Chceli ste to mať, tak to tu máte. Návrat Twinsena a okrem iného aj hromadu prvkov s nostalgickým vzlykaním grátis. Smrk-smrk, fňuk-fňuk. Ak netušíte, ktože to ten Twinsen vlastne je a čo za ohavnú grafiku s roztomilučkými ňuňuňu postavičkami na vás práve pomrkáva, pekne kliknite vo svojom prehliadači na tlačidlo späť a pozrite si radšej niečo z noviniek, kde sa nejaké to super počítaníčko o hyper modernej grafike (ray tracingy a kadejaké tie technikálie, ktoré spôsobujú že vám to tak hučí a papá elektrinu). Tu sme totiž pri spomínaní na časy, kedy si Cobain len toť nedávno nechal prejsť niečo hlavou, podnikatelia nosili šušťáky a o hrách sme mohli leda tak slintať nad hernými časopismi. Papierovými.

Písal sa rok 1994 a herný svet bol ešte v plienkach. Priznám sa úprimne, prvý diel Little Big Adventure ma dlhé roky obchádzal a s Twinsenom som sa zoznámil pri jeho druhom dobrodružstve. K jednotke teda neprechovávam tak veľký citový vzťah ako k pokračovaniu, ktoré bolo vo svojej dobe bombou medzi zuby všetkým tým drsným akčným hrám a vlastne spracovaním strčila do vrecka aj postupne prichádzajúce tituly vyžadujúce 3D akcelerátory (Voodoo rulez alebo pamätníkom upadne nejedna slza dojatia). Poctivej zábave založenej na poctivej hrateľnosti nepodkopávala nohy ani roztomilosť až detinskosť. No a jednotka je predsa to isté, len so skorším rodným listom.

Vývojársky tím [2.21] sa pod veliteľskou taktovkou Microids rozhodol oživiť 30 rokov starú legendu v podobe Twinsen’s Quest. Decentne prevzal spracovanie, trochu (ale fakt len mierne, ani to nepostrehnete) prepísal príbeh, trochu upravil ovládanie a vlastne si to zosumarizujeme na začiatku: je to fajn, ale dnes už žiadna bomba, kvôli ktorej by ste mali a chceli odložiť druhého Stalkera. Little Big Adventure bola akčná hra z izometrického pohľadu vsádzajúca skôr na adventúrenie ako búchanie sa po hlavách kyjakmi. Na to bol Crusader: No Remorse, No Regret a Meat Puppet a hromada ďalších arkád, kde to búchalo, trieskalo a červená tiekla prúdom.

Niežeby ste nemali zdravie a životy, nedávali päsťou zlým postavičkám, ale išlo o sekundárnu fázu hrania. Na planéte Twinsun žili všetci spokojne, bez problémov, starostí a v mieri. Twinsen, tajne zamilovaný do Zoé, nevníma postupne zaťahujúce mraky nad roztomilým svetom. Despotický doktor FunFrock po malých krôčikoch preberal vplyv nad všetkými zložkami a vojenská diktatúra si vyžiadala mnoho obmedzení. Ak vám to niečo pripomína, tak nie ste ďaleko od pravdy, ale nebudeme mrkať smerom na východ.

Skrátka žiadna sloboda, samé obmedzenia, vojaci na uliciach a ak sa vám niečo nepáči, môžete sa presunúť do väzenia. Týmto nepríjemnostiam sa vyhla Twinsenova platonická láska, ktorá stihla utiecť pred krutovládou FunFrocka a na Twinsenovych pleciach teraz ostáva nielen nájdenie a oslobodenie mladšej sestry Luny, ktorá je tak trochu rebelka, ale aj záchranu svojho milovaného sveta a nájdenie svojej milovanej milej. No nemilujte to. Tu sa pridalo, tam sa ustúpilo, ale stále máme pred sebou na prvý pohľad infantilné dobrodružstvo. Pri hraní však prídete na to, že detinskosť je to posledné, čo by sa Vám v Little Big Adventure nepáčilo.

Výsledok vládnutia diktátora nemusí vždy vyzerať len šedivo, utiahnuto a beznádejne. Hoci aj na to príde, všetko okolo Twinsena je skôr pastelové. Cartoonovejší vzhľad v Twinsen’s Quest dodáva prostrediu viac života, než tomu bolo v predlohe, ktorá – a to si priznajme – pôsobila až príliš plastovým dojmom. Animácie pohybov ostali rovnako precízne, prostredie je stále sterilne statické a všetko tak krásne roztomilé, že tie gumipušky v rukách slonovitých Grobov nevyzerajú až tak nebezpečne. Pokiaľ vás netrafia.

