Titul s dlhým názvom o čarodejnici a akomsi rytierovi s číslovkou sto je veľmi očakávaná hra od Nippon Ichi Software, tvorcov série Disgaea. Dôvodov je viacero - odklon od ťahových RPG k real-time súbojom, ráznejší prechod do 3D a relatívne dlhý vývoj. Už od jari 2010 sme sledovali hru v jemných náznakoch, obrázkoch, traileroch, variáciách, ale až vlani vyšla v Japonsku a teraz aj v Európe.

Hra vás ihneď omráči dlhočizným tutoriálom. Absolvoval som ho trikrát (jedenkrát som vyskočil z hry bez uloženia, druhý raz omylom do menu a až na tretí som bol úspešný), trvá od 50 do 80 minút a aj tak sa všetko nenaučíte. Toto je ďalšia japonská hra, kde domáci poznajú intuitívne pravidlá, ale my sa ich učíme postupne. Tutoriál síce ukáže, ako sa hýbať, bojovať a poskytne základné rady, na kompletnú znalosť to ale nestačí. Keď prídete do reálnej hry, čakajú vás ďalšie skratky a systémy na postupné osvojenie. Áno, je tu 50 tipov pri načítavaní lokalít, ale tie sa ukazujú náhodne a ani do polovice hry nemusíte vidieť všetky.

The Witch and the Hundred Knight má zvláštny názov a fanúšikovia od začiatku tipovali zlý preklad, no opak je pravdou. V hlavnej úlohe sú skutočne dve postavy, nie čarodejnica so 100-člennou armádou. Bosorka sa volá Metallia (v originálnej verzii Mettalica) a je to jedna z najkomplikovanejších postáv, i na japonské pomery. Krutá nemilosrdná žena nadáva svojim poddaným, najradšej by zničila svoje konkurentky, má diabolský smiech, no vie byť aj milá a očividne si niečo kompenzuje z minulosti. Keď vyvolá nového poskoka, kričí naň, aby splnil jej úlohy. Keď skončí prvý súboj s menším bossom, upraží ho v ohni. Keď sa objaví lesná čarodejnica a vyvolá mýtickú postavu, Metallia ho chce smažiť tiež. Nič si neváži, nectí a jej jedinou úlohou je šíriť mystickú bažinu do ďalších častí zeme, lebo mimo nej nedokáže existovať.

Tu vstupuje do diania Hundred Knight. Je to vami ovládaná postava, na začiatku obyčajný pinďúr v helme, ale netreba ho podceňovať, keď podľa legiend má skrývať veľkú moc. Ovládate poskoka, plníte príkazy a to v prvom kole znamená vyraziť do sveta, aktivovať akési pylóny, vďaka ktorým by sa bažina mohla rozrásť ďalej. Je to spočiatku triviálna záležitosť a plán od Metallie je jasný. Postupne sa na vašich cestách objavia prekážky - mocné čarodejnice, predkovia i množstvo príšer. Je na vás, aby ste čistili cestu vpred i Metallia razila svoj cieľ, hoci morálne nesprávny. NIS nemá problém so zápornými postavami v hlavnej roli a ich pofidérnymi motiváciami, i keď tu nabrali riadne extrémny smer a v poslednej štvrtine hry prichádzajú ešte ďalšie zvraty. Od Hundred Knighta sa očakáva, že sa Metalli nevzoprie, keď zistí, čo vlastne koná, no do záverečných titulkov to nebude jednoduché.

Príbeh je temný, premenlivý a motívy má netradičné. Sú tu dlhočizné dialógy od 5 do 25 minút, ktorými sa snažíte prehrýzť, ale stoja za to. Od prvých hodín až po nečakané finále servírujú scenáristi dobrý tmel a dôvod pre putovanie. Dialógy sú textové i s japonským dabingom a neraz sa neodohrajú iba v teréne. Je tu aj polokomiksový efekt typický pre JRPG, kde sa na obrazovke ukážu veľké postavy a pod nimi plynie text. Slúžia na zvýraznenie a pekné kresby postáv a celkovo stoja za sledovanie.

No ako sa taký bizarný projekt hrá? Najľahšie je vložiť ho do známeho subžánru, čo nie je problém. The Witch and the Hundred Knight je totiž akčná RPG a la Diablo. Má približne izometrický pohľad, viete sa pozrieť na bojisko z viacerých uhlov voľnej kamery, no v skutočnosti ide o jasný pochod Hundred Knighta vpred. Treba čistiť lokality od nepriateľov, zbierať predmety a extra prvkom je aktivácia pylónov. Svet je rozdelený na mapy, aby súviseli s príbehom, delí sa na akty a kapitoly. Zo základnej bažiny ide Hundred Knight do sveta, po vyčistení mapy (i počas nej) sa sem vráti. Systém je povedomý a funkčný.

