Vianoce sa nezadržateľne blížia. Na Sectore vám preto ponúkame pár tipov na darčeky, ktoré potešia každého „počítačového maniaka“. V našej ponuke nenájdete žiadne konkrétne produkty, ale skôr návod, podľa čoho sa pri výbere rozhodovať.

LCD monitor

Doby, keď si LCD monitor mohli dovoliť len zazobaní VyVolení sú už dávno preč. Za relatívne malé peniaze sa dá kúpiť slušný displej s uhlopriečkou 17 alebo 19 palcov (43 resp. 48 cm). Na rozdiel od CRT toto číslo udáva veľkosť skutočne viditeľnej plochy, čiže ak vedľa seba postavíte LCD a CRT monitor s rovnakou papierovou uhlopriečkou, zistíte, že LCD má väčšiu obrazovku. Problémom starších modelov bola ich pomalosť pri vykresľovaní, malá farebná vernosť, deformácia obrazu pri pohľade zboku monitora a malý kontrast – to všetko je už ale minulosťou. Napriek tomu by ste si pred kúpou mali dať pozor na niekoľko vecí:

Doba odozvy – čas potrebný, ktorý potrebuje kryštál (z nich sa skladá LCD displej) na prechod z aktívneho stavu (čierna farba) do neaktívneho (biela) a späť. Tento čas sa udáva v milisekundách a pohybuje sa v rozmedzí 2 až 25 ms. Všeobecne platí, čím je toto číslo menšie, tým lepšie. Vyššia odozva znamená duchov a rozmazanejší obraz hlavne v akčných scénach filmov a rýchlych hrách. Pri výbere displeja si dávajte veľký pozor, či tých X ms je skutočne čas zhasnutia a zasvietenia (tzv. rise/fall), pretože niektorí výrobcovia začali (v snahe predať svoje výrobky) do technických parametrov uvádzať len polovičné časy (napr. sa môže stať, že si kúpite 12 ms model, po bližšom preštudovaní však zistíte, že 12 ms je len jeden prechod a celková doba odozvy je až 25 ms). Tiež sa môže stať, že na výrobku je napísaná celá rise/fall odozva, ale namiesto prechodu čierna-biela je použitý sivá-sivá, čo automaticky prinesie lepšie výsledky.

Veľkosť uhlopriečky a rozlíšenie – LCD monitory pracujú s natívnym rozlíšením, t.j. od výroby je určené rozlíšenie, v ktorom má daný model najkrajší a najostrejší obraz. Zaujímavosťou je, že 17“ a 19“ modely majú natívne zväčša to isté rozlíšenie – 1280x1024, pričom samozrejme 19“ má pri danom rozlíšení o 2 palce uhlopriečky viac plochy, takže všetko je väčšie a lepšie čitateľné. Monitory dokážu pracovať aj na nižších rozlíšeniach (1024x768, 800x600 atď), ale čím viac sa budete vzďaľovať od natívneho režimu, tým bude obraz rozmazanejší. Ak teda máte nejakú priemernú zostavu a hry bežne hrávate na 800x600, 19“ LCD pre vás nie je vhodný, pretože v tomto rozlíšení budete mať už pomerne dosť nekvalitný obraz a na hranie vo vyššom rozlíšení vám nestačí ostatný hardware. Takže pozor na to.

Spôsob zapojenia – grafickú kartu s LCD-čkom môžete v zásade spojiť buď analógovým káblom (má rôzne označenia D-SUB, VGA...) alebo digitálnym (DVI). Staršie grafické karty DVI výstup nemajú, preto vám ostáva len analógové zapojenie. DVI kábel poskytuje vyšší komfort, pretože si pomocou neho monitor sám nastaví veľkosť obrazovky, jej umiestnenie atď. O kvalite obrazu pri zapojení D-SUB vs. DVI sa toho veľa popísalo. Z mojich skromných pozorovaní som zistil, že viac záleží na výstupnom filtre karty a teda aj s analógovým zapojením môžete dosiahnuť pekný obraz.

Iné funkcie – drahšie modely ponúkajú funkciu PIVOT. Táto funkcia umožní otočenie displeja o 90°, teda vám nebude ležať na stole na šírku, ale na stáť výšku. Túto funkciu využijú tí, ktorí často pracujú v rôznych textových editoroch. Takmer všetky predávané LCD monitory majú zabudované reproduktory. Ich kvalita však býva veľmi nevalná a teda by som sa na nich príliš nespoliehal. Diskotéku pomocou nich v žiadnom prípade neurobíte.

