História Diablo série

Krvavé kobky, temné močiare, tajomné rituály, znetvorené zombie a strašliví démoni. V kombinácii s izometrickým pohľadom, hromadou koristi a rýchlou akciou sú toto tie správne ingrediencie, ktoré má v sebe namiešané snáď takmer každá ,,diablovka". Okrem Diabla samotného hry ako Path of Exile, Grim Dawn alebo Viktor Vran ich takisto dokázali namiešať nadmieru presne a stali sa klasickými zástupcami žánru. Ako to ale celé začalo a kde siahajú korene tohoto subžánra, na to sa pozrieme v nasledujúcom zhrnutí histórie série Diablo.

Diablo (1996)

Prvé Diablo sa stalo fenomenálnym hitom a definovalo vlastný subžáner. Úlohou hráča v koži bojovníka, mága, či lukostrelca bolo prebojovať sa cez šestnásť procedurálne generovaných úrovní od prehnitej katedrály cez katakomby a systém jaskýň až do samotného pekla, kde čakal Diablo. V postupe mu stáli hordy kostlivcov, démonov a príšer, ktoré boli pre hráča zdrojom skúseností a koristi. Skutočnou výzvou ale boli dnes už ikonickí bossovia, ako Butcher, Skeleton King alebo Lazarus. Pokiaľ bolo treba opraviť výbavu, či nakúpiť liečivé fľaštičky, hráč vždy našiel útočisko v malom mestečku Tristram. Tam sa dočkal múdreho slova od starého Horadrima Decarda Caina, či vyliečenia zranení od Pepina.

Pôvodne ale bolo prvé Diablo plánované ako ťahová hra. Až po pripomienke od centrály Blizzard South Davidovi Brevikovi sa z nej stala akčná hack&slash hra, akú teraz poznáme. Sám Brevik na to spomína: ,,Zavolal som do Blizzard South a hovorím im: Bude veľké zdržanie, bude nám dlho trvať prerobiť hromadu vecí a programovať to znova. Na ďalší vývoj potrebujeme peniaze, keď ich dostaneme, zvládneme to. V piatok popoludní som si sadol k PC a začal programovať. Za pár hodín som mal funkčnú verziu."

V tej dobe už vývoj Diabla pol roka bežal. Bola to chvíľa, kedy veci nabrali nový smer a dnes už vieme, že ten smer bol správny.

Diablo: Hellfire (1997)

Expanzia pre Diablo nebola vyvíjaná priamo Blizzardom, malo ju na starosti štúdio Synergistic Software pod záštitou Sierra Entertainment. Pridala predovšetkým novú postavu Monka, dve nové inštancie, ktoré bolo možné navštíviť, a samozrejme aj nové úlohy, ktoré treba splniť. Boli pridané nové predmety, napríklad oleje, ktoré ovplyvňujú štatistiku predmetov, runy, ktoré môžu byť umiestnené ako pasce, nové kúzla, vývojári pridali bossov a ako čerešničku výrazné zvýšenie sily Diabla samotného. Okrem toho boli v pláne ďalšie dve postavy, Bard a Barbar. Napriek menej pozitívnemu prijatiu a množstvu bugov priniesla táto expanzia veľa dnes už typických prvkov a drobných vylepšení, ako napríklad zobrazenie všetkých predmetov na zemi stlačením tlačidla (predtým na to bolo potrebné kúzlo), či rýchlejší beh v meste.

Hellfire nemal podporu pre Battle.net online službu, takisto v neskorších pokračovaniach nebol príbeh Hellfire zakomponovaný do lore sveta Sanctuary. Nikdy sa ani nedočkal povestnej podpory, akú Blizzard venuje iným svojím hrám pomocou patchov a balancovania často aj roky po vydaní.

Diablo aj Diablo: Hellfire sa dočkali roku 2019 znovuvydania na distribučnej platforme GOG.

Diablo II (2000)

Pokračovanie nadviazalo presne tam, kde prvá hra skončila. Diablo v koži hrdinu, ktorý ho v prvej časti porazil, zničil v pomste mesto Tristram a vydal sa na púť za oslobodením svojich bratov Mephista a Baala zo zajatia. Po jeho stopách sa vydáva partia hrdinov v zložení Paladin, Barbar, Sorceress, Amazon a Necromancer. Hra nás už neviedla len do podzemia, bojovalo sa na trávnatých pláňach, uprostred rozpálenej púšte aj v tieni stromov prekliateho pralesa. Nakoniec hráčove kroky ale aj tak smerovali do horúceho pekla, kde znova nečakal nik iný ako Diablo samotný.

