Takže ten chabrus Cortex si zase raz nedal povedať a opäť chce zamoriť celý svet zlom. Tentokrát mu v tom majú pomôcť hi-tech 3D okuliare rozdávané zdarma s prísľubom neuveriteľných zážitkov. Všetci z Crashovej dedinky vrátane jeho samotného takúto jedinečnú ponuku nemôžu odmietnuť, no vzápätí sa z užívateľov stávajú krvilačné beštie vrátane Crashovej sestry Coco a priateľa Cruncha. Nebol by to ale Crash, keby sa mu okuliare „záhadne“ nepokazili a tak ako jediný spolu s odvekým spolucestujúcim Aku-Aku sú mimo vplyvu Cortexovho zlého plánu a vydávajú sa na dlhú cestu za jeho zničením.

Zlé jazyky vravia, že PS2 je mŕtva, len hráči to stále nevedia prijať a tak sa na nej stále hrajú. Opustiť tento segment sa zatiaľ nechystajú ani niektoré firmy, keďže záujemcov o nové hry je stále dosť. Najväčšie hitovky síce už možno opustili loď, no ikona stále zostala. Ak poviete SEGA, automaticky sa mi vybaví Sonic. Ak spomeniete Nintendo, príde mi na myseľ samozrejme Mario, no a ak pripomeniete PlayStation, prvé čo ma napadne, je Crash. V novodobej ére už jeho meno možno skorej prebral Ratchet a Clank, no stále si spomínam na dobu keď sme chodili zahrať Kreša do kioskov v obchoďáku a chceli sme mať konzolu doma pod televízorom (samozrejme sme dostali akurát suché z nosa). Niektorí si možno pamätajú na program TV Hra alebo Level Majstrov, kde bol Crash číslo jedna. To sú ale časy dávno minulé a odvtedy už pretieklo veľa plynu. Na výslnie by sa Crash mohol dostať ešte raz a to práve teraz.

Pôvodné Krešovky, aj keď boli v 3D, boli v podstate len 2D plošinové arkády zľava doprava, či zdola hore. Módny trend ale neobišiel ani túto značku a voľný pohyb vo všetkých osiach musel zavítať aj sem. Autori si to ale trocha uľahčili a úplne vypustili pravý analóg na ovládanie kamery. Ako sa teda ovláda kamera? Jednoducho nijako. Hra si sama upravuje približovanie a odďaľovanie a na také veci ako rotácia alebo náklony sa vôbec nehrá. Chodí len po dvoch osiach a je jej jedno, že nevidíte, kam idete. Dá sa cez to prehryznúť, no niekedy to poriadne nas..rdí.

Dosť sa určite zabavíte na prestrihových animáciách, ktorých je okolo dvadsiatky a vykreslené boli rôznymi štýlmi. Všetky sú uletené a vtipne podané a ak vám hovorí niečo napr. South Park, japonské anime či séria Street Fighter, tak ste na pol ceste. Hlavným ťahákom v tomto dobrodružstve ale nemal byť sám Crash, ale Titani. Sú to v podstate obyčajní nepriatelia, len desať krát väčšieho vzrastu ako tí najbežnejší. Titani sa nedajú bežne zabiť, ale najprv omráčiť, čo znázorňujú hviezdičky nad hlavami. Potom si ich Crash môže osedlať a pokračovať v hre na ich chrbte. Titanov je niečo okolo desať typov a každý má rôzne vlastnosti a slabiny.

Najbežnejší zimný titan má strednú rýchlosť, pohyblivosť aj bojové schopnosti, no dokáže ľadovými rukami zmeniť rieku alebo nepriateľov na ľad a prejde tak na druhú stranu. Nechýba samozrejme jeho náprotivok ohňový titan, ktorý je však o dosť pomalší, no špeciálne útoky ohňom robia väčší damage. Zaujímaví sú hlavne King Kong a Kyklop titani, pretože sú to v podstate bossovia, tým pádom nechutne silní, aj keď pomalí. Crash môže mať so sebou najviac dvoch titanov. Jedného, ktorého aktuálne ovláda a druhého uskladneného ako Pokémona v trencloch, pričom ich môže do ľubovôle striedať medzi sebou.