Ak mám byť objektívny, musím aj napriek všetkému vymenovanému skonštatovať, že LCD monitory nie sú stále vhodným riešením pre grafikov, profesionálov. Myslím ozajstných profesionálov a nie tých, čo raz ročne spravia v paintbrushi pozvánku na párty svojej mladšej sestry :-). Hlavný problém tkvie v neschopnosti súčasnej technológie tekutých kryštálov zobraziť celé farebné spektrum. Pre „obyčajných“ ľudí však prináša okrem drastického zredukovania zaprataného miesta na stole aj ďalšiu nemalú výhodu oproti CRT. Tou je rádovo nižšia záťaž na oči, pretože obraz jednak nebliká a jednak je znížené množstvo vyžarovaných škodlivých vĺn. A oči si šetriť treba.

Grafická karta

Vždy, keď dostanem otázku typu „Akú si mám kúpiť grafickú kartu?“ odpoviem „No, podľa toho, na čo daný počítač potrebuješ“. V prípade čitateľov Sectoru je odpoveď jasná a zrejmá. „Na hry“. Grafická karta je pri hraní hier tým najdôležitejším komponentom a morálne starne najrýchlejšie. To, čo je high-end dnes, bude už zajtra len priemer, takže si treba dobre zvážiť, koľko prostriedkov ste do grafiky ochotní investovať.

Pri kúpe si treba dať pozor v podstate len na jednu vec: slot, do ktorého je grafická karta určená. Všetky nové sú vyrábané do slotu PCI Express, staršie sa dajú kúpiť vo verzii PCI Express aj AGP a úplné „vykopávky“ len do AGP. Tieto dve rozhrania sú medzi sebou nekompatibilné a teda ak si donesiete domov Geforce 7800 GTX 512 a budete sa ju snažiť napchať do dosky s procesorom Pentium II, nepomôže vám ani kladivo. Preto sa radšej vopred uistite, ktorý slot sa nachádza na vašej základnej doske. Ak si budete istí, ktorým slotom disponujete, máte pred sebou niekoľko desiatok možností v cenovom rozpätí 2 000 až 20 000 Sk. Na trhu dominujú dvaja výrobcovia grafických čipov – ATI a Nvidia. Ich čipy nakupujú rôzne iné spoločnosti (MSI, EVGA, Powercolor, Gigabyte, ASUS, Transcend, Manli) a pod svojim obchodným menom ich distribuujú po celom svete. Každá spoločnosť môže na karte urobiť drobné zmeny a teda sa môže stať, že rovnaká grafická karta od ASUS-u bude rýchlejšia (a to bude :-)) ako rovnaký výrobok od Manli.

Otázka videopamäte (známe „Koľko megovú máš grafiku?“) ešte pred časom nemala význam, pretože neexistovali hry, ktoré by dokázali využiť potenciál 256 či nebodaj 512 MB. Dnes je aj v tejto oblasti situácia úplne iná a napríklad pripravovaný 3D Mark 2006 pobeží najlepšie práve na 512 MB kartách. I tak sa nedá celá situácia generalizovať a nemožno povedať, že čím viac pamäte, tým lepšie. Výrobcovia radi vystavia na krabici krikľavý nápis „256 MB VERSION“ pričom mikroskopickými písmenami je na zadnej strane napísané, že sú pamäťové moduly 128 bitové, teda „pomalé“. O grafických kartách by sa dalo napísať niekoľko článkov, ale všeobecná rada znie: skúste si do google napísať meno vami vybranej grafickej karty a slovo benchmark (teda napr. GeForce 6600GT benchmark) a určite objavíte niekoľko veľmi pekných testov s prehľadnými grafmi, ktoré vám po preštudovaní dajú lepší obraz bez toho, aby ste sa téme grafických kariet nejako špeciálne venovali. Nezabúdajte, že najnovšie grafické karty nemajú D-SUB výstup a teda ak na ne budete chcieť zapojiť klasický CRT monitor, budete potrebovať redukciu.

Ak disponujete väčším rozpočtom, skúste sa poobzerať po grafikách Nvidia GeForce 7800 GT (len PCI-E). Majú veľmi dobrý pomer výkon/cena a je u nich veľký predpoklad, že ešte najmenej rok budú stačiť na všetky hry vo vysokých detailoch (samozrejme to závisí aj od ostatných komponentov v zostave). Stále dobrou voľbou je GeForce 6600 GT, ktorá síce výkonnostne leží v úplne inej kategórii, ale tomu zodpovedá dva až trikrát nižšia cena. Táto karta sa dá zohnať aj vo verzii AGP. Novinkou na predvianočnom trhu bude GeForce 6800GS, ktorá dosahuje v testoch výborné výsledky. Uvidíme, s akou cenou prídu distributéri na Slovensko.

