Grand Theft Auto in Venezuela. To by mohol byť kľudne názov pre Mercenaries 2: World in Flames. No netreba byť príliš krátkozraký a všetko zrovnávať práve s GTA, vždy sa nájde priestor niečím sa odlíšiť a Pandemic toho ponúka viac než dosť.

Všetko to spískal miliardár Solano, ktorý vás najal na špinavú prácičku a ako žoldnier až príliš neskoro pochopíte, že to bola pasca a vy len malou figúrkou na šachovnici. Len zázrakom a guľkou v zadku sa vám podarí prežiť. Je čas nachystať odplatu. Nie nadarmo vás volajú najdrahším žoldnierom na svete.

Navešiavam na seba granáty, za opasok zastrkujem C4-ku, do rúk príde kalašnikov a na chrbte sa hompáľa bazuka. Zo strážnej veže ma spozoruje hliadka a bije pre ostatných na poplach. Rozozvučí sa siréna a jednotky začnú naskakovať do tankov a inej bojovej techniky. Premýšľam, ako sa z tejto šlamastiky dostať, no riešenie sa ponúkne samo. Po poľnej nespevnenej ceste sa hore kopcom rúti armádny jeep a jeho otočný samopal začína spievať svoju pieseň smrti. No skôr než sa stačí dostať po druhú slohu, padá jeho obsluha do prachu a vodič na volant. Pomohol mi práve darček od súdruha Dragunova - jeho snajperka.

Základný koncept GTA/Just Cause/Boiling Pointu je badateľný na prvý pohľad. Náplne misií sa v kocke dajú rozdeliť na tri typy. Príbehové, frakčné a bonusové. Príbehové sú myslím celkom jasné. Posúvajú príbeh o nájomných žoldnieroch vpred a ich spoločným znakom je, že za ne ako za jediné nemusíte vždy dostať zaplatené. Ženie vás totiž túžba po odplate a tam by bolo akékoľvek množstvo peňazí nedostatočné. Frakčné misie dostávate od niekoľkých frakcií roztrúsených po mapke. UP zastupuje roľu svetového policajta, no primárna je vždy len ropa a jej ťažba, partizáni zas bojujú proti akýmkoľvek cudzím vplyvom a ich cieľom je slobodná Venezuela, no cesta akou to chcú dosiahnuť, nie je vždy humánna. Na severe krajiny sú jamajskí piráti, ktorým je však všetko jedno, hlavne ak majú svoj rum a trávu. Neskorej do hry vstúpia ešte dve svetové mocnosti, pretože pach lacnej ropy je až príliš lákavý. Hlavným nepriateľom je po vašom omyle samozvaný prezident Solano a jeho VZ jednotky. Každá z frakcií chce hlavne rozšíriť silu svojej pôsobnosti a tak bude hlavnou úlohou dobíjať Solanove základne.

Usadám teda za opustenú hlaveň a snažím sa s ňou plán socialistickej pomoci splniť na 120 percent. Vojaci síce padajú ako muchy, no stále prichádzajú z ubikácií noví a čo je horšie, od ťažkej techniky sa guľky len odrážajú. Tak takto nie súdruhovia, takto kvóty pre pohrebné služby nenaplníme! Mením teda jeep za tank, ktorého osádku som nedobrovoľne vystrnadili guľkou a granátom do poklopu. A hneď sa plán plní lepšie. Podaktorí to stále ale nechápu a prskajú na tank slabučké olovo a protisocialistické heslá. Stačila len jedna otočka guľometnou vežou, aby zmenili svoj názor na mlčiacu väčšinu. Ani vojaci v ubikáciách sa už veľmi netešia. Ležia pod sutinami domu z tankových striel.

