Dať dokopy partiu, vybaviť sa, vyzbrojiť sa, naplánovať lúpež a potom spolu s priateľmi zažiť parádnu jazdu, kde síce možno všetko nejde podľa plánu, ale aj improvizácia patrí ku každej dobrej lúpeži. Čo nás na tom láka? Adrenalín, zábava, spolupatričnosť s našimi kumpánmi. V skutočnom živote to má svoje následky, ale v tých herných životoch sa môžete vrhať do jednej lúpeže za druhou, skúšať rôzne prístupy, hľadať nové cesty a odhaľovať viac z toho, čo sa za tým všetkým skrýva. A teraz nepíšem o sérii Payday, ale o novej hre od ľudí, ktorí kedysi dávno Payday vytvorili. Švédske štúdio 10 Chambers si nás pozvalo do Kodane, aby sme si vyskúšali ich novinku Den of Wolves a zároveň ich vyspovedali. Na rozhovor si ešte nejakú dobu počkáte, ale už teraz vám môžem prezradiť, ako sa hra hrá.

Pred Den of Wolves pracovali v 10 Chambers na GTFO, čo bola tiež kooperačná akcia, ale v sci-fi zasadení s hororovým nádychom a poriadne hardcore. A tu chceli niečo z toho využiť. Respektíve Den of Wolves je niekde na polceste medzi konceptami Payday a GTFO. V prvom rade je to návrat k lúpežiam, no tentoraz v sci-fi prostredí. Respektíve v bezútešnej kyberpunkovej budúcnosti, kde sa z trezorov nekradnú peniaze, ale tajomstvá.

Príbeh sa odohráva v roku 2097 na Midwayských ostrovoch, no príbeh je tu naozaj rozsiahly a siaha desiatky rokov do minulosti, prináša komplexný sled udalostí a vecí, ktoré formovali to, čo sa tu nakoniec deje. V meste Midway City, kde sa hra odohráva, vzniklo biologické úložisko dát po ničivých kybernetických útokoch riadených umelou inteligenciou v roku 2030, ktoré takmer spôsobili kolaps globálnej ekonomiky. V reakcii na to korporácie vyvinuli revolučné Bio-Stashes - systémy na ukladanie dát založené na ľudských neurónových vzorcoch, ktoré sa zásadne líšia od tradičných sietí, vďaka čomu sú pre AI úplne nedostupné.

Je to doba a miesto, kde vládnu korporácie, ktoré si takúto pozíciu vydobyli tým, že vytvorili nový spôsob ukladania dát. Na oplátku sa zvyšok sveta nepozerá na to, čo si robia vo svojom dystopickom meste. A že sa tam toho deje veľa. Samozrejme, nie všetko z toho je legálne. A hlavne sú to boje korporácií, gangov, lúpeže, politické vraždy a podobne. Toto nie je pekný svet a ani vy tu nebudete za nejakých hrdinov. Nie ste tu preto, aby ste bojovali za nejaký dobrý cieľ. Ste tu preto, aby ste si zarobili. A spravíte všetko, čo je k tomu potrebné.

Den of Wolves si oveľa výraznejšie zakladá na príbehu, ktorý tak bude hlbší, detailnejší, s mnohými postavami a navyše rozprávaná cez prestrihové scény. A menšiu porciu sme dostali rovno aj v našom novinárskom pre-alpha deme. Pritom Simon Viklund nám sľubuje rozsiahly a hlboký príbeh, v ktorom si sami budete voliť cestu tým, aké misie si zvolíte na ceste vpred. Nebudete tým len formovať to, čo zažijete, ale aj ako. Sú tu hlavné misie, ktoré musíte absolvovať, ale aj vedľajšie misie, ktoré vás na to majú pripraviť. Niektoré vám dajú informácie o hlavných misiách, inde zas získate dôležité vybavenie, aby ste napríklad niečo mohli vyhodiť do vzduchu.

My sme si mohli vyskúšať práve jednu takúto „prep“ misiu a aj na ňu naviazanú hlavnú misiu. Dostali sme tak porciu príbehu a ukážku z dvoch typov misií, ktoré tu nájdete. Pričom nám ukázali aj ďalšiu vec, ktorá je niekde v strede medzi Payday a GTFO – náročnosť. GTFO vie byť fakt hardcore hra a aj keď je to FPS, často je práve o tom, aby ste nestrieľali. Zladenie s tímom musí byť čo najlepšie, dokonale sa musíte dopĺňať vhodným vybavením a chyba vie znamenať smrť a nedokončenie misie. Tu to tak nebude a Den of Wolves je hra, ktorá je stavaná na to, aby bola prístupnejšia. Stále náročná, ale prístupná.

Aj Viktor Viklund nám potvrdil, že vybavenie a zbrane nie sú stavané tak, aby každý zo štyroch hráčov mal niečo iné a presne vedel, ako sa s tým má hrať. Samozrejme, musíte ovládať svoje vybavenie aj zbrane, ale už to nie je o tom, že musí mať každý hráč svoju rolu. Skôr je to o príprave, aby ste sa rozdelili a to nielen priestorovo, ale aj úlohami. Dôležité je poznať mapu, vaše ciele na nej a aký je progres v rámci daného levelu. Netuším, ako to bude fungovať v plnej hre, ale my sme si s Viktorom na stole rozložili veľký papier s mapou, fixkou si zaznačili úlohy, rozdelili sme sa, naplánovali pohyb a až potom išli do hry. To sa pri reálnom hraní asi často nebude diať, ale máte aspoň predstavu o tom, na čom je založená náročnosť tejto hry. Je to ako komplexnejší Payday, ktorý progresívne mení vaše ciele.

