Čo nové sa stalo v Dissidii? Lakonicky by sme mohli hneď v úvode konštatovať, že takmer nič. Dissidia 012 je síce druhým dielom bojovky zo známej série, no udalosťami sa dá označiť za prequel. V podstate by nebolo veľmi na čo nadväzovať, keďže už prvý diel skončil akým takým záverom. Prequely majú tú nevýhodu, že už dopredu viete ako dej vyeskaluje. Aj tu je, samozrejme, miesto na nečakané zvraty, no keby som mal menovať trojicu hier, v ktorých sa takmer nič nedeje a sú ploché ako osemnásť ročné gymnastky, tak minimálne dve budú Dissidie.

Cosmos zvoláva dobrých bojovníkov, aby si zmerali sily so stúpencami zla. To je celý príbeh prvého aj druhého dielu. Ostatné animačky (akokoľvek podarené) a dejové vsuvky sú len bláboly a bohapusté tliachanie o ničom. Toto som musel prehrýzť pri origináli a tu sa mi už naozaj tlačili slzy do očí nad biedou scenáristov, ktorí dokážu popísať dvesto strán o ničom. Ak to porovnám napr. s vele-úspešným tureckým seriálom, ktorý okupuje telky aj u nás, tak v porovnaní s Dissidiou sú Turci páni scenáristi. Toto je asi najväčší podraz, aký môže FFF (Final Fantasy Fan) zažiť. Keď si spomeniem na rôzne zápletky, dejové zvraty a hranie na city vo FFVII, tak pri tomto kúsku vo mne dej vyvolá akurát dáviaci reflex.

Ruku v ruke s dejom idú samozrejme dialógy, ktoré sú tiež otrasné, no postavy aspoň tak nepreháňajú ako je to pri japonských záležitostiach módne. Tento raz hlavnú úlohu hrajú menej známe postavy ako Lightning a Vaan z FFXIII, Yuna z FFX. Ku nim pribudlo niekoľko vedľajších postáv ako Tifa z FFVII, Kain z FFIV či Laguna z FFVIII. Square Enix sa pravdepodobne nechcel opakovať s bojovníkmi z jednotky a vyriešil to takto. Mimo Story módu sa na ukončené udalosti môžete pozrieť z pohľadu inej postavy otváraním tzv. reportov, no ak sa vám otvára nožík vo vrecku z regulárneho deja a dialógov, tak ho radím ignorovať.

Postavy sú však veľmi vyvážené a ich rôznorodosť v boji nie je na škodu veci. Yuna ovláda svojich summonov z diaľky aj zblízka, no bez nich je stratená. Laguna si drží radšej od nepriateľa odstup a rieši súboje z diaľky a Lightning sa v dueloch pozerá nepriateľovi priamo do očí a svojim skladacím mečom má najradšej full kontakt. Podľa týchto špecifikácií musíte prispôsobiť boj s každou postavou v story móde, kde musíte vystriedať všetkých bojovníkov, aby ste prišli ku zdárnemu koncu.

Novinkou je, že s postavami nechodíte len po šachovnicovej mape, ale môžete sa voľne pohybovať po globálnej mape a až vstúpením do niektorého z portálov vstupujete na bojisko. Pocit voľnosti je samozrejme veľmi oklieštený a pohybovať sa dá len v koridoroch, zavše nie veľmi veľkých. Prechádzku si môžete spestriť hľadaním truhiel s pokladmi, zbieraním orbov dobíjajúcich reťazenie alebo aj súbojmi s voľne poletujúcimi nepriateľmi. Pre príbehovú časť je potrebné vstupovať do červených portálov, no ak si chcete vyexpiť svoju postavu, môžete vstupovať do modrých a po úspešnom absolvovaní tak môžete urobiť nespočetne krát. Na mape lietajú aj malí obchodníci, u ktorých si nakúpite summonov alebo špeciálne predmety, ktoré v normálnom obchode nezoženiete, no tu sa nepoužíva štandardná mena Gil, ale KP.

KP získate reťazením súbojov v portáloch, čo je ďalšou novinkou oproti predchodcovi, kde bolo treba pre čo najväčší počet KP prejsť mapu čo najrýchlejšie. Zozbierané orby totiž nabíjajú reťazenie útokov. Napríklad takým Cross chainom zaútočíte naraz na všetkých nepriateľov na šachovnici, ktorí sa vyskytnú na poliach v tvare kríža. Súboj prebieha postupne po jednom nepriateľovi, čo je trochu škoda a po dokončení sa automaticky reťazí ďalší. Finálny počet súbojov sa tak násobí a dostanete tak viac KP. Pri jednotlivých súbojoch so štyrmi nepriateľmi by ste dostali štyri KP, no pri reťazení je finálna suma 16.

Originálny bojový systém doznal niekoľko zmien. V súbojoch vám môže asistovať niektorá z postáv, ktorá vás aktuálne sprevádza za predpokladu, že nabijete Asist mód. Jedná sa o jednorazový brave alebo HP útok a výsledok nie je ohromujúci, no niekedy pomôže. Táto novinka myslím nikomu prekážať nebude, no terno to tiež nie je. Tým je totiž EX mód, ktorý je ešte premakanejší než minule. Určite z FF poznáte Limit Breaky, takže opisovať to je zbytočné, no tentoraz sa musíte aktívne zapájať a mačkať požadované klávesy, aby bolo kombo čo najdlhšie a najkritickejšie. Škoda, že sa dopĺňa tak pomaly. Graficky sú tieto limity spracované neuveriteľne, až z nich môže FFF dostať výron (členku).

Pozriete sa do nových, ale aj starých lokalít a nový je aj deštrukčný mód, kedy môžete rozflákať podporné piliere, trubky, prekážky, aj niektoré celé ostrovčeky, na ktorých bojujete. Za výhru ste obdarení mnohými predmetmi, z ktorých sú bohužiaľ 90 % nepotrebné smeti. Predmetov, ktoré pridávajú LUK+1, je hádam tridsať a sú úplne zbytočné. Všetko treba komplikovane a zdĺhavo predávať v obchodoch. Naopak niekedy predáte zdanlivo bezcenný predmet, ktorý sa dá len vymeniť v kombinácii s nejakým iným za cenný, no už je neskoro.

Grafika sa od prvého dielu nikam výrazne neposunula, čo by sa mohlo javiť ako mínus, no už jednotka dosahovala limity PSP a je proste výborná. Jednotlivé postavy sú do detailov prekreslené a ak uvidíte CGI animácie tak uznáte, že Square Enix robí svoju prácu špičkovo vo svojom obore. To isté by sa dalo povedať o hudbe. Niektoré kúsky sú dosť prevarené, pretože ich počuť v každom FF, no vracajú sa práve preto, lebo ich ľudia majú radi.

Samotné ovládanie a pochopenie všetkých súvislostí ako PP, KP, auto summonov, zostalo komplikované ako minule. Dissidia je príliš komplikovaná a bezúčelne prekombinovaná na jednoduché pochopenie súvislostí. Ak však už raz nasadnete na koňa, nenecháte sa len tak ľahko zhodiť, hlavne ak máte svoju vypiplanú postavičku z predchádzajúceho dielu a môžete ju importovať aj do dvojky. Na dohratie vám postačí nejakých desať hodín, no aj po päťdesiatich budete objavovať stále nové možnosti.