Písala sa jeseň roku 1995 a na obrazovky PC dorazila zaujímavá hra so strhujúcimi zážitkom. Jedno CD natrieskané fantastickou grafikou už od úvodného menu či pôsobivého intra, výborným soundtrackom a schopnosťou pútať pozornosť aj pred hrateľnou časťou. V tej hre ste mohli byť v menu aj 40 minút a len tak si listovať desiatky fotografií najmodernejších tátošov budúcich sezón. Obzreli ste si aj pár vizuálne lákavých tratí, započúvali sa do hudby a takmer zabudli, že ešte je tu aj hra. A tak ste zvolili model Porsche 911 a vydali sa na alpskú trať zažiť jeden z najlepších herných zážitkov svojho života. Vodopády, perfektný asfalt, (na tú dobu) solídna simulácia jazdy. Prvý Need for Speed.

Dnes patrí medzi najsilnejšie značky herného priemyslu a za 15 rokov svojej existencie (na PC prišiel totiž rok po automatovej premiére) si vybudoval obrovskú základňu znalcov, fanúšikov, milovníkov i odporcov. Po 12 dieloch, kde koketoval s rôznymi hernými prvkami, balansom na pomedzí simulácie a arkádových pretekov, stojí na rozcestí. No boli to krásne roky, ktoré priniesli množstvo zábavy, áut, tratí, naháňačiek i pokusov o príbeh.

Tri spoločné menovatele pre Need for Speed: moderné autá (aj ešte nevydané modely na cestách), prepracované trate (neskôr celkové mesto) i rôzne pestré módy, audiovizuálny zážitok podporovaný jednak rýchlou grafikou a zároveň typicky bohatým soundtrackom. Štvrtým atribútom by mohlo byť mierne arkádové jazdenie, no v niektorých dieloch série (debut a Porsche Unleashed) sa pretekalo skôr na istotu vernú realite a simulácii (hoci nebol problém zoťať dopravnú značku pozdĺž cesty). No bol to práve čoraz arkádovejší model, ktorý sa hráčom postupom času a vymýšľaním rôznych nových dielov prejedol natoľko, že nový diel Shift od neho upustí.

Históriu série Need for Speed možno rozdeliť na dve časti. Prvá trvá od roku 1994 do 2000, keď vyšlo prvých päť dielov s pomerne odlišnou hrateľnosťou v nepravidelných časových odstupoch. Každý diel možno označiť za jedinečný a s jednou výnimkou nedochádza ku kopírovaniu nápadov či unáhlenému vydávaniu na trh. Druhá éra začína v roku 2002 slabším dielom Hot Pursuit 2 a štartuje každoročnú distribúciu jesenných pokračovaní, v ktorej séria do veľkej miery stále hľadá svoju tvár, mení nápady za pochodu a snaží sa hráča osloviť vždy trochu inak, hoci tí už reagujú čoraz tvrdšie. So zmenou medzi érami prichádza aj samotný štýl hry, pretože posledných sedem dielov sa už nadobro vzďaľuje od pôvodnému konceptu a ponúka najmä komerčnú zábavu a arkádové poňatie. Apropo, arkádový štýl podporovalo aj verbovanie známych herečiek ako tváre tutoriálu či (ne)priateliek hlavného hrdinu.

Aj využívanie prostredia výrazne odlišuje hráčove pocity z vybranej hry série. Zatiaľ čo prvých päť-šesť dielov sa sústredilo najmä na labužnícku jazdu v exteriéroch a krásnych tratiach v prírode, meste i dedinke, od dielu Underground sa s väčšou mierou začali využívať nablýskané efekty nočných miest a rurálnych oblastí. Hoci pekné trate nechýbajú ani v posledných dieloch, pocit z ich prechádzania je už odlišný a väčšmi ovplyvnený minulými časťami.

Nie je to iba samostatná jazda s niekoľkými protivníkmi, ktorá definuje hernú náplň Need for Speed. V sérii sa často objavuje naháňačka s policajtmi (najmä v Hot Pursuit a Most Wanted), neskôr aj množstvo pestrých módov s driftovaním, jazdou na jednu míľu atď (známe z Underground). Každý diel sa snaží najmä v druhej ére priniesť niečo nové. No zároveň si autori i Electronic Arts plietli na seba bič, pretože s rastúcimi očakávaniami sa zvyšovali nároky hráčov i recenzentov a tie vyústili do síce nadpriemerných, ale citeľne slabších hodnotení posledných dvoch dielov, po ktorých prichádza racionálne rozdelenie série a odlišný štýl vydávania hier v budúcnosti.

