Na dnešnou bojovom poli sa stretla nová generácia handheldov od herných spoločností Nintendo a Sony. No a niekde v strede tej bojovej vrave pobehuje Nokia a strieľa na všetky strany, len nie do terčov. Bojovníci sú dôverne známi a ak nie, doporučujeme prečítať si články o oboch handheldoch – PSP (test) a NDS (preview, test). Táto vojna je prakticky zbytočná. Rozhodnuté už bolo po vyvesení technických parametrov a zverejnení finálneho dizajnu. Čiže na tomto mieste by sme kľudne mohli vyhlásiť víťaza a článok uzavrieť. Lenže je tu:

Dizajn – je neprehliadnuteľným faktom pri kúpe akéhokoľvek výrobku a tým môže byť aj banalita ako guličkové pero. Na dizajne a prepracovaní si dáva záležať veľa ľudí a je odrazovým mostíkom pri kúpe. A neraz aj rozhodujúcim faktorom (pri drahších veciach). Firma Sony si je toho vedomá. Na poli handheldov je nováčikom, nemôže si dovoliť prešľap a preto PSP vyzerá tak, ako vyzerá – nebezpečne agresívne. Sony mysleli na každučký jeden detail a navzájom sa dopĺňajú. Prepracovanie zachádza aj do maličkostí, ktoré si možno ani bežný zákazník nevšimne. Čierny lesklý povrch je magnet na zraky okoloidúcich, ale niečo za niečo. Magnet nielen na oči, ale aj na odtlačky prstov. Častej očiste povrchu sa nevyhnete. PSP predstavuje ideálny obal pre handheld.

Púdrenka, foťák, make-up, videohra z 80tych rokov. To je len zlomok „nadávok“ adresovaných na škaredé káčatko Nintendo DS. Retro letí, ale nie v podobe nafúknutej striebornej umelej hmoty. Sexi beštia v lesklom háve odráža víziu modernej hračky zlých chlapcov. NDS vsádza na lacnejšie materiály, verí vo funkčnosť celého prístroja a ... prepadá. Na kráse mu neprispieva mechanický ovládač hlasitosti, otvorené sloty pre kartridge a ignorovanie skoby remienku na krk.

Výbava balenia – po softvérovej stránke PSP ponúkne 1.septembra, kedy bude uvedené na európsky trh, iba jeden UMD disk s nehrateľnými video ukážkami. Value balenie navyše skrýva dôležitú utierku na displej a púzdro, pamäťovú kartu a headset. O adaptéri a remienku na zápästie nehovoriac. Výbava na jednej strane bohatá, na druhej chudobná. Spolu s handheldom si budete musieť v prvý deň kúpiť aj niektorú z hier.

Prakticky to isté spravíte aj v prípade NDS, ale nie nevyhnutne v prvý deň. V krabici sa váľa demo na výbornú akciu Metroid Prime Hunters: First Hunt (preview). A ak to isté spraví kamarát, tak sa pri deme zabavíte aj niekoľko dní. Nintendo nedelí balenia na lacnejšie a drahšie ako Sony. K základnej výbave patrí neodmysliteľný adaptér a remienok na zápästie. Púzdro na prístroj chýba.

Výbava handheldu – pre Sony nebola PSP iba herná skrinka, ale mala byť použiteľná aj ako prenosné multimediálne centrum. Handheld bez problému prehráva mp3 súbory, filmy vo formáte mp4 a navyše si vie poradiť aj s fotografiami. Na dodaný Memory Stick toho veľa neuložíte, ale po investovaní do objemnejšieho (handheld sa predražuje), môžete naň nahrať čokoľvek a PSP poslúži ako prenosný disk. PSP komunikuje so svetom prostredníctvom Wi-Fi, IR portu a USB 2.0.

NDS neprehrá bez potrebného hardvéru ani film, ani mp3 súbory. Dokonca odmieta komunikovať so svetom inak ako prostredníctvom Wi-Fi. Nemá ukladací priestor (okrem slotov na kartridgoch určených na pozície hry samotnej). Herná skrinka a nič viac. Ale je tu predsa niečo navrch, a tým je softvér PictoChat na chatovanie a posielanie krátkych textových/obrazových správ.

