Príbeh, ktorý pre SHCSE napísal zapálený fanúšik Sherlocka Holmesa, hovorí o bežnom dni, kedy si užíva naša dvojica zaslúženej slávy z vyriešeného predchádzajúceho prípadu. Medzi londýnskou smotánkou sa vedeli vždy dokonale pohybovať a pozvánka na večierok, usporiadaný pri príležitosti privítania bohatej dcéry stavebného magnáta sira Bromsbyho, potešila predovšetkým Holmesa. Na večierku totižto má vystúpiť spevácka diva Gallia. Lavinia, dcéra sira Bromsbyho sa vracia do krajiny po dlhých rokoch a kroky jej otca ju prekvapili. Návrat Lavinie bol iba zámienkou, šeptom sa šíria klebety o prekvapivých novinkách vo vedení firmy sira Bromsbyho. Ten sa však nedokázal ani prihovoriť davu, skôr než sa stihol rozhliadnuť z pódia, nevládne padol s guľkou v tele na zem. Konštatovanie doktora: „Smrť nastala okamžite.“

Celá hra prakticky stojí na geniálne komplikovanej dejovej linke. Rozpletanie prípadu a skladanie nesmierne rozbitej mozaiky vám zaberie dlhé hodiny, než úspešne označíte vraha. Príbeh je magnetom hry, ktorého sa autori tak kŕčovito držia, že zabúdajú nato najdôležitejšie, na hráča. Obetovanie istej časti z príbehu by bolo nanajvýš bolestivé, ale naopak by to pomohlo hrateľnosti. Takto sa stávate obeťou šikanovania Sherlocka, ktorý dostáva v hre najväčší priestor a jeho postavenie je tak veľké, že vám nenechá privilégium odhaliť vraha. Podobne ako dr.Watson aj hráč sa ocitá na vedľajšej koľaji. Je to veľmi veľká škoda, pretože hru nakoniec dohrá Sherlock a hráč prakticky iba pozerá na spupného Brita ako zlízava smotanu z ťažkého prípadu. Na druhú stranu treba dodať, že pri pozeraní takmer 30 minútového outra!!! budete prikovaný k stoličke. Sledovanie Sherlocka ako slovom zhmotňuje hypotézu pod ťarchou nevyvrátiteľných dôkazov, je dôstojným zakončením SHCSE.

Autori postavili SHCSE na „updatovanom“ engine z predchádzajúcej adventúry Cesta do stredu Zeme. Slovo v úvodzovkách nie je naschvál. Vylepšené mali byť všetky nedostatky, ktoré sa podpísali na nižšom hodnotení Cesty do stredu Zeme. Nestalo sa tak a problémy s ovládaním, hľadaním predmetov a nezmyselného otáčania sa postavy okolo svojej osy, zostali. Kvôli otrasnému pathfindingu, postava nedokáže opustiť obrazovku a niekedy pomôže jedine nahranie predošlej pozície! Inteligentný kurzor sa mení kedy sa mu zachce a keď označuje, že je možné opustiť obrazovku, postava odmietne vykročiť vpred a otáča sa namieste. Nefungujúci kurzor a neposlušnú postavu budete pri hraní neraz preklínať. V kritike SHCSE budeme ešte chvíľu pokračovať. Ďalšou chybou minulého titulu boli slabé animácie postavičiek a ich pomalé reakcie. Pri hľadaní dôležitého predmetu alebo dôkazu vám budú tiecť nervy. Po kliknutí na opustenie obrazovky sa Sherlock ladne a hlavne pomaly otočí smerom, ak pathfinding uzná za vhodné, pomaly vykročí k východu. Zabudnite na magický dvojklik, ktorý rozkáže postave, aby sa rozbehla. V niektorých interiéroch dvojklik záhadne nefunguje a skôr ako sa postava rozbehne, už bude stáť pred požadovaným miestom alebo sa niekde zasekne.