Čím sa preslávil či zapísal do povedomia hráčov prvý tucet Need for Speed hier?

Need for Speed (1994-1995)

Pôvodný Need for Speed vychádza pre konzolu 3DO v roku 1994, debut na PC zažíva o rok neskôr a o ďalší si podmaní aj hráčov PlayStation a SEGA Saturn. Prvý diel ponúka sedem tratí, i kopu moderných áut. Hra zhltla celý objem CD a naplnila ho exkluzívnymi fotografiami, predstavovaním modelov v krátkych videách a bola fantastickým úvodom pre milovníkov štvorkolesových krásavcov. Preteky stavili skôr na vernú simuláciu a hráči si rýchlo zapamätali nádherné prostredia tratí známych mien – City, Alpine, Coastal, Autumn Valley, Rusty Springs, Vertigo (a tajný Lost Vegas).

Need for Speed 2 (1997)

Druhý diel prichádza na PlayStation a PC zhruba s 18-mesačným odstupom, pričom premiéru zažije práve na konzole od Sony. Dvojka mení hrateľnosť a posúva ju do arkádovej roviny a zvyšuje aj pocit exkluzivity v rámci pretekov, či už zahrnutím špeciálnych modelov ako Ford Indigo alebo aj pomerne pestrých tratí v okolí pobrežia. Novinkou je aj Knockout mód, t.j. hra na posledného, kde hráč vypadá z pretekov, pokiaľ v danom kole prechádza cieľovú rovinu ako posledný. Cieľom je ostať v pretekoch až do finálneho kola, kde už súperia iba dve autá.

Need for Speed 2 vyšiel na jar 1997 v štandardnej verzii a EA potom na jeseň prichystala aj Special Edition s jednou traťou, ďalšími autami navyše a najmä podporou 3D akcelerátorov pre lepšiu grafiku.

Need for Speed III: Hot Pursuit (1998)

Naháňačky s policajtmi prichádzajú! Tretí diel vychádza v septembri 1998 a popri tradičnom naplnení CD s kvalitnou produkciou áut a ich vizuálov ponúka kopu zaujímavých tratí, kde sa prvýkrát začali dať lepšie využívať rôzne skratky. Najväčšou devízou trojky je nový mód Hot Pursuit, v ktorom poliši sledujú rýchlosť hráča a po jej prekročení začnú hráča naháňať s používaním rôznych metód. Po troch razoch sa buď mód končí, alebo je jazdec potrestaný. Do tretieho dielu sa navyše dali stiahnuť oficiálne i hráčmi vymodelované vozidlá.

Need for Speed IV: High Stakes/Road Challenge (1999)

Časový rozdiel medzi vydaním trojky a štvorky bol podozrivo krátky (len cca 7 až 8 mesiacov), čo chvíľami nabádalo k myšlienke, že štvorka bude iba rozšírením trojky, resp. určitou nadstavbou alebo datadiskom, no predávaným za plnú cenu ako riadne pokračovanie.

Štvorka sa vyznačuje viacerými rozdielmi vo verziách. Už samotný názov bol odlišný pre USA (High Stakes) a Európu či zvyšok sveta (Road Challenge). Zároveň sa veľký rozdiel týka obsahu hry, najmä zahrnutými traťami. PlayStation verzia vychádza už na jar a obsahuje síce nové módy, ale iba nové trate. PC verzia vyjde o pár mesiacov neskôr a prekvapivo ponúka dvakrát toľko tratí oproti PSX verzii či tretiemu dielu – to preto, že polovica z nich bola preklopená z tretieho dielu a druhá polovica bola vytvorená pre štvrtý diel.

Novinka však ponúkla viacero nových módov. High Stakes (vysoké stávky) bol náročný, no napínavý mód, kde sa hralo priamo o hráčove auto – ak vyhral preteky, získal súperovo, ak prehral, svoje stratil. Getaway je opäť variácia na policajný mód, Time Limit je zase o naháňaní najlepších časov v určitých kolách, no s policajtmi za pätami. Career bol premiérou módu kariéry v sérii – hráč dostal peniažky, a snažil sa zarábať na víťazstvách, aby si potom mohol zlepšovať svoje auto či kúpiť nové.

