodnenia nad nepriateľom. Pravdou je, že na posledných dvoch obtiažnostiach stúpa agresia stíhačov, ale vystrelené rakety sa snažia striasť častým manévrovaním.

Odmenou za splnené misie sú peniaze na nákup nových lietadiel a špeciálnych zbraní pod krídlami. V hangári stojí 15-ka licencovaných stíhačov, vrátane SU-33, F-15E, F-117, A-10 či Eurofighter. Každé má svoje prednosti a nevýhody, v skutočnosti môžete s ktorýmkoľvek lietadlom (s menšími alebo väčšími problémami) absolvovať ktorúkoľvek misiu. Za zásluhy sa vám na konto pripisujú aj medaily a rôzne ocenenia. Ide o motiváciu prechádzať rovnaké misie s cieľom splniť všetky operácie, zničiť všetky ciele s menom pilota alebo o hard core záležitosti, ako prejsť celú hru len s použitím palubného guľometa či prejsť celou kampaňou v čase pod 2 hodiny 15 minút.

Dychberúca forsáž

Túžobne očakávaný multiplayer pre 16 hráčov nás sklamal po obsahovej stránke. Deathmatch (Battle Royale), Team Deathmatch (Team Battle), Co-op s podporou štyroch pilotov dopĺňa Siege Battle, čo je útok jedného tímu na ciele bránené druhým tímom. Kde sú prelety cez kruhy, checkpointy alebo doručovanie balíčkov, ktoré preverujú zručnosť pilotov nenásilnou formou? Práve tu by sa experimentálne módy z Belkan War uživili najviac.

Séria Ace Combat potrebovala a ešte stále potrebuje zásadnejšie zmeny. Tá, ktorá zmenila grafickú tvár, nás však položila na zadok. Obrázky aj hi-res videá ste už mohli obdivovať niekoľkokrát, v zápale boja si nemáte čas všímať plastický terén a fotorealizmus, kam sa vo virtuálnom kokpite pozriete, čo je škoda veľká škoda, pretože prostredie je nádherné. Vzdušný priestor je pokreslený dymovými stopami, explóziami, vzdúvajúcimi sa oblakmi ohňa, mrakmi, cez ktoré je radosť preletieť a stratiť sa nepriateľovi prudkým spomalením a ponorením nosa do zeme. Engine zvláda desiatky jednotiek na bojisku absolútne plynule a pri niektorých manévroch môže dochádzať k nevoľnosti z autenticity zachytenej na obrazovke. Krajšiu leteckú akciu nenájdete široko ďaleko.

Je len otázkou času, kedy priletí nástupca, dovtedy by autori mohli radikálne zmeniť štruktúru kampane, pridať niekoľko výhliadkových misií, aby sme sa stihli pokochať nádhernou grafikou a nafúknuť ponuku multiplayeru. Ace Combat 6: Fires of Liberation zostáva až dovtedy kráľom next-gen neba.

Materiál na recenziu priletel z hangára Brloh, rozchod.