Už sa vám to určite stalo viac krát. Zobrali ste si svojho miláčika na cestu, k zubárovi či gynekológovi, do električky alebo iného „hromadného“ prostriedku alebo na dovolenku a minúty čakania ste si chceli spríjemniť hraním. Po naštartovaní PSP ste ale v mechanike našli len hru, ktorú ste už 5 krát prešli a s UMD-čkami čo zívajú v púzdre to je podobné. Vtedy môže prísť vhod, že PSP dokáže okrem domovských hier na UMD pomocou emulačných programov prehrať aj hry z iných platforiem. Na niektoré z tých lepších a populárnejších sa teraz pozrieme podrobnejšie.

PsPectrum

PsPectrum nie je nič menej než emulátor slávneho a staručkého ZX Spectra, resp. Didaktiku M, ak chcete. Na to, aký bol gumák slávny, sa mi podarilo na PSP nájsť len dva emulátory, z toho jeden som nevedel rozbehnúť vôbec a ten druhý je PsPectrum v poslednej verzii 1.0.4. Autori tvrdia, že funkčnosť je na postačujúcich 95 % a tak sa do nových updatov nehrnú. Ale ani s PsPectrum sa nevyhnete problémom. Niektorí to možno zabalila už pri nahraní súboru do PSP, ktorý sa zdá v poriadku, no nespustíte ho. Pravdepodobne jediný fungujúci exemplár na internete sa nachádza tu.

PsPectrum podporuje len hry s prípomami "z80" a "sna" a najrozšírenejšie "tzx" alebo u nás dosť často sa vyskytujúce "tap" zostali nepovšimnuté. Preto, ak vlastníte podobný formát, čaká vás procedúra konvertovania, ktorá je nie vždy srandou. So samotnou aplikáciou už veľa problémov nie je. Obsahuje veľmi dobrú virtuálnu klávesnicu, možnosť prepínania CPU PSP až na 333 MHz, ak by sa vám zdala emulácia pomalá, definovanie vlastných klávesov, či kempston/sinclair joystickov, uchovanie pozície hry, snapshot z hry pomocou R+L a samozrejme pohodlné nahrávanie cez zabudovaný prehliadač bez zbytočných Load““ príkazov. Martírium prichádza pri neštandardných hrách a následnom nastavení a namapovaní ovládania na tlačidlá, ale ak sa vám to raz podarí, po uložení nastavenia sa pri ďalšom spustení nahrá aj uložená konfigurácia.

Skúšal som klasické (ak si to ešte niekto pamätá) slovenské hry ako Pedro na ostrove pirátov, Quadrax, Towdie, z tých akčnejších Prvá Akcia, Komando II, Kliatba Noci, Fantom F4 alebo strategickú pecku Sherwood. Emulácia prebiehala na 100 % a so žiadnou hrou neboli problémy. Dokonca si PsPectrum sám zistí najvhodnejšie Spectrum na spustenie a tak môžete mať okrem klasického gumáka aj verziu 128K, resp. 128K +2.

Ak by ste mali problémy s hľadaním starých zaprášených pások alebo diskiet, môžete si kópiu vašej hry stiahnuť na jednom z najväčších archívov Spectra, alebo nejaké slovenské hity (po väčšinou však len nepoužiteľný "tap" formát) a zaspomínať na zašlú slávu jedného velikána.

Chlapík s menom Uberjack má na svojom konte už viac emulátorov a medzi jeho vydarené patrí aj Atari800 PSP. Ide o emulátor strojov Atari 800, 800XL, 130XE a 5200. Emulácia je takmer 100 %. V menu sa pomocou R a L pohybujete v záložkách s hrami, nastavením jednotlivých klávesov, systémovým nastavením a uloženými hrami, kde je pre každú prichystaných až 10 slotov a dokonca je ku každému "típnutý" aj aktuálny obrázok z hry, aby ste mali prehľad, kde ste skončili. Wow! Na MS sa dajú ukladať screenshoty z hry, v stavovom riadku sa okrem percentuálneho a piktografického zobrazenia vybitia batérie nachádza aj odpočet batérie v minútach. Presný čas a dátum je už len čerešnička.