Štvorka tak prináša okrem nových módov dve podstatné novinky – kariéru s peňažným systémom a navyše aj poškodzovanie áut, ktoré si pri existencii vlastnej meny mohol hráč opravovať.

Need for Speed: Porsche Unleashed/Porsche 2000 (2000)

Po vydaní High Stakes nastala zaujímavá situácia – a v najbližších 36 mesiacoch vychádza jediná NFS hra, Porsche Unleashed. Aj v tomto prípade existujú viaceré názvy: Unleashed platí pre Ameriku, Porsche 2000 pre Európu (a Nemecko má jednoducho iba Porsche).

Tento diel napĺňa tradíciu NFS hier, no zároveň je aj výraznou variáciou. Duch série sa napĺňa vďaka obsiahnutiu detailného katalógu a informácií o všetkých modeloch Porsche. Tie sú vlastne jedinou značkou v hre – autori zvolili alternatívu, keď sa zamerali iba na jedného výrobcu áut a potom prispôsobili aj hernú náplň. Najzaujímavejší je evolučný mód, kde hráč prechádza Porsche autami od roka 1950 až do 2000 v chronologickej postupnosti a jedným z módov je aj Factory Driver, kde hráč testuje nové modely a predvádza rôzne špeciálne kúsky.

Porsche Unleashed stavilo pre zmenu na vernú simuláciu jazdy a zároveň je prvý diel, ktorý sa objaví neskôr aj na handhelde (GameBoy Advance).

Piaty diel si odniesol pochvalné recenzie, hoci niektorým hráčom prekážalo zameranie iba na jednu značku. Po jeho vydaní na jar 2000 si dáva NFS séria pauzu a objaví sa až po ďalších 30 mesiacoch v novej ére svojej existencie...

Need for Speed: Hot Pursuit 2 (2002)

Šiesty NFS nepriniesol veľa nového – presunul sa na novú generáciu konzol (PS2, Xbox, GameCube), no v rámci hrateľnosti iba oprášil koncept tretieho dielu s policajnými naháňačkami. Hráč si však mohol vybrať aj policajné auto a naháňať nespratníkov na trati. EA kladie väčší dôraz na zábavnosť, zjednodušené pravidlá a arkádový pocit z pretekania. Jazda je podčiarknutá s viacerými licencovanými pesničkami a aktuálnymi hitmi populárnej hudby.

Recenzenti boli potešení najmä PS2 verziou, nároční PC kritici nedovolili novému NFS zväčša prejsť hranicu 75 %. Návrat k NFS tak bol prospešní najmä pre majiteľov konzol Sony, no séria stále cítila potrebu razantnejšej zmeny.

Need for Speed: Underground (2003)

Keď v lete 2001 vypadli z kina desiatky milióny návštevníkov prekvapivého trháku Rýchlo a zbesilo, mnohí si povedali, že teraz by bolo super zažiť také akčné dobrodružstvo aj na vlastnej koži. EA v snahe ponúknuť do mierne vyčerpanej NFS série nové elementy sa preto rozhodla pre úplne odlišný prístup k sérii a nezaprelo inšpiráciu v tom čase už dvomi filmami... A zatiaľ čo Hot Pursuit 2 síce časovo zapadá už do novšej éry, svojím herným mechanizmom patrí do tej staršej. No Undeground pristupuje k NFS úplne inak.

Prináša príbeh s renderovanými sekvenciami situovaný do fiktívneho nočného mesta Olympic City. A predovšetkým úplne mení hrateľnosť – arkádové jazdy na prvom mieste, silne podporené viacerými novými módmi. Je to práve Drag racing nadväzujúci na úspech a podstatu Rýchlo a zbesilo. Pretek, ktorý zriedka presahuje 30 sekúnd, ponúka jasnú náplň – jazdu na jednu míľu, kde hráč manuálne radí, využíva nitro pohon a stará sa o motor, aby sa neprehrial a zároveň držal tempo s protivníkmi. Jazda v drag racingu býva víťazstvom alebo prehrou – stačí sa v obrovskej rýchlosti vychýliť z trate, naraziť do protivníka či prísť neskôr na železničné priecestie a už treba voliť reštart preteku. Druhý inovatívny mód bol založený na driftingu, t.j. za zber bodov získavaných za jazdu šmykom či rôzne netradičné kúsky na trati. V móde nezáleží na čase, ale počte bodov.