Každý špeciálny útok titana zobrazený modrou linkou sa nejaký čas dobíja, takže nemôžete útočiť stále. Mentálny titan dokáže napríklad ovládať silou vôle predmety okolo seba a slizoid sa zasa dokáže zakopať pod zem a prejsť cez úzke priestory. Každé utŕžené poškodenie ide na vrub titana a Crash je relatívne v bezpečí. No do niektorých priestorov môže ísť len on a tu prídu vhod jeho rýchlo otáčkové kombá ala tasmánsky čert.

Mind Over Mutant bohužiaľ postihli aj nie veľmi zaujímavé a zábavne minihry. Zobraním symbolu stopiek sa spustí minihra, kde za určitý čas treba zozbierať zelené guľôčky, alebo Crash skočí do malého krátera, kde zbiera skoro v úplnej tme tram-ta-da-dá zase guľôčky. Guľôčky sú takmer všade a ich zbieraním sa zvyšuje progres bar postavy. Dosiahnutím určitého množstva titan alebo Crash (podľa toho, koho ovládate) povýšia na ďalšiu úroveň a zvýšiť sa tak dajú vlastnosti ako zdravie, poškodenie či sila špeciálneho útoku. Najprv vás to núti nevynechať žiadnu guľôčku, no po čase zistíte, že tento RPG element má minimálny vplyv na hrateľnosť a je jedno, či sa špeciálny útok nabíja 5 alebo 5,3 sekundy na najvyššej úrovni.

Zobrazenie prostredia ma spočiatku milo prekvapilo, pretože ťahá z PS2 skutočné maximum, ibaže tieto krásne prostredia sú len špičkou ľadovca. Väčšina hry je už len veľmi pragmaticky narýchlo poskladaná, navrhnutá a vymodelovaná. Občas sa síce dostaví 15 sekundový jéééj efekt, ktorý je vzápätí potlačený 30 minútovým priemerným level dizajnom.

Zatiaľ by to s touto hrou nebolo až také hrozné, ak by nebolo „umelca“, ktorý sa rozhodol, že cez úrovne sa treba vracať naspäť. Niekoľko krát. Predstavme si situáciu: Crash začína v strede pomyselnej mapy a prvú úlohu dostane na mape vľavo od aktuálneho miesta. Druhú úlohu vpravo a tretiu vľavo + 1. Na konci prvej sa nachádza rieka a kľúčik a treba sa vrátiť cez celý level až na začiatok a pokračovať vpravo, kde sa kľúč použije. Tu na konci získame, dajme tomu, ľadového titana, ktorý dokáže zmraziť vodu na konci prvej misie, treba prejsť všetko znova až ku rieke, kde získame iného titana, s ktorým zasa treba všetko prejsť na začiatok a pokračovať inde. Všetko sa košatí a rozvetvuje do rôznych smerov, že na konci už ani neviete, kam že to máte ísť a ako sa tam vôbec dostanete. Dobrý nápad pre zvýšenie hernej doby? Skôr by som to nazval demenciou. Za chvíľu stratíte tak orientáciu, že aj tí usoplení študenti z Blair Witch sú proti tomuto šuvix.

Skok-bum-prásk, Skok-bum-prásk. Opakujte 50x za sebou. Takto totiž bude prebiehať väčšina levelov, ktoré prejdete. Bez náznaku inovácie. Len stereotyp a po čase nuda. Noví titani a spomenuté minihry to z biedy nevytrhnú. Prestrihové animácie, niektoré Crashove gestá a aj komentáre nepriateľov sú celkom vtipné, no to hru taktiež nezachráni. Nepochybujem o tom, že pre malých by táto hop-skok hra mohla byť celkom zábavná, no potom sa tak zamotajú, že ju pravdepodobne odložia bokom. Ale ja som vás varoval rodičia. Aj tak tu recenzie nikdy nečítate, takže to je vlastne jedno a kúpite to svojej otravnej ratolesti tak či tak.