Vystaviť účet tretiemu TT Isle of Man je jednoduché i náročné zároveň. Napriek zmenám a novinkám, ktoré prináša a sú často málo badateľného rázu, sa ťažko odlíši od svojich predchodcov. Stále mu však zostáva to podstatné: podmanivý dojem z rýchlej jazdy a adrenalín z neho prameniaci. Problémom je krutý fakt. Je to tretí diel, bez výraznejších zmien a v pozadí s novým vývojárskym tímom. Raceward Studios síce neprepadlo, ale svoju šancu na perfektné preteky motoriek premrhalo.

Napriek menším skúsenostiam (vývojári na svojom konte majú len nie príliš výrazný projekt RiMS Racing) je stále v hre badať pôvodnú myšlienku KT Racing, ktorý vývojárom požičal engine. Ten dobre poznáme zo série WRC, avšak pri rely, kde si svoju úlohu plní so cťou a ponúka dobre vyzerajúce prostredie, mu pri rýchlej jazde na motorkách v otvorenom prostredí mnohokrát dochádza dych. TT Isle of Man: Ride on the Edge 3 vás svojím výzorom neohúri tak ako napríklad konkurencia. A nemusíme rovno pozrať na Forzu Horizon, občas vám mysľou prebehne, či The Crew 2 nebolo krajšie.

Základ ale, chvalabohu, ostáva rovnaký. Na ostrove Man sa konajú jedny z najikonickejších pretekov. Okruh v civilnom svete má síce iba niečo cez 60 kilometrov, no obsahuje 264 zákrut a predovšetkým vyžaduje plné sústredenie hráča v každom momente jeho jazdy. Stať sa šampiónom pretekov TT Isle of Man je pocta, ktorú dokážu oceniť všetci fanúšikovia motošportu. Hra samotná, samozrejme, nie je len o jednej tejto trati, ale ostrov je rozkúskovaný medzi viac než tri desiatky menších pretekov. Napokon si vyskúšate aj tento epický zážitok, no cesta k nemu vedie cez menšie šampionáty.

Na výber máte dva druhy motocyklov: Superbike a Supersport, pričom silnejšie stroje je lepšie osedlať až v momente, kedy máte ovládanie aspoň trochu v krvi. Úplne to nebude takmer nikdy. Konkrétnu motorku si vyberáte spoločne so skutočným jazdcom a počas jednotlivých pretekov si ich môžete vylepšovať za body získané v závislosti od vášho umiestnenia a plnenia úloh. Nevylepšujete teda svojho avatara, ale konkrétny stroj. Nemusíte hneď reštartovať úlohy, ak sa vám nedarí. Upgrady vám nepomôžu k lepšiemu umiestneniu, ale skôr vám uľahčia jazdu. Ak však nebudete ovládať motorku s citom, nepomôže vám nič.

Niežeby Ride on the Edge 3 (a predchodcovia) patrili do rodiny nič neodpúšťajúcich simulátorov. To rozhodne nie, no na druhej strane, na arkádové vyberanie zákrut v obrovských rýchlostiach okamžite zabudnite. Stačí čo i len minimálny kontakt s predmetom alebo obrubníkom a spomeniete si na krutú pravdu o darcoch orgánov. Padať a robiť kotrmelce budete minimálne spočiatku častejšie, než by ste chceli. A vlastne sa pádom nevyhnete ani po odjazdených hodinách a stovkách kilometrov. Najhoršie je, že vás ten podmanivý pocit z rýchlosti ženie k tomu, aby ste predsa len ešte pritlačili na plyn alebo začali brzdiť neskôr do zákruty, ktorú možno predsa len vyberiete. Nie, nikdy sa to nestane.

Umelú inteligenciu je možné nastaviť v širokom spektre, no napokon sa o víťazstvo oberiete skôr sami. Vaši súperi nejazdia až tak nekompromisne a agresívne. Určite vás pred seba nepustia boja, ale nemusíte sa obávať toho, že by jazdili akoby ste neboli na trati. Ďalšie maličkosti ako poškodenie, míňanie paliva či postupné opotrebovanie pneumatík považujeme už za klasiku. Je však trochu škoda, že jednotlivé triedy motocyklov pôsobia až príliš monotónne a hre by prospela väčšia pestrosť a exotika, ktorá by osviežila jazdenie na totožných strojoch.

Môžete počas sezón jazdiť špeciálne eventy s ostatnými, vylepšovať sa v časovkách, plniť rôzne úlohy a, samozrejme, je tu aj multiplayer. A to všetko iba preto, aby ste na konci vydali zo seba po približne 25 minútach plného sústredenia maximum a doslova vstávali zo stoličky so spoteným zadkom. Presne o tom je jazdenie v Ride on the Edge. Nemusíte však drieť v klasickej schéme kariéry – alebo pokojne choďte len za nosom a po ukončení sezóny vyštartujte do novej. S rovnakým a vylepšeným motocyklom alebo skúste niečo úplne iné. Rozdiely medzi motorkami sú, avšak len delením do kategórií, kde jedna rýchlejšie akceleruje, ale sa ťažšie ovláda a podobne. Je vám potom aj jedno, že ich je takmer štyridsať.

To podstatné čo Ride on the Edge 3 ponúka, je možnosť výberu vlastného eventu alebo si proste len tak jazdíte krajinou. K samotným pretekom sa môžete presunúť teleportom, ale niekedy si skrátka chcete užívať jazdu. Nemusíte sa ani hnať ako o život, ale pokojne si to šiniete krajinou, vychutnávate si jednotlivé zákruty a nepotrebujete k tomu ani žiadneho pomocníka, ktorý by vám našepkával, že by bolo treba ubrať plyn. Robíte to automaticky a len tak si jazdíte. Tento pocit v tak podmanivej intenzite zažijete málokde.

A s tým súvisí jeden zásadný problém. Zabudnite na priemerné technické spracovanie. Nebezpečenstvo pohltenia vyprchá v momente, kedy celý svet prebrázdite krížom-krážom. Stane sa to príliš skoro, stačí vám slabá hodinka a máte väčšinu bez problémov a pokojnou rýchlosťou poprechádzanú. Samozrejme si môžete nastaviť vyskúšať inú cestu, avšak stále je to málo. K dispozícii máte len hlavné ťahy a mimo cesty sa nikam nevyberiete. Žiadne vedľajšie cestičky a objavovanie zabudnutých miest. Skrátka rovno za nosom a tuto môžeš odbočiť, ale to je tak všetko. Je to ohromná škoda, pretože prostredie ostrova by si zaslúžilo detailnejšie spracovanie.

TT Isle of Man: Ride on the Edge 3 si vás získa a vydržíte pri ňom hodiny – a to všetko len a len preto, aby ste si zajazdili na motorke. Síce aj padali, pretože toto je skôr simulátor než besná arkáda, ale to k virtuálnemu jazdeniu už skrátka patrí. Mimo kariéry, sezónnych eventov je tu aj voľné jazdenie. To čo Ride on the Edge 3 zvláda skvele, je ohromujúci pocit z rýchlosti a jazdy celkovo. Podmanivé užívanie si prostredia a slobody je takmer dokonalé. Takmer preto, že ostrov rýchlo preskúmate zo všetkých smerov a grafika by si zaslúžila oprášiť. Aj preto len mierny a akceptovateľný nadpriemer – s dodatkom, že dačo také tu už dvakrát bolo.