Jazda v jednom meste priniesla často pocity deja vu, pretože každý z viac ako 110 pretekov sa jazdil v meste s niekoľkými štvrťami a neraz sa prekrýval s inou zadanou traťou. Popri drift a drag racingu sa často jazdili aj tradičnejšie módy ako Circuit (okruh), Sprint (z bodu A do bodu B za najkratší čas) a Knockout (posledný vypadá). Zároveň sa Underground blysol aj rôznymi úpravami a tuningom áut.

Po audiovizuálnej stránke išlo o veľmi kvalitnú hru, najmä vďaka podpore rôznych svetelných efektov a navyše obsahovala bohatý soundtrack s 26 skladbami od známych tvorcov ako BT, Overseer, Fluke, Junkie XL či Asian Dub Foundation.

NFS: Underground si získal veľkú mieru popularity, znovu oslovil niektorých odchádzajúcich hráčov a dosiahol obrovskú mieru predajov – takmer 15 miliónov kusov.

Need for Speed: Underground 2 (2004)

V poradí ôsmy diel série a ďalšia časť Underground sa chová ako typické pokračovanie. Rozvíja už načrtnutý príbeh, pridáva ešte pár módov, no v skutočnosti ťaží z osvedčených atribútov predchodcu. Aj tu sa hráč pohybuje po veľkom meste, pričom si týmto spôsobom vyberá aj jednotlivé preteky – sú roztrúsené po celom meste v podobe bodov, od ktorých sa odohráva pretek. Aj v tomto dieli sa autori venujú tuningu a vizuálnym vychytávkam áut, na model jazdy však vplyv nemajú.

Séria sa rozvíja utešene aj na nových handheldoch (Nintendo DS a Sony PSP), pričom na prvý Sony handheld vychádza na jar 2006 špeciálna verzia NFS: Underground Rivals odvodená z tohto dielu.

Úspechy a predajnosť Underground 2 sú vysoké, aj keď nedosahujú výšin priameho predchodcu. Nie všetky novinky sa stretli s úspechom – hráči kritizovali vysokú mieru product placementu.

Need for Speed: Most Wanted (2005)

Deviaty diel sa snaží nadviazať na dvojicu Underground, no zároveň mieša aj ďalšie elementy prvých dielov, menovite policajné naháňačky. K dispozícii sú aj možnosti tuningu a jednotlivé jazdy si opäť vyberáte pri jazde mesto na vyhradených bodoch.

Most Wanted nie je výrazným dielom ako dvojica Undergroundov, skôr chce byť úspešným hybridom kombinujúcim staré i nové prvky sérií. Opäť nechýba príbeh či dva nové módy (Tollbooth pripomína bežné prechádzanie checkpointmi v iných hrách, Speedtrap je zase o kumulovaní najvyšších rýchlostí na vyhradených bodoch). Most Wanted obsahuje vybrané módy z Underground (Circuit, Sprint, Knockout, Drag), driftovanie či liga pretekárov z Underground 2 už chýba.

Deviaty diel je podstatný príchodom na siedmu generáciu konzol, t.j. zažíva debut na Xbox 360, kde prináša fantastické audiovizuálne spracovanie s HD grafikou a natívnym Dolby Digital zvukom. Na PSP opäť vychádza inak pomenovaný diel: Most Wanted 5-1-0.

Need for Speed: Carbon (2006)

V jubilejnej desiatej časti sa tvorcovia rozhodli vrátiť k najúspešnejším prvkom posledných častí, a tak opäť nahodili nočné preteky a zároveň vytvorili aj nový mód – duely v kaňonoch, ktoré dlho pred vydaním promovali ako výraznú novinku. Herný model je do veľkej miery prebraný z Most Wanted, pribudol však kvalitnejší grafický engine prispôsobený konzolám novej generácie (okrem X360 už aj PS3). V tejto časti pokračuje príbeh Most Wanted (ako by mal tvoriť dvojičku s dvomi Underground časťami) a potešiteľne sa zvýšila paleta vozidiel vrátane menších áut alebo importovaných tátošov. Tu dochádza k miernej obmene módov – driftovanie sa vracia, zatiaľ čo drag racing vypadáva. Novým elementom je skladanie vlastnej bandy/posádky (crew), ktorá vám môže pomáhať v pretekoch.

Handheldové verzie opäť napĺňajú tradíciu samostatných názvov a desiatka sa preto na PSP volá NFS Carbon: Own the City.

