Kedysi najväčšia herná výstava zažíva svoj pád. Zahajuje ho pozvoľna, menšou výstavnou plochou, preplnenými dňami určenými pre novinárov, ktorí novinármi ani nemuseli byť, pretože sa dali kúpiť zvláštne lístky a novou politikou distribúcie slotov, aby sa zamedzilo čakaniu v dlhých radoch. Nepodarilo sa.

Ak by som mal cestovať z hotela na výstavisko hodinu a pol, s prestupom na rýchlik, dobehnúť na výstavisko dolepený ako žuvačka z vlhkého ovzdušia a tesne po otvorení brán zistiť, že pri stánku Square Enix sa už spravila fronta a rozobrala lístočky, ktoré zaručujú majiteľovi 15 minútové hranie Final Fantasy XIII, tak vyvolám Persónu (priložením zbrane k spánkom a stlačením kohútika). Čakať v radoch je hlúposť, stáť na jednom mieste, prešľapovať a potom si užiť akademickú štvrťhodinku, počas ktorej sa nič nedozviete, je hlúposť. Čakať, že si zahrám hru HIER a zistiť, že ak budem bežať na druhý deň rýchlejšie cez celé výstavisko, tak sa mi to možno podarí, rovno vyskočím z okna izby, ktoré sa nedá vôbec otvoriť.

Som ale v Japonsku a tam sa čaká všade, v obchode na delikátny koláčik (pri pečení sa podobá na Trdelník), pred záchodmi, bufetom, v špeciálnych priestoroch vyhradených pre fajčiarov, na fotku s cosplayerom, s booth babes, v metre, v rýchliku, pri automatoch na lístky, na eskalátor, na výťah, na demo.

Waiting Fantasy

Na spomínané demo Final Fantasy 13 som našťastie bežať nemusel, ale odstál si hneď po zahájení Tokyo Game Show 09 slušných 45 minút. A aj to som čakal najskôr na nesprávnom mieste, v stánku Square Enix, odkiaľ som zdrhol, keď som videl, že v náprotivšom Sony nik nie je. Než som sa tam prehrabal cez ľudí, už sa tam vytvoril rad. Každú hodinu sa zvádza boj, len čo som sa zoznámil s ovládaním, súbojovým systémom, tak sa ku mne taktne nahla hosteska a ukázala na ružových stopkách zavesených na krku, že môj čas s Final Fantasy XIII v Tokiu vypršal. Nevypršal, v batohu už je trial verzia s FFVII Complete. Tej hry sa nedá nabažiť.

Tokyo Game Show nebola len o FF13, boli tu ešte Final Fantasy Crystal Bearers, Kingdom Hearts: Birth By Sleep. Že sú všetky od Square? Čo by ste čakali od krajiny, v ktorej obyvatelia nemajú problém prísť do Akihabary so svojím DS pred obchodný megadom Akiba a vo vyhradenom priestore hrať spolu Dragon Quest IX? Čo by ste čakali od ľudí odchovaných na dobrodružstvách a hľadaní vlastnej identity, ktorí svoje DS nepúšťajú z rúk a pred stánkom čakajú na release nového miniquestu?

Snake, sídliaci napravo od kráľa JRPG, môže tíško závidieť, nik nad svoju hlavu nedvíhal PSP, aby si stiahol japonské demo MGS: Peace Walker. Vo všeobecnosti sa v halách 4 – 6 tvoriacich jeden pavilón odohrávalo najväčšie peklo. Killer kombo SEGA s Yakuza 4 a Valkyria Chronicles 2, Konami s Peace Walker, SCEJ s Gran Turismo 5 a demami na horúce JRPG, Square s FF13, Namco Bandai s Tekken 6 a Microsoft s N3 2 a End of Eternity spôsobovalo, že počas výstavných dní sa nedalo medzi stánkami dýchať. Hýbal som sa po centimetroch.

Hurá, rezance!

V druhom pavilóne dominovali výstavnej ploche Level-5 s novým Laytonom, Capcom s Lost Planet 2 a Okamiden a Tecmo Koei. Ak si pripočítate k nim Alienware a Ubisoft, ako jediného zástupcu západného sveta spomedzi herných domov, dostanete kompletný zoznam vystavovateľov. Šialené? Áno. Stále však neviem prísť na to, ako sa dokázali sformovať trojhodinové lajny na Avatara a Assassin's Creed 2.