Ak dokážete tieto nedostatky prehliadnuť, máte skoro vyhrané. SHCSE je adventúrou, kde prehliadnutie jediného predmetu alebo často zbytočnej stopy znamená, že sa ďalej v príbehu jednoducho nedostanete. Hra vám to dá pocítiť, keď budete chcieť opustiť jednu lokáciu a na mape si vyberiete druhú, ale ouha, Sherlock tvrdí, že ešte niečo prehliadol. A môže to byť pri vyšetrovaní zbytočný obraz alebo názor na tajomný mechanický stroj! Takže klikať na všetko, pretože Sherlock a dr.Watson sú puntičkári! Takýmto spôsobom sa síce uľahčuje hrateľnosť, hráč presne vie, že na nič nezabudol. Ale na druhej strane má silne zviazané ruky pri rozhodovaní sa. Hra má presne vymedzené hranice, za ne sa jednoducho nedostanete. Istou útechou budú nedostatočne interaktívne obrazovky, kde je hotspotov naozaj minimum. Podobne je to aj s predmetmi, ktorých počet sa od začiatku bude postupne znižovať. Dôležité sú predovšetkým rozhovory a stopy na rôznych miestach. Všetky nálezy sa ukladajú do rozsiahleho diára, kde sa zaznamenávajú aj prepisy rozhovorov (pre hráčov, ktorí neovládajú dobre angličtinu určite pomôcka), fotografie, dokumenty a výsledky z Sherlockovho laboratória na slávnej Baker Street. Na malom stolíku dochádza pomocou mikroskopu a sady chemikálií k detailnej analýze nájdených vlasov, neznámych materiálov alebo látkových vlákien.

Záver každého dňa je venovaný spomínanému prieskumu stôp a kvízu, ktorý preskúša hráča, či dával pri rozhovoroch a hypotézach pozor. Ten je zložený väčšinou z piatich otázok, na ktoré odpovedáte Áno/Nie a svoju odpoveď musíte podložiť dôkazom/záznamom z diára. Na niektoré otázky v teste je však možné odpovedať niekoľkými spôsobmi, čo núti hráča pri nesprávnom výsledku skúšať viacero alternatív. Každá stopa a hypotéza vedie k jednej postave a počet podozrivých s pribúdajúcimi postavami rastie. Ak sa snažíte bezducho prechádzať hru alebo nebodaj použijete návod, detektívka skončí skôr, ako prvýkrát kliknete myšou! Na začiatku je podozrivý takmer každý. Obrovské množstvo dialógov odhaľuje minulosť a charakter jednotlivých postáv (Fungujú podobne ako telefonáty v Syberii). Dialógy sú lineárne a pre ďalší postup je nutné vyčerpať všetky témy rozhovoru. Dabing a rozhovory patria k tomu najlepšiemu, čo SHCSE ponúka. Z hovoreného slova je možné odhadnúť, ako sa postava cíti, či je smutná, v rozpakoch alebo na smrť Bromsbyho kašle. Pri vyšetrovaní občas pomôže aj inšpektor Lestrade zo Scotland Yardu, ktorý chodí všade neskoro, jeho pomoc je však neoceniteľná.

Z časti sme technické spracovanie SHCSE prebrali na začiatku. Autori sa nevyhli problematickému systému ovládania a pomalým animáciám. Naopak kvalita renderovaných pozadí stúpla, sú detailnejšie a na obrazovkách je vidieť aj animácie nízkej kvality. Pozriete sa nielen na miesto činu Sheringford Hall a na Baker Street, ale skúsite si aj časový puzzle v bludisku v lese a pomalé animácie budete preklínať pri najťažšom puzzle v hre v cementárni. Tento krok autorov absolútne nechápem a hádanku sa mi podarilo prejsť systémom pokus-omyl. Sherlock sa musí dostať do kancelárie bez toho, aby vzbudil pozornosť stráže a psov. Na prvý pokus ju na 100% neprejdete. Zvuky prakticky nebudete registrovať, celej zvukovej stránke dominuje výborný dabing. Hudba tvorí takisto podstatnú zložku, vypočujete si klasiku od Paganiniho, Mendelssohna, Schumana alebo Dvořáka.

Prípad striebornej náušnice je silne obmedzený príbehom a je to poznať prakticky všade. Hra sama rozhoduje, kedy bude hráč ovládať Sherlocka a kedy sa ocitne v koži dr.Watsona. Neexistuje tu tvorba profilu, je nutné nájsť absolútne všetko. Ak by dali autori hráčovi viacej slobody, nebolo by nutné pozerať sa na zbytočné fotografie alebo hľadať poriadne skryté predmety. Ale podľa dostatočného množstva dôkazov by si dokázal vytvoriť hypotézu sám a podložiť ju nájdenými dôkazmi. To je však iná hra.

Frogwares sa vrátili k zdroju inšpirácie, ale z chýb sa nepoučili. Hráč je pri hraní šikanovaný osobnosťou Sherlocka. Inými slovami Prípad striebornej náušnice je adventúra s košatým príbehom, ktorú kazí otrasný pathfinding a ohraničenosť. Bežného hráča skôr odradí, ale pre detektívov je povinnosť!