Z konkurenčného tábora by som odporučil model Radeon X1600XT, ktorý bol oficiálne zlacnený na 199 dolárov (zatiaľ len PCI-E). Zo starších modelov sú dobrou kúpou X800-vky, resp. X850-tky, ktoré existujú aj v AGP verzii, ale ich cena sa ešte stále drží na vysokej úrovni.

Pamäť

Pamäť je taktiež veľmi vhodným darčekom, pretože jej jednak nie je nikdy dosť a jednak pri jej kúpe nemôžete veľa pokaziť. V podstate všetky počítače zostavené v priebehu posledných dvoch rokov používajú pamäť typu DDR. V ktoromkoľvek počítačovom obchode vám takúto pamäť predajú. Ak si nie ste istí, či váš počítač pracuje práve s takýmito typmi pamätí, skúste aspoň zistiť číselné označenie matičnej dosky a každý (normálny) predavač vám zistí, čo presne potrebujete. Celková pamäť v systéme by mala byť mocninou čísla 2, teda buď 128 MB, 256 MB, 512 MB, 1024 MB... Absolútne minimum je 256 MB, štandard 512 MB, ale pre plynulé hranie a aj prácu s niektorými náročnejšími aplikáciami odporúčam 1024 MB.

Pamäťové moduly sa predávajú v kapacite, ktorú som už zmieňoval (128 MB, 256 MB, 512 MB, 1024 MB). Ak máte doma 256 MB, odporúčam prikúpiť aspoň ďalších 256 (celkovo budete mať 512), ak máte 512, taktiež odporúčam prikúpiť rovnaký pamäťový modul. Rovnaký je v tomto kontexte dôležité slovo, pretože moderné základné dosky dosahujú lepšie výsledky, keď pracujú s dvoma rovnakými (veľkosť, rýchlosť, výrobca) pamäťami ako s jedným. Jednoducho povedané, 2 moduly 256 MB môžu bežať rýchlejšie ako jeden 512 MB. Túto možnosť si ale najprv preverte u predavača, ak vám nebude vedieť poradiť, navštívte radšej inú predajňu. Nutnosťou samozrejme je, aby ste vedeli výrobcu a typ vašej základnej dosky. S inštaláciou pamäte do počítača by ste nemali mať žiadne problémy. Zvládne to každý priemerne technicky zručný človek. V prípade, že máte z počítačov panický strach, radšej počítač odneste do obchodu, kde ste ho kúpili a tam vám s pamäťou radi pomôžu (predpokladám, že to bohužiaľ nebude zadarmo).

Dobrý gamepad, volant alebo joystick určite poteší nejedného vyznávača počítačovej zábavy. Gamepady, teda herné ovládače známe predovšetkým z konzol, sú vhodné na ovládanie športov, plošinoviek a akčných hier menej náročných na presnosť. Volant, ako je už asi každému zrejmé, slúži na ovládanie automobilových simulátorov. No a joystick sa hodí pre lietadlových fetišistov. Je ťažké odporučiť vhodný výrobok, pretože hlavne v kategórii gamepadov veľa závisí od subjektívneho pocitu, inak povedané, od toho, ako vám ktorý kus padne do ruky. Platí, že plastové lisované diely by mali byť kvalitne prevedené bez ostrých hrán alebo neergonomicky navrhnutých ovládacích prvkov. Najviac sa asi oplatí kúpiť PC kópie konzolových ovládačov – či už z PlayStation 2 alebo Xbox (prípadne Xbox360). V zásade by mal mať gamepad dve analógové páčky (teda akési minijoysticky), jeden digitálny D-pad (osemsmerový krížik), 4 tlačidlá na pravej a 4 na zadnej strane. Ak chcete investovať viac, poproste o vibrujúci (forcefeedback) produkt, ktorý nárazy a výbuchy v hre prenáša do fyzického vibrovania ovládača (ako príklad sa dá použiť vibrovanie mobilného telefónu).

Pri kúpe volantu dbajte na to, aby sa dal kvalitne upevniť na stôl (prísavky nestačia) a podľa možnosti aby mal samostatnú páčku na preraďovanie rýchlostí. V autíčkových hrách je forcefeedback nutnosť; pri hraní bez neho prichádzate o polovicu zábavy. Čo sa týka joystickov, záleží od toho, aké realistické simulátory budete hrávať. Možno vám budú stačiť 2 tlačidlá pre streľbu a možno vám nebude vyhovovať ani joystick umožňujúci regulovanie rýchlosti, možnosť virtuálneho rozhliadania sa z kabíny do všetkých smerov a ďalšie programovateľné funkcie. Taktiež existujú vibrujúce a nevibrujúce varianty. Moje doporučene znie, že si treba vybrať produkt od renomovaného výrobcu (napr. Logitech, Saitek), ale samotný výber záleží od individuálneho vkusu a potrieb jednotlivca.