Need for Speed: ProStreet (2007)

Po zoznámení sa s next-gen hardvérom a de facto recykláciou nápadov sa tvorcovia rozhodli hovoriť o jedenástom dieli ako o významnom posune v sérii (hoci to hovoria prakticky vždy). Nočné preteky nahradili štandardným jazdením na okruhoch v prírode. Ilegálne preteky a pletky so zástupcami zákona menia za korektné zápolenie. Arkádové jazdy vymenili za väčšiu mieru simulácie. Spolu s ním nasadzujú aj systém realistického poškodzovania vozidiel.

No kritika nebola nadšená a recenzenti útočili na systém ovládania, nerealistický model jazdy i nudné módy, ktoré sa po čase zunovali aj verným fanúšikom série. Výsledkom boli aj horšie predajné čísla.

Need for Speed: Undercover (2008)

Dvanásty diel vychádza pomaly ako z núdze cnosť, autori stále nevedia, kam sériu najlepšie posunúť, a v konečnom dôsledku stáva tuctový, nielen v rámci poradia v sérii, ale i kvality. Autori priznali kritiku ProStreet a rozhodli sa pre ďalšie zmeny. Výsledný produkt pripomína súbor pokusov a snahu o najlepší výber kedysi úspešných prvkov. Preto sa vráti filmový príbeh, vytunované autá, otvorený svet (najväčší, aký séria zatiaľ dostala) so systémom diaľnic. Do akcie sa zapoja poliši, podobne ako v dieloch Most Wanted a Carbon. Jazdu dokonca malo zlepšiť aj postupné zlepšovanie štatistík.

CEO EA J. Riccitiello sľúbil, že po slabom ProStreet bude práve Undercover návrat k vysokej úrovni série a podporil fakt 16,5-mesačným vývojovým cyklom, ktorý bol dlhší ako necelý rok pri iných dieloch a že to bude v hre určite poznať. Zároveň priznal aj filmový nádych hry inšpirovanými sériou Kuriér a snahou premietnuť ho do samotnej hernej náplne. Undercover sa inak stal posledným dielom pre starú generáciu konzol, menovite ukončil sedemdielnu sériu na PlayStation 2.

No Undercover pritiahol akurát priemerné (občas až negatívne) kritiky a celý nový systém sa neujal. Ani filmové scény so slabými hereckými výkonmi, ani jazdenie a la poslíček vo veľkom meste. Poliši tiež nezaujali ako kedysi a séria dospela do smutného bodu vlastnej existencie.

Čo bude ďalej s NFS?

Za posledných sedem rokov vyšlo sedem NFS hier, no s výnimkou prvého Underground ani jeden nezaznamenal výrazný posun v sérii, a tak aj EA už pochopila, že musí niečo so sériou robiť. Krátko po neúspechu ProStreet i Undercover sa črtali viaceré riešenia typu zrušenie značky (ale to sa po 15 rokoch ľahko nerobí), jej odloženie k ľadu, jedno či dvojročná pauza alebo, a to EA zvláda najlepšie, prehodnotenie a reštrukturalizácia série v súlade s aktuálnym prístupom EA k hrám.

Koncom januára 2009 preto prišlo rozhodnutie, že séria NFS sa rozdelí na tri prúdy. HD konzoly, PC, PSP a iPhone dostanú NFS: Shift, ktorý sa vracia pomaly na úplný začiatok série a smeruje k hard-core simulácii. Vychádza v súčasných dňoch s pozitívnymi ohlasmi recenzentov.

Po vzore Mario Kart sa na Wii a DS objaví zábavné arkádové pretekanie pre celú rodinu – NFS: Nitro, ktoré má vyjsť v novembri. A NFS: World Online má nadviazať na diel Undercover, je určený pre PC a robia na ňom vývojári zo Singapuru, preto by mal ako prvý vyjsť v Ázii.

Bude nová trojica hier úspešná a očistí postupne chradnúce meno Need for Speed, ktoré niekedy už ťaží viac zo svojej zašlej slávy ako kvality posledných dielov? EA v to rozhodne dúfa. A pokiaľ by náhodou tento premyslený segmentovaný krok nevyšiel, stále má v zálohe eso. Tvorcovia Burnoutu, Criterion Games, majú pripravovať úplný reštart série Need for Speed, ale zrejme až v druhej polovici roka 2010.