Ergonómia – je možno to posledné, na čo sa hľadí. Aj dobré topánky môžu tlačiť. V prípade oboch handheldov sa jedná o dokonale vyvážené kúsky. Jediným problémom, ktorý môže vyvolať brnenie v prstoch sú shifty na prednej hrane prístrojov. Je jedno, či hráte analogom na PSP alebo v prípade NDS na d-pade, po častom stláčaní shiftu si budete musieť dať pauzu. Pri dlhšom hraní rovnako padne vhod, ak si obe ruky položíte na pevnú podložku, môžu byť aj kolená. Ku všetkým tlačítkam je bezproblémový prístup a pohodlne sa stláčajú, jedine pri PSP musíte pustiť handheld zo zovretia na stlačenie Start či Select umiestnených pod displejom

Ovládanie – PSP prakticky kopíruje štandard z DualSchocku. Až prvé FPS akcie ukážu, ako sa vývojári popasujú s chýbajúcim druhým analogom. Kto bol zvyknutý ovládať freelook na pravom analogu, bude musieť akceptovať aj ľavú stranu, kde je páčka umiestnená.

NDS analog nemá, ale jeho absenciu plne nahrádza touchscreen. Hry dostávajú úplne nový rozmer a dotykový displej prehlbuje interakciu. Či je to stylus alebo thumbstick, ovládanie je vždy precízne s presnými reakciami. Trúfam si tvrdiť, že touchscreen hravo prekonáva (čo sa týka presnosti) aj štandardný gamepad s dvomi analogmi.

Obraz/zvuk – je jeden z aspektov, ktorý má jednoznačného víťaza. Rozmerný displej PSP nemá medzi handheldami konkurenciu. Dokonalý a stabilný obraz, verné a sýte farby robia z hrania veľmi silný zážitok. Ak sa k tomu priráta aj výborná odozva, o nerušené pozeranie UMD filmov je postarané. So zvukom je to o trochu horšie. Sony vie, prečo pribaľuje do krabice aj headset. Pri držaní PSP sa stráca pocit zo sterea a je doporučené použiť buď pribalené alebo iné slúchadlá pre nerušenú reprodukciu.

Nintendo DS má displeje dva. Nie sú rozmerné, ani nepodporujú 16,7 milióna farieb. Pre potreby hrania sú však ideálne. Obraz je stabilný. V 3D hrách sa občas stráca menšími rozmermi hĺbka, ktorú vyvažujú plné farby. 2D obraz je brilantný. Reprodukcia zvuku je v porovnaní s PSP lepšia, je plnší a stereo je naozaj počuť. Mario64 DS dokonca podporuje virtuálny surround, čo je okamžite počuť.

Hry – sú artiklom, pre ktorý sa akákoľvek herná skrinka kupuje. Tu existuje iba vlastné rozhodnutie. Ak máte možnosť, doporučujem odskúšať na vlastnej koži PSP aj NDS. Diametrálne rozdiely sa okamžite objavia. Nech si hovorí kto chce, čo chce. PSP ponúka iba výkon zrovnateľný so stolovou konzolou PS2 a nič viac, bodka. Medzi pripravovanými titulmi zatiaľ chýba akýsi ťahúň. Exkluzívny titul, dôvod pre kúpu. MGS Acid, WipEout, Ridge Racer – to všetko sú krásne hry, ale načo brať von so sebou upravené verzie pre handheld, keď ste ich hrali na konzole? Istou iskierkou nádeje je Mercury, ale bez gyroskopického zariadenia, je to obyčajná logická hra. Čo sa týka originality určite nesklame Lumines a Infected, na ktorý je potrebná partia rovnako úchylných ľudí, ako je hra sama. Momentálne proti PSP hovorí samotný line-up hier. Tu nenájdete titul, ktorý by ste už nehrali na stolovej konzole.

Handheld NDS nie je vytváraný, aby ohúril dizajnom, tu sa pristúpilo k revolucionizovaniu herných mechanizmov, čo sa podarilo integrovaním touchscreenu. Povedzme si to na rovinu, bez neho by NDS nebol tým, čím v skutočnosti je – zábavnou hernou platformou. Celý line-up hier je samozrejme omotaný okolo zabehnutých značiek, ale prvé lastovičky dokázali, že grafika je to posledné, čo potrebujete, keď sa chcete zabaviť. PSP je pre dospelých a NDS je pre deti, nie? Omyl. Touchscreen v spojení s originálnym nápadom vás zamestnaná na dlhé hodiny. WarioWare Touched!, Polarium, Elektroplankton, Pac Pix. To je len kvapka v mori medzi hrami, ktoré budú podporovať touchscreen a ktoré si zakladajú na dotyku. Nová forma interaktivity momentálne nemá na poli herných platforiem, ak nerátame rôzne VR systémy a prídavné zariadenia, ako mikrofóny, kamery, či hybridy rôznych ovládačov, konkurenciu. Originalita, tam sa skrýva zábava a tu má NDS jednoznačne navrch. O tom, že stylusom je možné pohodlne ovládať aj stratégie, sa už presvedčili niektorí výrobcovia a prvé tituly z tohto žánru sa dostanú na trh koncom tohto roka. Pravda je taká, že skúsenosti na ľuďoch potvrdili, že po výkriku „WOW“ v prípade PSP, prichádza iba obyčajná hra. Pri NDS to „WOW“ trvá, kým si batéria nevypýta nabíjačku.