Spôsob obsadenia je vždy na vás. A použiť sa dá neskutočné množstvo možností. Ak je frakcia priateľsky naklonená a misie poctivo plníte, ocenia to aj ich štedrosťou v obchodoch a ponúkaným sortimentom. Zásoby z obchodu sa zhadzujú vrtuľníkom a od počiatočných dební s nábojmi a jednou flus-puškou sa dostanete k laserom zameriavaným bombám, satelitným artilériám, či protibunkerovým strelám alebo kobercovému bombardovaniu. Zhodiť si môžete nechať aj vozidlá a počiatočné džípy či pechotné vozidlá sú ničím oproti ťažkotonážnym tankom alebo bojovým vrtuľníkom v závere.

Všetko má ale svoju cenu a peniaze treba nejako zarobiť. Vhod prídu vedľajšie bonusové misie od vašich kumpánov z tímu, s ktorými sa môžete o nemalé prachy vsadiť, že stihnete v časovom limite postrieľať všetky terče alebo prejsť závodnú dráhu. Na mape sa takisto zobrazujú zelené piktogramy doláru, bomby alebo ropy. Na tieto predmety zavoláte svojho pilota, ktorý ich vyzdvihne hákom a peniaze, letecký útok alebo ropa sa vám pripočíta na konto. Ropa je dôležitá pri zadaní zhodu vrtuľníkom. Nie je ropa, nebude žiadna donáška a zhodiť debnu s muníciou samozrejme stojí menej, ako nechať si doviezť transportér.

Keby vás hra samého začala z nejakého dôvodu nudiť, môžete využiť online coop režimu a takmer vždy sa nájde niekto, kto sa ku vám napojí, prípadne sa na niekoho bez partnera napichnete vy. Až potom oceníte dizajn jednotlivých dopravných prostriedkov, ktoré si o kooperáciu vyslovene žiadajú. Jeden šoféruje a druhý strieľa. Ak teda nenatrafíte na dementa, ktorý nevie/nechce robiť to, čo má. No ale vykopnúť z hry sa dá vždy.

Tak ako v GTA alebo Just Cause, tak aj M2 obsahuje len jednu veľkú mapu. Venezuela je plná pralesov a pahorkatín, ale aj miest sršiacich životom, námornou dopravou a všadeprítomnou ropou, ťažbou, rafinériami a ťažobnými vrtmi. Čo je na tom všetkom najlepšie? Všetko sa totiž dá zničiť a zrovnať so zemou! Podmínované domy sa za efektných výbuchov na váš povel sunú do prachu a v hlavnom meste si môžete na mrakodrapoch urobiť vlastný 11. september 2001. Teroristi hadr.

Nejaký americký pes stihol zavolať o pomoc a hore kopcom si to valia transportéry, jeep a tank. Kolóna sa zastaví, až keď prehovorí dávka z guľometu a prvý jeep za sprievodu výbuchu nádrže vykladá do blata svojich cestujúcich. Vozidlá hľadajú ako by vrak obišli. Netreba dlho váhať. Socialistické výdobytky sú na to, aby sa používali. Volám vysielačkou pilota Míšu a označujem mu koordináty dopadu. Trvá to len pár sekúnd vyrobiť tucet vdov, pretože Míša nikdy neminie a jeho pumy sú presnejšie ako hodinky Prim.

Chodiť peši veľké vzdialenosti sa neodporúča, jednoduchšie je „poprosiť“ šoféra z okoloidúceho auta alebo motorky o zapožičanie majetku. Neskôr sa však aj tieto vzdialenosti autom stávajú nepraktické a presedláte na vrtuľník. Ovládanie všetkých prostriedkov je arkádové, čo však neznamená, že sa na nich nemusíte učiť šoférovať, práve naopak. Zvládnutie úhybných manévrov na Hinde pred raketami chce dlhú prax.

