Problém - Casual a Free to play

Poznáte to. Scrollujete si po Google/App Store a máte to všade na očiach. Casual a Free to Play hry - metle dnešného herného priemyslu. Boli časy kedy keď ste si kúpili hru, a logicky ste si ju aj viac vážili. U väčšiny z nás to bolo preto že sme na ňu minuli vreckové alebo dovtedy inú detskú menu. Dnešné "hry" sa vyznačujú presným opakom. Nič vás nestoja a väčšinou ani za nič nestoja. Dalším znakom je online distribúcia, vďaka ktorej si hru nikdy fyzicky neohmatáte. Tieto dve "špecifiká" vytvárajú ten "nádor" alebo "mor" herného priemyslu. Je tomu ale vážne tak?

Zadefinujme si čo Casual a Free to Play (F2P) je, a čo nie. Začal by som Free to Play a Freemium modelmi. F2P a Freemium sú platobné modeli hier ktoré dajú hráčovy veľkú časť hry zdarma s tým že si hráč postupne dokupuje niektoré časti hry. Či už je to klobúk, pole kukurice, alebo herný čas (P2P) väčšina Free to Play hier si na seba musí spravidla zarobiť, a robí to práve takouto, no dosť často neférovou formou. Na toto nadvädzujú Casual hry, teda jednoducho primitívne hry, určené viac pre masy "nehráčov". Sú to buď hry ako Farmville alebo flashové hry v prehliadači. Isto ste museli nejakú niekde hrať, napríklad ako malí haranti na superhrách, alebo ich dodnes hráte počas pracovných prestávok, len tak na odreagovanie. Niekedy vás Casual hry postupne zavedú do hĺbšich útrob napr. hard-core hrania, ako v prípade mňa, no ich primárny cieľ je z vášej kreditky vycucať potrebné prostriedky napríklad na chod online serverov, údržbu hry, či plat zamestnancov. Väčšinou s Free-to-Play debutujú začínajúci herní vývojári, no neuvedomujú si ako je Free to Play ťažký na vyváženie, a aj to, že jeho úplné skrotenie zvládne asi len velikán ako Valve.

Začiatky samostatných Casual hier sa datujú od roku 1980 s pomerne revolučnou hriečkou Pack-Man ktorá je považovaná za ak nie otca, tak babičku všetkých Casual hier, už len v princípe jednoduchosti a rýchlosti hrateľnosti. O pár rokov neskôr prišiel Microsoft s nápadom "spríjemniť" IT zamestnancom pracovnú dobu s hrou Míny (Minesweeper) a neskôr populárnym Solitairom, ktorý väčšinu z nás účinne zabavil. Uznajme, nieje nič smiešnejšie než živé vysielanie TA3, kde v pozadí hrajú traja zamestnanci Solitaira - tomu sa hovorí pracovná morálka.

Rozbeh Free to Play hier sa ale datuje obtiažnejšie. Po spŕške malých intovatívnych hier ako Furcadia,Neopets či MappleStory veľké korporácie zisťujú úspešnosť tejto hudby budúcnosti. Preto po dlhom vývoji prichádza známa LOTR:Online, Age of Conan, či Heroes of Newerth ktoré sa snaží udržať si kvalitu dodnes. Pokračuje SOE so svojim Everquestom a reaguje EA s kórejským Fifa Online a známymi Battlefield Heroes, či Need for Speed World. Dnes graduje vojna s hrami od Wargamingu a úžasným War Thunder, či spor League of Legends vs Dota (2). Moje uváženie považuje Team Fortress 2 asi za najlepšie spracovanie Free to Play modelu doteraz, kde pri jeho začiatku ako nesmelá F2P, dnes ako seriózny ekonomický model, ktorý z väčšiny spracováva komunita, cez rôzne stock-stránky.

Prečo som s históriou F2P a Casual hrania tak náhle prestal je, že neviem ktoré XYville bolo prvé, ktorá Facebooková firma hru vlastnila prvá či aké pokračovania následujúce hry mali. Je to ako s hudbou, tú ktorú nepočúvate by ste najradšej zakázal a zrušil zatiaľ čo keď tú svoju nebodaj počujete v rádiu máte druhé vianoce - presne takto to funguje aj s hrami. Môj postoj asi už poznáte - som za Free to Play, pokiaľ je dobre spravené. Vžijme sa ale do života môjho starého otca, jeden z máľa ľudí ktorí nestratili tú povestnú iskru v očiach aj po čerstvej šesťdesiatke. Po namáhavej fyzickej práci príjde domov a jedna z jeho prvých aktivít je usadnutie za svoj starý Toshiba notebook, kde si okrem aktualít zo sveta, prekliká tri, možno štyri Free-to-Play hry v prehliadači. Zvyčajne sú to budovateľské stratégie kde si rozvíjate vlastné mesto s armádou, či sa staráte o vlasnú vesmírnu loď. Pri zadnej perspektíve dedovho chrbta si s bratom hovoríme aký je náš dedko "teenager" a ako sa snaží kráčať s dobou. Jedno vám ale poviem - je to obojstranné. Keď hráme niečo na napríklad PS4ke nemôžme sa vyhnúť slovám: "Za našich mladích čias.." alebo "Veď z vás vyrastú masoví vrahovia!". Možno sú Free to Play hry ako tŕň v zadku len nám "pravým" hráčom, keďže Free to Play nabádza k hraniu aj ľudí ktorí by reálne nič "normálne" nehrali.

