Musím sa priznať k jednej veci. Ešte pred tým, než som sa naplno pustil do next-genového Golden Axe, neodolal som pokušeniu a jedným okom som nahliadol do zahraničných recenzií. Na moje prekvapenie sa väčšina článkov niesla v prevažne negatívnom tóne, pričom len hŕstka z nich spomenula klasické trademarky pôvodnej legendy, ktoré sa tu a tam objavili aj v jeho pokračovaní. Žeby niektorí autori hru hodnotili len na základe prvých minút strávených s ňou, prípadne kacírsky len z dostupných trailerov a promo-materiálov? Neviem, neviem, ale v istých prípadoch mi to tak pripadá. A pritom Golden Axe: Beast Rider nie je ani náznakom taký prepadák, ako ho zatiaľ média opisujú. Problém je totižto v zlom načasovaní – SEGA si na uvedenie svojho, priznajme si, béčkovo ladeného titulu vybrala ten najmenej vhodný okamžik. V dobe, kedy týždeň čo týždeň vychádza jedna vysoko rozpočtová pecka za druhou, si príchod marketingovo odignorovaného Beast Ridera všimne naozaj len málokto. Prečo?

Nuž preto, lebo bude plne zaneprázdnený hraním titulov ako Gears 2, Fallout 3, Dead Space či LBP, pričom low-budget záležitosť, aj keď čerpajúcu z dávnej legendy herného sveta, nechajú bez akýchkoľvek výčitiek na pozadí záujmu. Samozrejme, o korektnosti tohto kroku sa vzhľadom na rozporuplné kvality druhého Golden Axe dá polemizovať, ale jednu vec vám viem povedať na isto – pokiaľ si hru nevyskúšate, nikdy plne nepochopíte, o čom vlastne točila. Aby ste ale nemuseli zbytočne riskovať a investovať do titulu, ktorý vás možno sklame na plnej čiare, rozhodol som sa cestu naprieč fantasy svetom Zlatej Sekery absolvovať za vás.

Vcelku nemilým prekvapením pre mňa bolo zredukovanie hrateľných postáv na jednu jedinú a to amazonku Tyris. Preč je zdatný rytier v modrých trenkách a aj mnohými preferovaný trpazlík sa titulom mihne len ako nehrateľná postava, aby sa na určitých miestach objavil len tak z ničoho nič a popritom aj predniesol nejakú tú obzvlášť trápnu a zúfalú hlášku, ešte viac tak degradujúc akékoľvek dramatické podtóny príbehu. A prečo dramatické? Nuž, herný svet, v ktorom sa dejisko Beast Rider odohráva, je svojou atmosférou až prekvapivo desivým a deprimujúcim miestom, takým, že by ho kľudne mohli autori využiť ako kulisy pre hociktorý vážne poňatý horor. Tiesnivý a nanajvýš odpudivý feeling prostredia navyše dokresľuje umne zvolená práca s brutalitou a tak sa na svojich potulkách stretnete s nespočetným množstvom rozlične zdeformovaných a osekaných tiel, svojim stvárnením neraz naháňajúcich až nepríjemne mrazivý pocit smrti a beznádeje.

Škoda len, že autori s podobným citom nepristupovali aj v rámci tvorby a dizajnu jednotlivých lokalít, ktoré okrem určitej miery interaktivity (možnosť napichnúť protivníkov na rozličné koly a ostne je rozhodne fajn) nepôsobia nijak ohurujúco a až na pár svetlých prípadov v neskorších fázach hry sa stretnete s len klasickou zmeskou púští/močiarov/kvázi-lesov, jasne dávajúcich najavo, že o nejaké úchvatné scenérie v tomto titule rozhodne nepôjde. Aby ste ma ale nepochopili zle, mierne komiksovo ladený štýl pasuje levelom nadmieru dobre a rozhodne sa nemusíte obávať, že by ste pri pohľade na herné reálie trpeli.

