Žijeme v dobe, kedy zariadenie vo vrecku dokáže súčasne prehrávať muziku, posielať email a prijímať notifikácie zo sociálnych sietí. Je to už rutina. Zvykli sme si, že bez nich nevychádzame von a ešte pred vstupom do podniku virtuálnym ocikaním vieme, kto sa tam nachádza a aký drink je v akcii. Z párty pošleme priateľom, ktorí sedia v kancelárii, fotografie, pochválime sa videom, ktoré sme našli cez deň a pred posledným drinkom ešte pre istotu skontrolujeme inbox. Fikcia? Ale kde že. Je to bežný deň so smartphonom vo vrecku. S úplne bežným smartphonom. Toto všetko dokáže aj PlayStation Vita, ale robiť to nebudete.

S integrovanou VGA kamerou dokáže nový handheld spoločnosti Sony produkovať snímky s rozlíšením 640x480. V roku 2012 do galérie posielate nepoužiteľné, zrnité fotografie vo formáte 4:3 tak mizernej kvality, že môj päťročný Sony Ericsson sa tíško smeje tomu, že už vtedy sa rátali obrázky na megapixely a dokonca ste si objekty mohli aj zaostriť. V interiéroch je fotografovanie nepoužiteľné, v noci to ani neskúšajte. Vita má navyše dve takéto kamery, jednu vzadu a jednu vpredu. Ich potenciál môže využiť iba Skype a aktuálne AR hry, ktoré majú zázračne kvalitnejší obraz ako samotná aplikácia s fotoaparátom, kde sa nedá absolútne nič nastaviť. Blesk absentuje úplne.

Keď už ste rozostrenú fotografiu uložili na kartu, chcete ju samozrejme poslať priateľom. Pomerne skoro zistíte, že integrácia PlayStation Network, resp. Sony Entertainment Network a čohokoľvek, čo si hovorí konštantne online, je iba na oko. Pripojenie nie je vrstvou, ktorá beží súčasne so systémom, ale schováva sa za systém menu nazvaný Live Area. Galéria fotografií pri posielaní vyvolá aplikáciu Group Messaging a môžete svoj výtvor poslať svojim priateľom. Že je medzi nimi niekto, s kým súperíte v zbieraní trofejí. Kliknete na meno a vyvolá sa aplikácia Trophies. Že chcete s niekým podebatovať a založiť diskusný krúžok? Na to je aplikácia Party. Chcete vedieť, kto je online? Nech sa páči, aplikácia Friend.

Sony z nepochopiteľných dôvodov celú sociálnu časť nezmyselne delí na mikroprogramy, ktoré sa na seba odvolávajú. Ešte že notifikácie sú združené do jednej položky, kam sa ukladajú aj získané trofeje, SMS (ak máte 3G model Vita), no všetka ostatná činnosť je evidovaná aplikácia od aplikácie. Hry si vedú vlastný zoznam toho, čo ste dosiahli, koľko bodov nahrali a ukladajú to do svojej Live Area karty. To najhoršie je, že všetky informácie sú segmentované, správy v jednom chlieviku, notifikácie v inom a potom je tu aplikácia Near, ktorá prostredníctvom GPS lokalizuje majiteľov Vity vo vašej blízkosti a súčasne posiela vašu hernú aktivitu na server. Zaznamenáva sa údaj koľko kilometrov ste nacestovali aj to, ako sa vám páčia hry.

Opäť však narážate na užívateľskú neprívetivosť, údaje do Near je možné poslať iba raz za 60 minút. Ak sa rozhodnete na ceste, v autobuse alebo v nákupnom centre vyhodiť do priestoru darček v podobe dema Little Deviants alebo traťového rekordu z WipEout 2048, musíte ísť cez Near. Vita to neurobí na pozadí, takisto vám zakrýva výhľad informačnými oknami informujúc vás o tom, že sa pripájate na PSN, že sa ukladá obrázok, že sa synchronizujú trofeje. Na papieri sú všetky sociálne funkcie dokonalé, ale v praxi je ich používanie osinou v zadku. Sú prisľúbené aj 4square a Twitter. Myslíte, že budú priamo integrované do systému? Zabudnite.

PlayStation Vita nepoužíva XMB (Cross Media Bar), na ktorý ste boli zvyknutí z PS3 a PSP. Systém menu Live Area je inšpirovaný smartphonmi, môžete mať desať plôch po desať aplikácií, každej zmeniť pozadie, prehadzovať ikonky jednoduchým presúvaním. Zatiaľ čo pod sebou sú uložené aplikácie, vedľa seba sú naukladané spustené programy. Ťuknutím na ikonku sa aplikácia nespúšťa okamžite, ale vyvoláva Live Area obrazovka, ktorú si môžu vývojári upraviť podľa seba. To vytvára nekonzistentnosť v prezentácii a keďže neexistujú pravidlá, rôzne informácie majú rôzne podoby. Niekedy neviete, či ide o dekoráciu na pozadí alebo skutočnú ikonku, ktorá vám otvorí manuál alebo pošle priamo na PlayStation Store. Výhodou je, že často nemusíte spúšťať aplikáciu, ale stačí len ťuknúť do tlačítka Play a už počúvate muziku.