Okrem vylepšení vo všetkých možných ohľadoch, od grafiky cez užívateľské rozhranie až po lepšie ovládanie prinieslo druhé Diablo niekoľko ďalších noviniek, ktoré v budúcnosti v rôznych obmenách definovali a ovplyvňovali žáner. Sem patrí napríklad strom schopností, ktorý sa postupne rozširuje s pribúdajúcou úrovňou postavy, alebo postupné odomykanie úrovní obtiažnosti - Normal, Nightmare, Hell. Okrem toho mal hráč napríklad možnosť si v každom meste v jednej zo štyroch kapitol najať špecializovaného pomocníka, vylepšovať predmety pomocou vkladania rôznych drahokamov, alebo ich transmutovať pomocou Horadrickej kocky. V rámci jednej úlohy hráč navštívil aj zničený Tristram, kde oslobodil Decarda Caina a získal ingredienciu potrebnú na otvorenie dnes už legendárneho kravského levelu.

Diablo II: Lord of Destruction (2001) - recenzia

Expanzia nenechala na seba dlho čakať a už rok po vydaní základnej hry prišlo rozšírenie, ktoré vylepšilo snáď už vtedy takmer dokonalú hru. Priniesla obrovské množstvo noviniek, dve nové postavy (Druida a Assassinku). Celú novú kapitolu, ktorá hráčov zaviedla na mrazivý sever sveta Sanctuary, do okolia hory Arreat, kde bolo našou úlohou zabiť posledného z Veľkej Trojice, Baala. Runy a klenoty, ktoré mohol hráč vkladať do zbraní a výstroje, pri runách dokonca celé runové slová, niektoré určené len pre hranie on-line cez Battle.net službu. Špeciálne amulety, ktoré zlepšovali štatistiku postavy, ak si ich hráč ponechal v inventári a mnoho ďalšieho.

Lord of Destruction bol viac ako štandardná expanzia, nielen že pridal obsah vo forme nových postáv a úloh, ale dramaticky prepracoval aj hrateľnosť existujúceho Diablo II tak, že je do značnej miery považovaný za „must-buy“ namiesto toho, aby bol iba prídavkom, čo z neho robí jednu z najúspešnejších expanzií všetkých čias.

Diablo III (2012) - recenzie: základná hra, Ultimate Evil, Eternal Collection

Dvanásť rokov čakali hráči na pokračovanie kultu. Nakoniec sa dočkali a keď tretie Diablo uzrelo svetlo sveta, stalo sa okamžite držiteľom rekordu „najrýchlejšie sa predávajúca PC hra“ s predajmi viac ako 3,5 milióna kópií počas prvých 24 hodín od vydania. O to väčšie prišlo sklamanie, keď prvé dni od vydania hráčov sprevádzali problémy, ako legendárny ,,Error 37" a dlhočizné čakanie v rade na pripojenie na server. A to aj v prípade, ak hráči chceli hrať iba sólo, hra totiž vyžadovala neustále pripojenie k internetu.

Hrateľnosť samotná, aj keď v jadre hra bola stále klasická hack&slash poctivá diablovka, sa dočkala mnohých dizajnových zmien. Zmizol strom schopností, každá postava sa učila nové schopnosti automaticky pri dosiahnutí novej úrovne. Vytratilo sa aj samostatné pridávanie bodov do štatistík postavy, takisto zmizli amulety z inventára a z vkladateľných predmetov ostali znova len drahokamy. Runy tentokrát slúžili len na vylepšovanie a zmenu povahy schopností pri dosiahnutí určitého levelu postavy. Hra sa celkovo zjednodušila a urýchlila, takisto sa mierne vytratila temná gotická atmosféra, za čo si hra vyslúžila kritiku už počas vývoja, ktorý bol niekoľkokrát aj reštartovaný. Pomerne negatívne bol prijatý aj aukčný dom, ktorý sa nakoniec pod tlakom komunity z hry časom vytratil úplne. Hra ale priniesla aj veľa pozitívnych zmien, od voľby pohlavia pre jednotlivé postavy (Witch Doctor, Barbar, Demon Hunter, Wizard a Monk), cez lepší inventár a celkovo používateľské prostredie, až po samozrejme vylepšenú grafiku a animácie.