Hrdina je síce drobný, no dokáže narobiť poriadnu paseku. Súbojový systém je jednoducho spracovaný, je tu systém zbraní a nemusíte sa naťahovať iba s jednou. Súčasne utiahnete päť kúskov ktoré sa dokážu spojiť počas útokov a vytvoriť silné kombá. Nadväznosť arzenálu má navyše blahodarné účinky na oponenta. Ak zbrane šikovne poskladáte, máte zrazu rýchle i silné údery v tesnej nadväznosti a zvládnete skupinu i bossa. Sú tu meče, kopije, bakule i kladivá a ešte aj mágia. Hra rozpoznáva tri typy akcie - blunt, slash, magic. Trio je jasné, silné, rýchle a magické kroky. Vhodné miešanie do komba sa oplatí. Najprv rýchle údery a zakončiť to celé dvomi buchnátmi kladiva. Dobrý spôsob ako oživiť relatívne jednoduchý boj.

Postavu i jej schopnosti ovplyvňujú viaceré prvky. Najprv tochkas, ktoré slúžia na vedľajšie efekty. Vďaka nim máte projektily, časové bomby, návnady, môžete nastražiť pascu, zneškodniť všetkých s malým počtom HP alebo si vyvolať minivojaka. Spočiatku som ich nevyužíval, stačili mi základné údery, ale postupne som im prišiel na chuť a zachránili ma aj počas tuhých momentov. Nasledujú takzvané facets. Je to analógia povolania. Vyberáte si jedno hlavné a dve vedľajšie, aby vám určili silu útoku, obranu či staminu.

Hra pred vás vrhne množstvo ukazovateľov a na interface si treba zvykať. Váš level, počet HP, AP i TP, sú tu takzvané Grade Points, ktoré zbierate počas súbojov na mape a ešte aj Bonus Points. Skúsenosti získate až po vyčistení mapy, kedy sa zhodnotí vaše konanie a zvýši sa vám level aj o 2-3 úrovne. A potom si zadeľujete body do jednotlivých pilierov, aby ste mali lepší útok, obranu či viac HP na aktuálnej mape.

Najvýraznejším elementom sú takzvané Gigacals, ktoré suplujú časový limit. Každá aktivita stojí Gigacals. Aj objavovanie neznámej časti mapy, boj i vracanie sa do známych miest. Problém je, že Gigacals začnú na hranici 100, no postupne sa znižujú a pod 20 je už dosť veselo, ak sa nestihnete vrátiť, lebo po dosiahnutí 0 sa ide tvrdo po HP. Navyše ste ochromení v obrane i útoku. Gigacals si treba nahnať predmetmi alebo pri pylónoch. Tie majú zaujímavú úlohu - kvitnú ako kvety, môžete u nich zadeľovať body i vlastnosti a ešte slúžia ako teleport do hlavného stanu.

Mapy sú rozmanité, od zelenej bažiny sa dostanete do iných partií i labyrintov. Dizajn je solídny, mapy sú dosť rozťahané a často majú na konci bossa. Súčasťou môže byť raid. Podnikáte útok na domy, aby miestni dali predmety, ktoré si nedokážete vylobovať v dialógu. Otázne je, či sa oplatí grindovať. Na jednej strane získate skúseností, zlepšíte postavu, no pohyb vyžiera Gigacals, ktorých dopĺňanie nie je jednoduché. Drahocenné Grade Points sa dajú využiť inak. Už samotné pobehovanie po známej mape uberá z Gigacals a keď príde boj, padajú rýchlejšie. Preto síce je dobré grindovať, ale menej ako v iných hrách.

Zvyknúť si treba aj na inventár v tvare žalúdka, ktorý má spočiatku kapacitu 16 kusov. To nie je veľa, ale už na nákrese vidíte ďalší priestor a ten si po prvom slote postupne odblokujete. Budete ho potrebovať nielen na cenné predmety z boja. Neskôr v hre pribúda možnosť zjesť nepriateľa, ale bude potrebné miesto. Je jasné, že obeť skončí v žalúdku, ale ako strávený odpad.

The Witch and the Hundred Knight strieda slabé tempo z dialógov a svižnú akciu. Čo príbehové sekvence natiahnu, to vy v dungeone či na lúke chcete dobehnúť. Možnosti ovládania boli využité dobre. Tlačidlá, analógové páčky, všetko fajn. Rýchlo stúpa obtiažnosť, na čo si treba zvyknúť a hudba je dlhé hodiny správne atmosférická. Grafika je nad pomermi NIS, snažila sa prejsť do 3D a funguje, hoci farebná paleta či niektoré momenty sú nepochopiteľné. Nie je to doména hry, mnohí hráči od hardvéru PS3 čakajú viac.

Ale taká je celá The Witch and the Hundred Knight. Je to pomerne dlhá a náročná RPG na sledovanie i boj. Má množstvo svojských pravidiel v inak známom žánri. Je to temná japonská variácia na Diablo s nápadmi, ktoré určite nesadnú každému. Kto sa však odhodlá vytrvať, dostane originálny zážitok, aký sa vidí raz za pár rokov. Nehovoriac o tom, že hra má tri konce a vytrvalci zistia, že zdanlivý True Ending nemusí byť ten pravý.