Američania milujú show. Burcovanie davu moderátormi, výskanie, hádzanie sa o zem za kľúčenku, dobrovoľnú účasť na pódiu pred zástupom ľudí, ktorí smútia, že sa nemôžu namiesto vybraného ponížiť oni, oslepujúce a ohlušujúce prezentácie, rozdávanie darčekov zadarmo a veľkosť XL.

Americkým spôsobom začala aj v poradí už 15. oslava videohier E3 - ťažko rozdýchateľnou konferenciou Microsoftu nasledovanou tlačovkami ostatných spoločností a rovnako pompézne aj skončila – koncertom videohernej hudby Video Games Live v Griffith Parku (Hollywood Hills). Síce mimo herného priemyslu, ale iba pár metrov od výstaviska sa v Staples Centre konal úvodný finálový zápas zámorskej NBA, v ktorom domáci tím LA Lakers zdolal Orlando Magic s 25 bodovým rozdielom. Tak blízko a predsa tak ďaleko. Američania milujú show bez rozdielu.

E3 z pohľadu amerického publika (či už videoherného, alebo nie) bola úspešná. Návrat na pôdu LA Convention Centra v Downtowne, rozdelenie výstavnej plochy medzi West a South Halls, akceptovanie starého receptu a zaužívaného systému stánkov, kde sa prezentujú horúce tituly hrateľnými ukážkami a kde horúce prsnaté blondíny rozdávajú letáky, bol kvitovaný ako odbornou verejnosťou, tak aj samotnými hráčmi. A keďže na veľkosti nezáleží, od tohtoročnej E3 sa čakali zázraky. Pretože Američania milujú show.

E3 @ LA Convention Centre

Sú to dva roky, čo sa organizátor ESA rozhodol, že samotná show a biznis by sa mal odohrávať v intímnejšom prostredí a obchod by mal prebiehať na osobnejšej báze, za čo bol pochopiteľne aj kritizovaný. Od kritického roku 2007 narástla návštevnosť o závratných 720 %, tohtoročnú E3 navštívilo 41 000 profesionálov, hostí, novinárov, čo je o 36 % menej ako v prípade rekordného ročníka 2006. E3 nie je zďaleka najväčšou hernou výstavou a už tobôž nie najlepšou.

Na plochu E3 majú prístup iba návštevníci s akreditáciou, bežný človek sa sem nedostane a ak aj áno, tak na pozvánku, s ktorou si môže kúpiť lístok v hodnote 500 dolárov. Napriek prísnej selekcii počas druhého dňa (3. júna) praskalo výstavisko vo švíkoch. Obe haly neboli však využité na 100 %, rezervy si necháva ESA na nasledujúci ročník, kedy aj zvyšok pochopí, že E3 sa skutočne vrátila. Blizzard, RockStar absentovali, mnohí ďalší, hlavne z Japonska odmietli účasť, respektíve svoje výpravy preriedili zo strachu z prasacej chrípky, z ktorej si tam nikto ťažkú hlavu nerobí.

Z roka na rok horšie

Menšia výstavná plocha sa odzrkadlila na užších chodbičkách medzi stánkami, problémy vznikali u vystavovateľov s centrálnym kinom, kde bežal sprievodný program, prezentácie alebo sa dokola točili trailery. V podmienkach ako na diskotéke je nemožné viesť neformálnu konverzáciu a nieto ešte nahrávať rozhovor. Najväčší krikľúni boli Activision a EA. V prvom prípade sa za pultom striedali DJ-i, svoje si odkrútil aj Tony Hawk a prišiel aj Stan Lee podpísať niekoľko plagátov. U EA zase človek z basových liniek dostával facky pri čakaní v rade na NFS Shift, Brutal Legend alebo na prezentácie za zatvorenými dverami.

Väčšina väčších vystavovateľov vsadila na otvorené, prevzdušnené stánky, ktorým dominovala žiarivá oáza Nintenda. Mäkké hrubé koberce vyzývali na spomalenie tempa, biela farba zase vytlačila depresie z čakania na The Legend of Zelda: Spirit Tracks. Na prekvapenie mnohých blockbustre Wii Fit a Wii Sports Resort, ako aj hry s podporou Wii Motion Plus boli kompletne ignorované. U Microsoftu sa zase prehliadali kokpity s Forza MotorSport 3, ale na Halo 3 ODST sa čakalo aj hodinu. Oranžovo-zelený stánok Microsoftu v porovnaní so Sony bol ako chudobný príbuzný.

Nielen že bol najkrajší a najväčší, ale rozdelenie na platformy, tituly podľa ratingu a tie z tretích strán bolo jednoduché identifikovať medzi tým množstvom stojanov, medzi ktorými bol dostatok priestoru a pri hraní vás nerušili očumovači ani náhodný okoloidúci s 50 kilovými vakmi plnými darčekov. Pochopiteľne, najväčšie rady sa vytvárali pri God of War 3 a Uncharted 2. Na výstavnej ploche si našli svoje miesto aj výrobcovia kokpitov D-Box a PlaySeat a veľmi nešťastne umiestnení výrobcovia príslušenstva, ovládačov a doplnkov ku konzolám. Tieto stánky boli najviac prehliadané, bez ohľadu nato, či ste si tovar mohli priamo na pľaci kúpiť, alebo nie.

Spoločným znakom pre všetkých bola dezorganizovanosť, resp. chaos v dohodnutých schôdzkach a priestoroch na stretnutia. Hektickému tempu po otvorení brán a návalu novinárov niektorí podľahli, iní tvrdohlavo odmietali priznať, že jedno miesto sa v preplnenom zozname vždy nájde a ďalší sa zase tvárili, že vaše meno nikdy nevideli a nikdy ste s nimi nemali nič dohodnuté. Akoby vystavovatelia neočakávali až takú návštevnosť, nutno povedať, že z ich strany išlo o lajdáckosť. EA a Sony zase rezignovali a po prvom dni sa už na prezentácie dostal takmer každý, kto vystál radu. Rezervovanosť bola badateľná aj zo strany organizátora ESA, príliš malé Media Centrum pre novinárov, otrasný servis s nápojmi a pomalý internet.

Kde sú booth babes?

E3 sa vždy spájala s veľkolepou show, šokujúcimi oznámeniami a tými najlepšími babami. Keďže Američania milujú akýkoľvek cirkus, tak im stačilo tých pár booth babes a slečien v kostýmoch, ktoré by ste zrátali na prstoch jednej ruky. Ach, kde sú tie nahé pomaľované telá a ultra tenké pásiky zahaľujúce len to najnutnejšie? Nutno povedať, že najkrajší kŕdeľ báb mala televízia G4 TV, kde sa očumovači išli potrhať o účinkovanie v Live vysielaní. E3 mapovali priamo na mieste najväčšie mediálne domy ako IGN, GameSpot či 1UP.

V krajine, kde sa dĺžka reklamy naťahuje dvojnásobne z nutnosti vymenovania vedľajších účinkov ponúkaného medikamentu, nie je nič nemožné. E3 sa po vlnách kritiky vrátila k tabuľkovému štandardu veľtrhu. Návštevníci dostali to, po čom prahli, teda ohlučujúcu atmosféru a tri veľké tlačové konferencie, v porovnaní ktorých samotné výstavisko hrá iba druhé husle. Pre Američana obrovská udalosť, pre európskeho hráča nedostupné, príliš vzdialené miesto za veľkou mlákou.