Záver - Ak by som si mal osobne vybrať medzi PSP a NDS, dám za pravdu Nintendu a okamžitej zábave s jednoduchými a pritom originálnymi titulmi. Keďže mám tú smolu, že v redakcii už jeden máme, siahnem po PSP. A to z jednoduchých dôvodov: nahrávanie údajov na Memory Stick a prenášanie medzi stolovými PC, keďže do dnešných dní nemám USB kľúč (zatiaľ stačil N-Gage). Takisto môj staručký MiniDisc Walkman pomaly dosluhuje a je už načase prejsť k progresívnejšiemu formátu, aj keď sa plastových diskov nikdy nezbavím. No a za tretie je to dôvod, ktorý uvádza Rišo. Konvertovanie DVD filmov a hry Daxter a Burnout.

Ako ste si všimli z textu, obom prístrojom niečo chýba a v niečom vynikajú. Z boja vychádza víťazne Sony PSP, kvôli výbornej podpore, jagavej budúcnosti a diabolskému výkonu. Každý však háji svoje farby naďalej a aby reč nestála, čakanie na PSP si skrátim hraním Maria 64 DS.

Na záver niekoľko postrehov od savera a Riša. Na otázku, ktorý z handheldov si kúpia, odpovedajú:

Rišo - Pri otázke, aký handheld by som si kúpil, volím jednoznačne PSP. Ešte pred pár dňami som bol síce presvedčený, že by to mohol byť aj DS, ale po vypustení informácie, že na trh bude uvedený dekodér na komprimáciu DVD filmov na Memory Stick, zjavne nie je čo riešiť. Samozrejme najpádnejším argumentom na jeho kúpu nebude takáto "vychytávka", ale možnosť zahrať si obľúbené PS2 hry aj v MHD. Nový Burnout, MGS Acid a zatiaľ čisto teoretická možnosť (vysnívaná v mojej hlave) , že by raz na neho mohli vydať nejaký projekt od tvorcov ICO, mal by na moju nervovú sústavu účinok prirovnateľný k pneumatickému kladivu. Ale poslednou ranou, po ktorej som DS odsunul za horizont svojho záujmu je Final Fantasy VII: Advent Children a ohlásenie hry Cowboy Bebop. Ak ste fanúšikom anime, tak sú vám moje argumenty dostatočne zrozumiteľné. A aby sme sa vrátili na zem - toľko peňazí, aby som si kúpil oba, nemám :-).

Saver - Samozrejme PSP, tam nie je nad čím rozmýšľať, viac možností, lepšia grafika, hudba a filmy. PSP som zatiaľ neskúšal, ale hral som sa s DS a ani trochu ma to nezaujalo. Síce systém "Touching is Good" je zaujímavý, ale ak by som si na tom niečo poriadne zahral, tak jedine realtime stratégiu. Tam by mohol byť zaujímavý systém ovládania. Ostatné nemusím a radšej si zahrám veci v krajšej grafike na PSP (na kockatú grafiku mám N-Gage). Na PSP ešte prichádzajú zaujímavé racingovky, ako Burnout, Gran Turismo, TOCA, očakáva sa GTA, nebudú chýbať FPS hry, hry s pohľadom z tretej osoby a nájdu sa aj logické záležitosti. Nevýhodu PSP vidím v malej výdrži, ale čoskoro sa dočkáme vylepšenej batérie od Sony a aj tak budem hrať väčšinou doma, kde to môžem kedykoľvek pripojiť k nabíjačke. Aby som zhrnul najlepšie plusy PSP - viac možností do budúcnosti, krajšia grafika a zaujímavejšie očakávané tituly.