Klasicky sa dá meniť rýchlosť CPU PSP, ako aj požadovaný model Atari, veľkosť obrazovky alebo pikoška typu americké nastavenie tlačidiel (o zrušiť, x potvrdiť) alebo japonské (presne opačne). Jediné, čo mi tu chýbalo, je záznam zvuku na MS, čo napríklad emulátor PSPAtari umožňoval, no to je asi jediné mínus. Nesmiem zabudnúť na skvelú virtuálnu klávesnicu a intuitívne nahrávanie romiek v štýle prehliadača. Ak chcete, môžete si zapnúť aj meranie fps počas hry, aby ste sa presvedčili, či ide emulácia na plno a neklesajú snímky na neúnosnú hranicu (čo skutočne nehrozí).

Odskúšaných bolo niekoľko klasík, menovite: Draconus, Zybex, Spy vs Spy, Pitfall a River Raid. Všetky boli maximálne hrateľné a takého Draconusa som si strihol až do konca. Všetko bez fragmentov a najmenších problémov. Taký PSPAtari by sa mohol učiť.

Ak by ste hľadali nejaké z hier a opäť máte zašantročené pásky niekde na povale, prípadne v pivnici, tak na tejto stránke nejaké nájdete, pravdupovediac, nájdete tam asi všetky :-).

Ako posledného kandidáta 8 bitov tu máme zástupcu aj u nás hojne rozšíreného Commodore 64. Emulácia sa blíži k 100 %, no občas sa vyskytne mierne pukanie a zasekávanie zvuku a v málo prípadoch som dostal pri loadingu hier hlášku CPU Jam a bolo nutné reštartovať. V chudobnejšom menu toho veľa nenájdete, ale hlavné súčasti user friendly základov objavíte aj tu. Nechýba prehliadač pre hry, niektoré dokonca s popisom a obrázkami už v základnom balíku inštalačky, nastavenie CPU PSP od 222 do 333 MHz a nastavenie obrazovky a ovládania. Je trocha krkolomnejšie na ovládanie, ale zvyknúť sa na to dá.

Na čo si ale asi nezvyknete, je nastavenie save a load pozície na R a L, ktorá je navyše pre všetky hry len jedna. V zápale boja tak môžete tieto tlačidlá stlačiť a prepísať si tak nechcene pozíciu alebo naopak nahrať save spred niekoľkých minút. Ešte že sa dajú klávesy premapovať. Za krok späť by som považoval aj dlhšie loadingy, našťastie nie také ako na originálnom C64 a tiež nemožnosť používať fastloadery (VICE ich nepodporuje).

PSP Vice má zabudovanú aj virtuálnu klávesnicu na chlp podobnú tej z C64 a celkom dobre sa na nej píše, aj keď je dosť malá. Ak by ste nevedeli nájsť pri spúšťaní hier kláves Run/Stop, tak ten sa nachádza medzi Ctrl a Shift a dá sa tiež namapovať (napríklad miesto otravného loadu alebo save na L, či R). Spolu s PSP Vice som testoval ešte konkurenta PSPYape, ktorý však toho až na priateľskejšie prostredie veľa neponúka a podporuje len "prg" formát, kdežto Vice zvládne všetky štandardné formáty.

Zo skúšaných hier som nerozbehol len Defender of the Crown a Barbarian kvôli spomínanému CPU Jamu. Ostatné hry išli veľmi dobre až na zmienený problém so zvukom pri niektorých z nich. A tak som sa opäť ponoril do klasík ako The Last Ninja, Giana Sisters, International Karate, Commando alebo Raid over Moscow. Nájdete ich aj s ostatnými hernými legendami na C64.com alebo v tejto zaprášenej knižnici.

Samozrejme existujú ešte rôzne iné emulátory 8-bitov (SamCoupé, AmstardCPC alebo MSX), tieto však považujeme za mierne exotické a u nás nie toľko rozšírené a preto nie veľmi zaujímavé. Väčšina hier vychádzala na uvedené počítače a na ostatné sa robila aj tak len konverzia. Nabudúce načrieme do hladín 16-bitov a pozrieme sa na emuláciu Amigy 500/600, Atari ST a PC. Čo myslíte, zvládne aj takúto výzvu naša čierna tehlička?