Stále budeme skôr behať tam a späť, snoriť prostredím, pretože tuná sa nikto nedal extrémnu prácu s mapou – a skôr ju znechutene zatvoríte ako budete používať, pretože vám rozhodne nič extra nepovie. A žiadne naháňanie sa za šípkou. Napríklad musíte dať do poriadku otrávenú vodu a na to si prídete pekne samy. Žiadny výkričník nad postavou, ale so všetkými hodíte reč, aby ste vedeli, čo vlastne idete ďalej vyvádzať. V miestnom pube sa k ničomu nedopracujete, v obchode je zázračný sirup vypredaný, ale vraj v lekárni ešte niečo dostanete. Tá sa nachádza samozrejme na ostrove, z ktorého sa vám podarilo v prvej kapitole úspešne uniknúť.

To je len malá nepríjemnosť z prvých hodín hrania a proste toto je trochu iná adventúra. Takže znovu plavba loďou, lenže lístok je dosť drahý, tak sa motáte po mape, zbierate mince a znovu ste na mori. V lekárni vás samozrejme udajú, sirup ukradnete, znovu si kúpite lístok, motorkou sa dostanete k vodárni, vyčistíte vodu, v knižnici nájdete tajný zvitok, ktorý vás zavedie na púšť, kde to samozrejme nie je žiadny all inclusive, ale vojnové peklo a podzemné bludisko. Proste beháte všade, kde vás jednoduché questy zavedú a neprídete ani o púšte a rozsiahlejšie interiéry. Budete skákať po plošinkách, učiť sa reči zvierat, prepínať páčky, aktivovať mechanizmy, posúvať debničky, využívať rôzne dopravné prostriedky, ale predovšetkým behať a komunikovať s množstvom postavičiek.

Okrem pomerne ľahkovážneho adventúrenia (nikdy totiž nebudete mať pri sebe desiatky predmetov bez vysvetlenia, kde ich použiť) tu zohráva veľkú úlohu skúmanie prostredia a žiaľ i súboje. Liezli mi, úprimne, na city už dávno-pradávno a ono sa, čuduj sa svet, na tom nič nezmenilo. Nepriateľsky naladeným Grobom a Rabibunnies môžete dať po ňufáku pekne pästičkou, ale to je pri strelných zbraniach v ich packách, náročnejšia výzva. Teda čo to znesiete, ale postupne sa zdravie míňa rýchlejšie než by vám bolo milé. Po každom zásahu nasleduje animácia omráčenia. Hoci len na sekundu. Ak je nepriateľ v presile a raz vás zasiahne jeden, potom zas druhý a... a už len nervózne trieskate do klávesnice, pretože s touto situáciou už nič nespravíte. A o jeden život menej.

Okrem pästnej výmeny môžete absolvovať aj hod magickou guľou, kde nastane opačná situácia: ak s teda trafíte, pretože dostrel je mizerný. Po zásahu je na kratučký okamih omráčený zas protivník, počas ktorého sa musíte uhnúť výstrelom a opakovane vyslať projektil do nepriateľa. V izometrickom prostredí ide o trápenie sa hlavne z dôvodu, že po odchode z mapy (napríklad pri vstupe do budovy alebo podobne) sa nepriatelia znovu objavia na svojich pozíciách. Preto je často výhodnejšie inkriminovaným miestom prebehnúť bez toho, aby ste si všímali prebudených „enemákov", ktorí vás nedobehnú a veľmi rýchlo stratia záujem. Inak nečakajte ani krvavé orgie: zneškodnený nepriateľ urobí puf a zmizne.

Máme tu zreštaurované Little Big Adventure, ktoré hrateľnosťou, spracovaním a atmosférou pripomína časy, kedy sme rýchlosť našich kremíkových priateľov počítali v desiatkach MHz a kto mal Pentium, bol boh. Výrazným rozdielom je ovládanie. A žiaľ, čisto subjektívne, je to v Twinsen Quest znesvätením legendy. Kedysi dávno to fungovalo tak, že defaultne Twinsen chodil, komunikoval, skákal. Stlačili ste dvojku a bežal, pod trojkou sa z neho stala agresívna čivava a oháňal sa pästičkami, štvorka zas aktivovala stealth našľapujúceho protagonistu. A stačilo jedno akčné tlačidlo na vykonávanie činností s pohybovým módom práve zvoleným. Tu nie. Ak chcete bežať, stlačíte Shift, mlátite okolo seba podľa natočeného kurzoru (a furt mi to nešlo) a zakrádať sa môžete leda tak poza chrbát drahej polovičky, pretože ste zase mastili starého Dooma miesto toho, aby ste sa venovali rodinným povinnostiam.