Niektoré veci sa jednoducho nemenia. Politici s blížiacimi sa voľbami budú vždy vyťahovať jeden na druhého špinu, cena benzínu napriek sľubom bude stúpať a vždy budeme nadávať na poľských lyžiarov na zjazdovkách. Rovnako sa nemenia ani niektoré zabehnuté herné mechanizmy. Keď niečo funguje, netreba to meniť, inak bude výsledok katastrofou. Nemení sa ani herná séria CSI, ktorá zostala stáť s tretím dielom CSI: Miami na mŕtvom bode. Vydavateľ Ubisoft sa rozhodol pre zmenu. Vymenil pôvodný tím 369 Interactive za veteránov adventúr združujúcich sa v štúdiu Telltale Games (Bone). Zmena to rozhodne bola a táto séria ju potrebovala ako soľ. Bola to však zmena k lepšiemu?

Z nepochopiteľného dôvodu sa autori vzdali experimentovania, ktoré im tak dobre vyšlo v debutovej adventúre Bone, a vsadili na obohranú trojročnú pesničku. Iste, vyšetrovacie postupy v televíznej predlohe zostávajú stále rovnaké, ale prečo nepristúpiť k ich vykonaniu iným spôsobom, než okopírovaním šablóny použitej v prvej hre? Každé ďalšie pokračovanie zápasí potom s rovnakým problémom – so stereotypom. Ako je možné, že aj keď viete, že seriál nemôže začať bez vraždy a obhliadky tela, vás prikuje k stoličkám až do samého konca?

Vraždy na požiadanie

Herná séria CSI sa potrebuje zbaviť nálepky vyučovacia pomôcka začínajúceho vyšetrovateľa a hodiť hráča priamo do kože jedného z protagonistov TV seriálu. Ani po troch predošlých dieloch sa neviem zbaviť pocitu, že ma stále niekto ťahá za ručičku a hovorí mi, čo, kde a kedy mám použiť. Automatických asistentov môžete kedykoľvek vypnúť a obtiažnosť si tak prispôsobiť vlastným požiadavkám, ale vypnete si aj hot spoty, čo znamená, prehľadávanie každého milimetra na obrazovkách. Keď si k tomu prirátate nulovú interakciu s prideleným vyšetrovateľom, hľadanie sa stane pekne frustrujúce.

Na začiatku je vždy vražda. Nasleduje návšteva kancelárie Gila Grissoma a je vám pridelený sprievod. Prekvapivé, že Catherine Willows zostala bokom, navyše vždy elegantne oblečenú vyšetrovateľku natiahli do riflí a oranžového trička s veľkým výstrihom. Willowsovú, ktorá dozerá nad priebehom vyšetrovaní, nahradil v teréne Greg Sanders, laboratórna krysa, ktorá vám v predchádzajúcich dieloch spravila všetku prácu pri analýze dôkazov. Sekundovať vám bude aj zvyšok CSI tímu: Nick Stokes, Sarah Sidle, Warrick Brown, kapitán Brass a neodmysliteľná postavička doktor Robbins.

Ako v každej hernej adaptácii seriálu pozostáva aj CSI: 3 Dimensions of Murder z piatich, takmer neriešiteľných prípadov. Nemá zmysel ich detailnejšie rozoberať, pretože by som vás pripravil o najväčšie prekvapenia hry. Poviem iba toľko, že jeden z nich sa odohráva na hernej výstave a zdanlivo odlišné prípady spája niekoľko postáv. Zo strany autorov sme počuli, že v hre budú komplikovanejšie a dlhšie prípady. Nič také sa ale nekoná. Nielenže sa každý rovnako hrá, ale obsahuje takmer rovnaký počet podozrivých a miest, kam vaše vyšetrovanie povedie.

Nie je všetko zlato, čo je licencované

Požičaní scenáristi zo seriálu by mali dostať po prstoch za plytkosť deja a slabý moment prekvapenia a dizajnéri za kompletné zrecyklovanie herných mechanizmov. Je absolútne jedno, pred akým prípadom stojíte, riešite ho rovnako. Prehliadka miesta činu, zbieranie stôp a dôkazov, vypočutie prvého podozrivého, návšteva pitevne, laboratória (tieto dve možno vymeniť medzi sebou podľa chuti), analýza dôkazov, prvý zatykač, prvý príkaz k prehliadke, ďalšie zbieranie a analýza dôkazov, vypočutie podozrivých, usvedčenie, vyhodnotenie, koniec. Po troch identických hrách už nemáte chuť riešiť ďalšie rovnaké prípady. Poslednú poznámku môžu hráči, ktorí nemali možnosť hrať niektorý z dielov CSI, ignorovať.

Proklamovaný prechod od predrenderovaných obrazoviek ku kompletným 3D scénam a hlbšiu interakciu s prostredím, považujem jeden veľký žart. Manipulovanie s nástrojmi na detekciu a zbieranie stôp sa nezmenilo. Väčšinu z nich opäť použijete iba jediný krát. Za malú zmenu možno označiť komplikovanejšiu prácu v laboratóriu a zaradenie mobilného labáku v aute, ktorý využijete v teréne. Budete porovnávať odtlačky prstov, DNA, vystrelené projektily, stopy po pneumatikách, rôzne chemické substancie a iný dôkazový materiál. Prvýkrát je to zábava, ale nadšenie z práce za počítačom sa rýchlo vytráca.

Jeden by dúfal, že prechod k 3D zaistí, že obraz bude čistý, bez artefaktov kompresie a že sa bude na to jednoducho lepšie pozerať. Kvalita virtuálnych hercov zo seriálu je na zaplakanie (podobajú sa menej, než v predošlých CSI hrách), takmer vôbec sa nehýbu, chýba verná mimika tvárí a gestikulácia (o synchronizácii slova a otváraní úst ani nehovoriac). Zmienku o motion capturingu v záverečných titulkoch považujem zo strany autorov za nepodarený žart. Jednotlivé scény v prostredí sú po novom panoramatické obrazovky, v ktorých sa možno pohybovať (skrolovať do strán), podobne ako pri detailnom prieskume vybraných miest či dôkazov, ktoré si môžete prezrieť z každej strany.

Technickú stránku hry uzavriem kritikou prestrihových filmov, ktoré majú evokovať prechod z jednej lokácie do druhej. S jedným prižmúreným okom by sa dal prehliadnuť ich nízky počet, čo znamená, že sa rýchlo opozerajú, ale ignorovať fakt, že celá ilúzia cestovania, dostáva facku od niekoľko sekundovej loading obrazovky, sa nedá. Navyše je herný kód pomalší ako v predchodcoch. Pre potreby hry boli licencované hudobné loopy a hlasy hercov, avšak Catherine a Sarah boli na poslednú chvíľu predabované (táto drobná muška nemusí trápiť bežných hráčov).

Keď na kopírovanie doplácajú tí druhí

Ubisoft obliekol sériu CSI do nových šiat a nechal zdochnutú mŕtvolu tancovať už trikrát opozeraný tanec. Zmena autorského tímu pri zachovaní rovnakých herných mechanizmov nezabrala a vo výsledku sa jedná o podpriemernú detektívnu hru, ktorú možno ani neocenia všetci fanúšikovia seriálu. Pre zvyšok virtuálnych detektívov, ktorí začali (alebo len plánujú) sledovať televízny seriál, bude predstavovať zdvihnutý prst, ktorý varuje pred stereotypným herným zážitkom.