Veľké mená, veľké rady. A nemuseli to vyslovene byť len hry. Stačilo zavítať do najmenšieho priestoru, kam by sa pohodlne vošli dve futbalové ihriská, kde sa predávali suveníry. Osobne som si vytrpel 45 minút, aby som odišiel s drobnosťami od Capcomu. Oplatilo sa. Monster Hunter tu má svoju radu instantných rezancov, Dissidia zase energetický nápoj (Chaos chutí tak trochu ako Vinea s mangom), kúpiť sa dá čokoľvek, ak vám nekrváca peňaženka. A tá sa svojvoľne vyťahuje pri pohľade na geniálne knihy artworkov, soundtracky, kostýmy vojačiek, plyšových prasiatok, príveskov, potítok, kartičiek a hriešne drahých figúrok a šperkov inšpirovaných svetmi Final Fantasy. Svoje miesto tu mal aj detský kútik a preplnená sekcia s rýchlym občerstvením.

Mimoriadnu kreativitu ukázala tokijská technická univerzita s demami svojich študentov a raných projektov, o ktoré bol veľký záujem, pretože popierali akúkoľvek racionalitu bežne zmýšľajúceho Európana. Predstavte si rúčku od metly, na jeden koniec prilepte boxerskú rukavicu, aby presne zodpovedala nástroju, ktorý drží postavička na obrazovke. Vašou úlohou je búchať s touto „zbraňou“ o strop nad vami, kde sa premávajú pavúky a rachotom ich zabíjať!?! V piatok sa konala prezentácia takýchto strelených nápadov v rámci projektu SOWN (Sens of Wonder Night)

Druhé miesto

Zo sprievodných akcií treba vypichnúť stretnutie cosplayerov, ktorí majú medzi halami svoj vyhradený priestor obohnaný inštrukciami pre návštevníkov ako napríklad požiadanie o fotenie, žiadne snímky mimo oplotenia a pod. Nápaditosť a prepracovanie kostýmov hraničí so zdravým rozumom. Desiatky hodín museli byť investované do rôznych plášťov, výšiviek a komplikovaných strihov ušitých na mieru majiteľa. Nehovoriac o parochniach, farebných kontaktných šošovkách, make-upoch, zbraniach a iných doplnkoch.

Cosplayeri odvážne postávali pri stenách na svojom vyhradenom miestočku, fotili sa navzájom, nechali sa fotiť, ale bolo ich možné stretnúť aj v halách, kde vnútorná teplota v spojení s koženým oblekom musela robiť divy. Kto mal plné zuby ľudí, mohol si odbehnúť do japonského múzea alebo postávať pri mobilných operátoroch a žasnúť nad tým, ako je možné, že obyčajné véčko môže mať rovnako veľký displej ako iPhone. Pri hraní WipEout HD v 3D už nie je dôvod na prekvapivý výraz, obraz sa točí, zrýchľuje a vy nutne potrebujete kynedril.

Tokyo Game Show je oproti GamesCom menšia, čo sa týka vystavovaných hier je ich tu menej ako u americkej sestry E3. Oficiálne čísla v dobe písania článku neboli k dispozícii, ale ani najpriaznivejšie odhady neukazujú, že by sa TGS 09 podarilo prekonať hranicu 200 000. (Pozn. TGS09 navštívilo počas štyroch dní 185 030 ľudí, čo je oproti minulému ročníku pokles o 9 258.)

Organizátor CESA by sa mal okrem posadnutosti hygienou, osobných bezpečnostných kontrol, vymedzených priestorov na vytváranie chodníčkov zo stĺpikov a reťazí pre čakajúcich zamyslieť aj nad užitočnosťou nového systému prideľovania slotov systémom kto skôr príde, ten skôr melie. Vystavovatelia by zase nemali podceňovať dav, ak už sa chystám vypustiť bombu na herný trh, prečo jej venujem iba desať stojanov? Prečo nie 20 – 30? Čakanie je sviňa, trpezlivosť sa vypláca, nedočkavosť je potrestaná sklamaním.

Je zvláštne, že ak sa ma niekto spýta, ako bolo na Tokyo Game Show, odpovedám, že sa čakalo na všetko, nehovorím o hrách ani o nákupoch. Hry tu sprevádzajú čakanie a davy ľudí. Čo je však hlavnejšie, vy ste nemuseli čakať na slot, aby ste si mohli prečítať článok.

Ako to už býva u nás zvykom, z každej z výstav nosíme domov tonu „nepotrebných“ vecí. Japonci plytvajú papierom a peknými prospektami, ktoré jeden z vás získa v pripravovanej súťaži.