Logitech je firma ktorá okrem kvalitných herných ovládačov vyrába aj profesionálne gamerské myšky. Tie by boli dobrým darčekom pre všetkých, ktorí sa venujú hraniu „profesionálne“. Sám som bol presvedčený, že je to len marketingový ťah, ale prechod z klasického optického hlodavca za 300 Sk na jeden z vyšších modelov ma presvedčil o opaku. Ak vám nesadnú myši od Logitechu (niekom sa zdajú príliš veľké), poobzerajte sa po starších kusoch od Microsoftu, prípadne novinkám a od firmy Razer. K dobrej myši sa hodí dobrá podložka, ale skutočne DOBRÁ podložka zdvojnásobí cenu investície do myši. Tu už sa názory líšia, niektorí tvrdia, že podložky za 2000 Sk sú vyhodené peniaze a ďalší zas, že táto investícia je nutná . Pre hráčov nie sú vhodné bezdrôtové myši. Tie sa pekne vynímajú pri notebooku alebo na stole manažéra, ale nie je nič horšie ako keď vám uprostred zápasu dôjdu batérie a myš prestane fungovať.

MP3 prehrávač

Ak ešte nemáte MP3 prehrávač, určite o ňom pouvažujte ako o vhodnom darčeku. Nestojí toľko, čo LCD monitor či nová grafická karta a tak budú rodičia/súrodenci/priatelia(priateľky)/manželia(manželky) skôr ovplyvniteľní a prehovoriteľní. Pri výbere je samozrejme rozhodujúca kapacita. Klasické flashové mp3 prehrávače si môžete kúpiť s kapacitou od 128 MB do 1 resp. 2 GB. Existujú aj prístroje schopné pojať viac pesničiek, ale tie už majú vlastný mikroharddisk, čo sa samozrejme odrazí na cene. I keď som napísal, že prehrávače sa predávajú aj v 128 MB verziách, osobne by som odporučil minimálne 256 MB. Do takéhoto prehrávača nahráte 2 až 3 kompletné albumy, čo na krátku prechádzku, jogging alebo cestu do školy bohato stačí. Ideálne je vybrať si zariadenie, ktoré okrem vlastnej internej pamäte dokáže fungovať aj s externými pamäťovými kartami (napríklad s tými, s ktorými pracuje aj váš digitálny fotoaparát). Pozor si treba dať aj na displej, pretože jeho veľkosť a podsvietenie môže mať negatívny vplyv na celkovú výdrž. Ad. výdrž, drahšie prístroje majú vlastné dobíjacie akumulátory, lacnejšie sa musia uspokojiť s AAA resp. AA batériami.

Hlavne mladým aktívnym ľudom neodporúčam kupovať CD mp3 prehrávače. Zaberajú veľa miesta, sú ťažké a pri rýchlejšom pohybe (i napriek rôznym otrasuvzdorným technológiám) môže dochádzať k výpadkom zvuku. Tiež si skontrolujte, či vami vybratý prehrávač dokáže pracovať s adresárovou štruktúrou. Môže sa totiž ľahko stať, že si do svojho zbrusu nového mp3 playera nahádžete pesničky do adresárov podľa štýlu či interpréta, avšak prehrávač vám ich bez milosti zoradí za seba. Pri 128 MB to nie je až taká tragédia, ale s narastajúcou kapacitou a teda aj počtom piesní sa v takomto zozname hľadá konkrétna skladba horšie a horšie. Pri kúpe nového prehrávača je dobre porozmýšľať aj nad novými slúchadlami, pretože tie, ktoré nájdete v balení (vo väčšine prípadov) neoplývajú práve vysokou kvalitou reprodukcie zvuku.

Mnohé mp3 playeri disponujú aj ďalšími funkciami. Dobrým zvykom je zabudovanie rádia, prípadne diktafónu. Takmer každý mp3 prehrávač môže slúžiť aj ako USB pamäťový disk (tzv. USB kľúč). Ak hodláte túto funkciu využívať často, poobzerajte sa po takom výrobku, ktorý má v sebe klasický mp3 konektor a teda ide priamo, bez použitia káblu, spojiť s počítačom.