Z hľadiska hrateľnosti sa Beast Rider môže bez diskusií zaradiť medzi čoraz početnejšiu rodinu hack'n'slash titulov, aj keď niektoré herné prvky tento fakt skôr vyvracajú, než potvrdzujú. Ktoré to že sú? Tak predovšetkým zostava komb, ktorými budete rezať jednotlivé zástupy protivníkov. Nielenže má Tyris k dispozícii len dvojicu útokov plus zopár (skutočne len zopár) ich kombinácií, ale navyše sa počas vývoja príbehu nedočká ani jedného upgradu, vďaka čomu si bude musieť s úvodnou sadou úderov vystačiť po celú dobu hrania. Poviete si, nie je to málo? Neprejde veľmi rýchlo do sfér nudy a stereotypu? Nuž, výsledok je tak 50 na 50.

V istých okamihoch sa pristihnete, ako stláčate stále tie isté čudlíky prakticky zo zotrvačnosti, aby ste hneď v ten nasledujúci boli donútení plne aplikovať osobitné mechanizmy spojené s blokovaním a uhýbaním, sľubujúc predsalen o čosi záživnejší herný zážitok. Vtip uvedenej dvojice manévrov pritom spočíva iba v správnom odhadnutí protivníkovho slabého, resp. silného útoku, na základe čoho zvolíte jednu zo spomínaných akcií, nasledovanú klasicky zdrvujúcim protiútokom. Na papieri sa tento herný aspekt bojovej zložky síce môže javiť ako malina, ale v praxi je o to ťažší, o koľko viac na vás útočí protivníkov. A verte mi, správne zvládnutie tejto techniky bude v neskorších fázach hry doslova životnou nutnosťou.

Čo hrdinke ale rozhodne nechýba, je sada kúzelných schopností, ktoré síce nesršia nápaditosťou, ale v kritických situáciach vám budú nápomocné do takej miery, že v rámci nástupu malých zelených a modrých mužíčkov budete prednostne kopať do zadku práve tých manových, teda modrých. Áno, v pôvodnom Golden Axe navýsosť pohodové oddychové pasáže s bleskovo rýchlymi gnómami sú späť v plne paráde a nejednému z vás pri pohľade na tú familiárnu scénu (autori dokonca zachovali aj pôvodnú melódu, iba kapku zremixovanú) vyhŕkne nejaká ta slza nostalgie. Na scénu sa vracajú aj ovládateľné jaštery a im podobné zvieratá, ktoré v podobe Beast Ridera dostávajú predsalen viac priestoru, než tomu bolo minule. Síce nevydržia mnoho, rozhodne vám ale pomôžu dostať sa cez pasáže, ktoré by boli za normálnych okolností prakticky nezdolateľné. A okrem iného, jazda na týchto tvoroch je až prekvapivo zábavná a keď uvidíte, ako váš vtákosaurus pri útoku zmetie opozíciu vlastným chvostom, neubránite sa úsmevu na tvári. Konieckoncov, veď kto by si nepamätal na tie ružové bytosti hneď v prvom leveli, zabíjajúce rovnakým útokom? Na klasiku herného stredoveku sa jednoducho nezabúda.

Ako ste už pravdepodobne z predchádzajúcich riadkov stihli vydedukovať, nový Golden Axe je čistokrvnou rúbanicou a pokiaľ od neho očakávate nejakú tú hĺbku či iné vážnejšie prvky, radšej to s ním ani len neskúšajte. Taktiež by ste mali zamerať svoj zrak na iné tituly aj v prípade, že hľadáte co-op, pretože ten tu skrátka nenájdete. Je to smutné tvrdenie, keďže práve kooperatívna hra bola jedným z hlavných argumentov, prečo sa pôvodný diel tak hlboko zapísal do histórie. Aspoňže tento prehrešok autori vynahradili relatívne dlhým singleplayerom, ktorý svojim spádom a dynamikou ani neprekvapí, ani neurazí. Skrátka, výborné béčko, ktoré ale v konkurencii AAA titulov určite nemá čo hľadať.

Je zrejmé, že vaša miera spokojnosti s Beast Rider bude v prevažnej miere závisieť od nárokov, ktorými tento titul skonfrotujete. Zmlsaní aktuálnymi peckami herného sveta next-gen verziu Golden Axe nekompromisne odmietnete, ale ak si počkáte na obdobie jar-leto budúceho roka, možno až s prekvapením zistíte, ako kvalitne sa u tejto gamesy dá zabaviť. Verte mi, akokoľvek má tento titul k dokonalosti ďaleko, svojimi kvalitami svojmu predchodcovi rozhodne nerobí hanbu.