Prevtelme sa do očí mladej začínajúcej modelky ktorá nemá moc času nazvyš a je maximálne vyťaženým človekom. Vezmime si že jej jediný čas kedy sa nudí je napr. cesta taxíkom, či MHD a potrebuje sa nejako zabaviť. Keď na svojom novom Iphone otvorí App Store cestou taxíkom sa rozhoduje ako v budúcnosti "hrať" a bezmyšlienkovo prechádza hry, jednu po druhej v dlhom zozname. O minútu neskôr dostane modelka podnet na stiahnutie dvoch najlepších hier  z AppStore. Prvá je HearthStone - kartová hra od Blizzardu, očarujúca kreslenou grafikou, hlbokými taktikami v hrateľnosti a fajn komunitou hráčov s neustálou podporou samotného Blizzardu. Druhou je Farmville - bezmyšlienková hra, postavená na vybudovaní si vlastnej farmy a jej "managementu". Čo modelku pri rozhodovaní najviac ovplyvnilo bola nedávna reklama v televízii a informácia že jednu z hier hrajú 3 kamarátky z modelingu. Obe hry majú spoločné znaky: sú zdarma, sú od začiatku prístupné a sú zdarm... Modelka prestáva čítať pričom podala pomocnú ruku Farmvillu. Po dokončení sťahovania sa okrem obáv z jej tváre vytratí aj spomienka na Hearthstone. Modelka je ohromená - páči sa jej celkový štýl a tempo hry, kedy sa počas jej pracovného vyťaženia stihnú dostavať a dorásť veci, vďaka tomu že väčšina jej priateľov z Facebooku hru hrá tiež, nikomu nevadia otravné upozornenia a všetci si vypomáhajú. O 2 mesiace sa modelka posúva hore a je z nej tretia najlepšia hráčka hry v krajine, pričom hrala len počas svojho "free-timu" a do hry nedala ani halier.

Na príbehu s blonďatou modelkou a mojim dedom som chcel demonštrovať ako, a vôbec či niekoho môžu Casual F2P hry baviť, a ukázalo sa že áno. Som si istý že keby som teraz niekoho vyrthol od Dark Souls/Doty a posadil ho pred XYville tak mi prinajhoršom ogrcia monitor, teda že F2P Casual hry niesu pre každého, dokonca ani premňa. Free to Play môže byť dokonca nebezpečný, keďže výskumami sa zistilo, že počas dlhodobého hrania F2P sa u vás môže vyvinúť istý druh gemblerstva - teda pokiaľ ste za hru už zaplatili. Pre vývojárov má dokonca online F2P väčšiu šancu zisku - nedá sa takmer upirátiť. Čo v tomto odseku na všetko rýchlo spomeniem sú aj F2P hry ktoré od vám dajú všetok obsah zadarmo, s jedným háčikom - reklamy, ktoré si môžete za jednorázový poplatok z hry vyškrtnúť. Veď koho by nenahnevalo počas najväčšieho herného momentu prerušila reklama na 100 tabletov týždenne?

Na Free-to-Play hrách je najlepšie to, že nikdy nekupujete mačku vo vreci, oni vám ju dajú zdarma s tým, že ju budete krmiť hernou menou za reálne peniaze. Dalšou výhodou je že vás nálepka Free-to-Play navnadí na hry za ktoré ste nikdy nemali chuť zaplatiť - ako ja s Team Fortress 2, či napríklad Loadout. Ako veľká výhoda je že F2P multiplayer úplne znemožní akékoľvek pirátenie, vďaka čomu prinesie väčšiu šancu na zisk, a aj odpoveď na obávanú otázku - "Spustím to?". Jednoducho stiahneš a spustíš, keď funguje hráš, v prípade opaku je tu odinštal.

Dlho som zo seba mačkal klady a celkové pre pre Free-to-Play. Teraz je ale ten moment kedy zo seba vykričať tú zlú stránku - odvrátenú stranu mince. Asi najväčším neduhom hrania zdarma po sieti je znevýhodnenie (Pay-to-Win). Najlepšie to vidíme v rôznych začiatočníckych FPS hrách kde vás platiaci hráč rozmázne na jednu, možno dve rany zo zlatého minigunu, zatiaľ čo vy musíte dlhé hodiny farmiť druhoradú hernú menu a dusiť v sebe frustráciu. Syndrómom Pay-to-Win trpí takmer každá amatérskejšie urobená multiplayerovo Free to Play hra, od FPS po MOBA. Jednou z veľa vecí čo mi pomohli zrušiť si konto od Facebooku boli ustavičné upozornenia na pomoc vo Farmville, aby som niekomu poslal drevo. Toto by ma ani tak nenahnevalo, keby mi to neprichádzalo čo dve minúty, v špičke kedy sa deti vracajú zo školy aj každých 30 sekúnd. Dalšou vecou je využitie reálneho času vo Free to Play ako som ho opisoval v príbehu s modelkou, jej to nevadilo, no človeku ako mne v autobuse niečo také rozhodne vadiť bude. Free-to-Play má múch možno o 1000x viac než som ich tu za článok spomenul, len to viete, čo hra, to iné chyby a otravnosti. A pýtate sa na najlepšiu Free-to-Play hru? podľa mňa je to isto ak nie Dota 2, tak Team Fortress 2, kde vám bez nutnosti zaplatenia vývojári dávajú väčšinu herného obsahu. Za zmieňku stojí tiež Hearthstone.

Aby som to zhrnul, Free-to-Play je najtažší na vyváženie a prevádzku ako klasická hra, je pri ňom väčšie riziko zisku, hráči sú znervoznení a hrozí tu vypuknutie gamblingu. Zároveň som ale v článku ukázal že Casual Free-to-Play môže niekoho baviť, no cieľová skupina nieje klasický hráč, no viacej vyťažený a senilný ludia. 

Aký názor máte na Free to Play a Casual Hry vy?