Stopovanie áut je teda jednoduché, ale čo takto stopnúť si niečo vzduchom? Všetko sa dá. Žoldnier má na opasku malú kotvičku a nízko letiace vrtuľníky môže zahákovať a pritiahnuť sa až k nemu. Tu prichádza trocha frustrujúcejšia časť, kedy treba stláčať sekvencie tlačidiel v ten správny moment a pilota tak odstaviť od riadenia. Obsadiť prepravné neozbrojené stroje je jednoduché, no pilot Kobry vás ku sebe tak ľahko nepustí. Podobná minihra sa aplikuje aj na pozemné armádne vozidlá a tie najlepšie je celkom problém dostať do rúk.

Pandemic sa bohužiaľ niektorým chybám a prehmatom nevyhol a port na PC je až príliš konzoloidný. Veľa ľudí ma problémy s inštaláciou, registráciou na serveri EA, nedajú sa nastaviť štandardné rozlíšenia na väčšine širokouhlých ani obyčajných monitoroch, hra vie padnúť, alebo sa zaseknúť a ak si pripočítame EA featurku 3x inštalovať hru a potom si kúp novú, tak ďakujem pekne. K tomu by som ešte pridal úplne od veci manuál, kde sa nič nedozviete a mnoho vecí v ňom absentuje.

Online sa dá hrať len kooperatívne a nejaký splitscreen (konzoly) alebo LAN (PC) možnosť neexistuje. Navyše v co-ope úplne chýba chat okno, nedajú sa dávať ani žiadne signály kolegovi, proste nič. Na PC nezostáva nič iné ako teamspeak alebo ventrilo (koznolové proťajšky neboli testované). Ak máte nedaj bože kamaráta v USA, tak si s ním nezahráte, lebo EA pripadal ako dobrý nápad urobiť regiónový zámok na servre.

Ďalej môžeme do mínusov pridať nie veľmi top-notch grafiku, hlavne ak použijete ďalekohľad na vzdialené ciele tak to je katastrofa, no mne to počas hrania vôbec nevadilo, hlavná bola atmosféra. Ovládanie na klávesnici + myš nie je úplne kóšer a treba si hodnú chvíľu zvykať na rozmiestnenie kláves. Na PC tiež nerozumiem prítomnosti autoaimingu a hlavne prečo sa nedá v menu vypnúť (až vo fóre som sa dočítal, že sa dá vypnúť pomocou F5, v manuáli samozrejme ani zmienka).

Začína prituhovať, pretože z ubikácií sa zase vyhrnulo nespočet vojclov. A určite budú zasa volať posily. Voľba na nasadenie artilérie sa zdá byť tou správnou. Opúšťam rýchlo priestor a veľké kusy múrov a padajúceho železobetónu ma míňajú len o chlp. Teraz už posilu nemá kto zavolať. Na bojisku zostal len štipľavý dym, trosky a ešte jeden menší problém. Dva imperialistické vrtuľníky, ktoré hneď po prílete urobili z tanku cedidlo na špagety. Stihol som síce vyskočiť, no explózia ma odmrštila k najbližšej sutine a takmer zabila. Cez červenú hmlu v očiach žiadam súdruhov o pomoc a jeden kus bojového vrtuľníka Mi-24. Súhlasia a Hind je za pár momentov na bojisku. Ujímam sa kormidla a kolos dvíham na úroveň nepriateľských Kobier, no len na chvíľku, pretože so sprškou rakiet nerátali a už idú k zemi. Misia úspešná. Viva la revolucion!

Na Mercenaries 2 existujú rôzne pohľady. Niekomu sa nepáči a vehementne sa ju snažia zrovnávať s GTA či Just Cause, iní ju vychvaľujú. Ja sa prikláňam ku druhému táboru, pretože napriek niektorým nedostatkom ma atmosféra bojov a sandbox systém hry úplne pohltil a nevedel som sa nabažiť nekonečnej deštrukcie a výbuchov. Na jeden problém v misii sa dá nájsť tucet riešení a všetky fungujú, dokonca aj také, s ktorými nemuseli autori počítať. K akému táboru sa pridáte vy?