Takže začnete misiu a keďže vás čaká viacero cieľov, musíte sa rozdeliť. Netrvá však dlho, kým sa na vás začnú hrnúť nepriatelia a je ich tu fakt kopa. Ale že naozaj veľká. Prichádzajú stále, pričom náhodne sa generuje to, odkiaľ do mapy nakoniec prídu. Vstupov je tu viacero a hra sa takto stará o znovuhrateľnosť. Rovnako však náhodne umiestni aj veci dôležité pre postup, ako sú napríklad vstupné karty, ktoré musíte nájsť. Nemôžete sa tak spoľahnúť na to, že existuje jeden správny postup misiou. Aj pri opakovanom hraní sa to mení. Získate karty a musíte splniť ďalšie úlohy, aby ste sa dostali do „trezora“, pričom medzi nimi je aj porazenie minibossa. Ani tým to však nekončí a musíte uniknúť. Misie sú plné peňazí a ak si chcete poriadne zarobiť, môžete sa pokúsiť uniknúť aj s nimi, ale to v záverečnej fáze vždy poriadne zdvihne náročnosť. Na prvý pokus sme zlyhali už v prípravnej misii.

No a teraz k asi najväčšiemu rozdielu v porovnaní s Payday a to sú ponory do Bio-Stashu. Dive mechanika prichádza na rad pred únikom a skladá sa z niekoľkých krokov, pričom sa musíte dostať hlbšie do mysle subjektu, do ktorého sa ponárate. Trochu ako Inception. Pri ponore sa hrateľnosť mení. Už nemusíte bojovať, ale je fajn, ak sa pred ponorom dobre kryjete. V mysli už musíte len cez pokrivenú prekážkovú dráhu dobehnúť k cieľu. Čím hlbšie idete, tým komplikovanejšia je cesta dnu, ale stačí, ak sa tam dostane len jeden z hráčov. Medzi jednotlivými fázami ponoru musíte zase bojovať proti postupujúcim nepriateľom. Po poslednej fáze ponoru zoberte dáta, prachy a skúste sa odtiaľ všetci štyria dostať živí.

Hrali sme pomerne ranú verziu hry, viacero mechanizmov nie je dotiahnutých a ani toho obsahu tu zatiaľ veľa nie je, čo platí aj pre výzbroj a výstroj. Na výber bolo len pár zbraní, pričom sa musíte vybaviť primárnou a sekundárnou. Je fajn pri výbave myslieť na to, že vás čakajú rôzne situácie, takže mať po ruke napríklad samopal a brokovnicu. No a potom sme si mohli vyskúšať trojicu gadgetov: štít, automatickú vežu a mínu. Všetky tri tu mali svoje miesto a každý z nich ste mohli naspäť zobrať a použiť inde.

Hrateľnosť je rýchla, stále dosť taktická a naozaj si musíte pomáhať. Ak jeden z vás vypadne z rytmu a spraví hlúposť, môže tým pochovať celý zvyšok tímu. Nepriatelia vás dostanú na zlom mieste, spoluhráči sa vás pokúsia oživiť a nakoniec sa to stane osudným aj im. A často takto môžete doplatiť práve na chamtivosť, keď si chcete uchmatnúť čo najviac prachov. Je tu aj stealth v určitých pasážach, ale zatiaľ je veľmi kostrbatý, Ukazuje však, že autori skúšajú aj trochu iný prístup. Gunplay je tu zábavný, ale variabilita nepriateľov bola aktuálne slabšia. Otázne je, ako to bude celé vo finálnej verzii, kde bude viac frakcií a snáď teda aj viac druhov nepriateľov. Jadro hrateľnosti je ale dobré a rozhodne tu je na čom stavať. Škoda, že sme si zahrali len tie dve misie, chcel by som s hrou stráviť viac času, vyskúšať si iné veci a aj iný prístup.

Den of Wolves beží na novej verzii Unity enginu a nevyzerá zle, pričom podporuje aj ray tracing a ďalšie moderné technológie. Samozrejme, táto verzia má ďaleko od dokončenia a jednak sa to do vydania môže ešte zlepšiť, taktiež sa to môže aj zmeniť a niektoré veci budú nakoniec vyzerať inak. Simon Viklund prezradil viac o soundtracku, ktorý bude odlišný ako v jeho predchádzajúcich hrách. Bude žánrovo pestrejší, bohatší, bude tam napríklad aj rap a podobne. Mimo hrania som si mohol vypočuť jeho mix hudby ku hre a naozaj to na mňa zapôsobilo veľmi dobre. Ale zároveň to dokonale vystihuje aktuálny stav hry. Bol to krátky mix niekoľkých rôznych skladieb. Aj hra je teraz len malou ukážkou mnohých nápadov, ktoré už spolu fungujú a zabavia, ale dôležité bude, ako to nakoniec celé dopadne a dovtedy zostáva ešte kopa času. Navyše hra najskôr vyjde v Early Access, čo vývojárom pomôže zafinancovať jej ďalší vývoj. Neskôr bude nový obsah pribúdať ako zadarmo, tak aj v platenej podobe, ale rozhodne si autori nechcú deliť komunitu.