Príbeh hráčov posunul dvadsať rokov dopredu po udalostiach v Diablo II, kedy na katedrálu v Tristrame (nájde sa už konečne niekto, kto tú prekliatu budovu zrovná so zemou ?) spadne Hviezda Osudu, aby varovala pred blížiacou sa inváziou z pekla vedenou Azmodanom a Belialom, čo sú poslední žijúci z Lesser Evils. Hra nás previedla cez pláne v okolí Tristramu, východné púšte Khejistanu do mesta Caldeum (ešte ďalej ako bol Lut Gholein v druhej hre), znova nás doviedla do okolia Arreatu (kde je teraz namiesto hory obrovský kráter po zničení Worldstone), až nakoniec do samotných nebies, kam Diablo zamieri konečne zúčtovať s anjelmi a ukončiť stáročia trvajúcu vojnu.

Výsledná hra bola napriek negatívam prijatá kladne komunitou aj kritikmi a s príchodom expanzie, ako je pri Blizzarde zvykom, sa veľa vecí ešte malo zmeniť k lepšiemu.

Diablo III: Reaper of Souls (2014) - recenzia

Príbeh Reaper of Souls priamo nadväzoval tam, kde skončilo tretie Diablo, ale priniesol novú hrozbu. Padlého anjela Malthaela, ktorý sa rozhodol ukončiť nezmyselný Eternal Conflict a vymazať zo sveta nielen démonov, ale aj ľudí a anjelov bez rozdielu. V boji s ním nám mal pomôcť Crusader, nová hrateľná postava pochádzajúca z Westmarchu, veľkého kráľovstva na západe Sanctuary, kde sme sa v rámci expanzie vydali. Samozrejmosťou bolo okrem nového obsahu aj kopa vylepšení, ako napríklad zmena systému padania koristi z príšer, pridanie Nephalem Riftov, Adventure módu, sezón a mnoho ďalšieho pre vylepšenie znovuhrateľnosti. Nové schopnosti a runy samozrejme nesmeli chýbať, noví remeselníci v mestách pre úpravu štatistík vo výbave takisto.

Neskôr do hry pribudla samostatne zakúpiteľná postava Necromancera spolu s novými lokalitami pre Adventure mód a raz ročne sa v prvom akte na pár dní otvorí portál do minulosti, kedy je možné si pripomenúť prvé Diablo v Darkening of Tristram evente. Okrem toho stále pribúdajú nové setové a legendárne predmety, upravujú sa schopnosti aj ich runy a prakticky od vydania až doteraz sa hra teší výdatnej podpore od autorov.

Diablo Immortal (ohlásené: Blizzcon 2018)

Pri oznámení mobilného spin-offu série si Blizzard na Blizzcone 2018 vyslúžil veľmi negatívne reakcie od fanúšikov série, ktorí čakali ohlásenie nového dielu alebo expanzie pre tretí diel (aj keď Blizzard už pred Blizzconom avizoval, že ohľadom Diabla nemajú mať hráči na Blizzcone žiadne očakávania) a celá situácia vyústila až do prepadu akcií Activision-Blizzard o 7%.

Hru pre Blizzard vyvíja NetEase, ktorý má obrovské skúsenosti na poli mobilných hier, aj keď Blizzard (napriek tomu, že prišli špekulácie, že Immortal je len prerábka staršej NetEase hry Crusaders of Light) popisuje spoluprácu skôr ako skutočné partnerstvo, než len ako posunutie projektu externému štúdiu. Máme očakávať naozaj plnohodnotné dobrodružstvo v univerze Diablo hier, príbehovo zasadené do dvadsaťročnej medzery medzi Diablo II a Diablo III, s postavami Barbar, Wizard, Monk, Necromancer, Demon Hunter a Crusader. Samozrejmosťou má byť dlhotrvajúca podpora, pridávanie nových postáv a prostredí.

Diablo IV (ohlásené: Blizzcon 2019)

Úplne opačná situácia nastala hneď nasledujúci rok. Diablo IV sa stáva skutočnosťou, akurát v dobrej tradícii, bez dátumu vydania. Hra nás opäť posunie v čase niekoľko rokov vpred po udalostiach, kedy Malthael takmer vyvraždí celý svet Sanctuary a objavuje sa legendárna Lilith, dcéra Mefista. Legendy vravia, že ona je matkou ľudstva, keď spoločne s anjelom Inariusom ušli od vojny medzi Nebom a Peklom a stvorili Sanctuary. Teraz sa vracia, aby zo sveta urobila temné a beznádejné miesto.

Nové pokračovanie Diabla sľubuje návrat k temným koreňom série, ale aj kopec noviniek. Otvorený svet, cestovanie na koňoch a PVP zóny. Nateraz boli odhalené tri z plánovaných piatich hrateľných postáv, Barbar, Druid a Sorceress.