Okrem hudby zvláda Vita aj prehrávanie videa vo formáte MP4, podobne ako PSP a PS3. Nedokáže sa pripojiť na vzdialený Media Centre ani streamovať zo siete. Na to je zbytočný program Content Media Manager, ktorý ako medzistupeň len vyvoláva galériu, hudobnú aplikáciu či videá. Na vzdialený prístup je funkcia Remote Play, ktorá sa od uvedenia s PS3 v roku 2006 nezmenila. Po novom môžete hrať aj niektoré Blu-ray hry. Z doplňujúcich funkcií nechýba ani internetový browser; nepodporuje flash, stránky s obrázkami sa neustále prekresľujú pri skrolovaní aj pri zmenšovaní/zväčšovaní. Inak sa načítavajú rýchlo a práca s browserom je úplne intuitívna. Nie je to však niečo, čo budete podobne ako sociálne funkcie používať dennodenne. Je skôr poistka.

Na čo je potom PlayStation Vita? V prvom a poslednom rade na hry. V momente, keď sa zahrejú štyri jadrá procesora ARM Cortex A9 a naplní až po okraj 512 MB pamäť, začnú všetky ostatné zariadenia, ktoré sa tvária, že dokážu prehrávať aj hry, blednúť závisťou. Karta sa obracia a tam kde Vita stráca na sociálnych funkciách, konkurenciu zanecháva na míle ďaleko. Korunným drahokamom je OLED kapacitný displej s uhlopriečkou 5 palcov. Podanie farieb, ich ostrosť a rozlíšenie 960x544 vám konštantne pripomína, že v rukách držíte PS3 o veľkosti DualShocku.

Vita produkuje najkrajší obraz spomedzi prenosných handheldov, má neuveriteľný kontrast, vysoké pozorovacie uhly a veľmi živé podanie farieb (povedali by sme, že o kúsok presaturované). Displej reaguje na akýkoľvek dotyk okamžite, bez zaváhania a obraz je bez duchov, šmúh alebo nežiaducich artefaktov. Na priamom slnku vďaka reflexnému plastu ako u každého smartphonu sa strácajú farby, blednú a s nimi sa vytrácajú aj detaily. V interiéroch však ide o mimoriadne výkony a keď zhasnete svetlá, nevyhnete sa úžasu.

Vita je vybavená snáď každou aktuálne dostupnou ovládacou schémou, snáď okrem gest vo vzduchu môžete použiť všetko, vrátane gyroskopov, multitouch displeja, štandardných tlačítok či dvojice analogov. Prosby hráčov a sny o druhom joysticku boli vyslyšané, Sony však nepoužila tradičné slidepady, ale skutočné páčky. Majú menší operačný rádius ako DualShock, no sú presné a palce sa z nich nešmýkajú vďaka zapustenému pogumovaniu. Konečne si môžete plnohodnotne vychutnať FPS hry, 3rd person akcie tak ako ste zvyknutí z pohodlia gauča.

Novinkou je zadná dotyková plocha vysypaná symbolmi PlayStation, ktorá je netradične zakomponovaná do hier a v niektorých prípadoch nahrádza chýbajúcu dvojicu tlačítok L2 a R2 z gamepadov. Pri mierení so sniperkou si regulujete napríklad zoom, otáčate nájdeným artefaktom alebo len posúvate po obrazovku postavičku. A robíte to celkom intuitívne. Žiadna ovládacia schéma sa nevylučuje s druhou, ale sa skvelo doplňujú a na žiadnej nie je badať oneskorenie. Uncharted napríklad používa gyroskopy na korekciu mierenia so zbraňou. Systém samotný je takisto rýchly, aplikácie sa medzi sebou prepínajú okamžite, navigácia v menu je blesková. Z používania je cítiť, že Vita má v sebe obrovský výkonový potenciál.

Handheld padne do rúk ako uliaty, prsty spočinú na ovládacích prvkoch, kde by mali – ukazováky na priesvitných shoulder tlačítkach, palce na analogoch, prostredníky na zadnej dotykovej ploche. Ani pri dlhých sedeniach sa nedostavuje únava, tŕpnutie dlaní či kŕče v prstoch. Ergonómia za to vďačí výške a vyššej váhe celého zariadenia. Samotnému telu je možné vyčítať iba jediné, reflexnú úpravu, ktorá je magnetom na odtlačky.

Vita je herné monštrum, poradí si s obrovskou produkciou, neuveriteľne rýchlym enginom, aký vyžadujú bojovky a racing. Nestretli sme sa so žiadnou hrou, ktorej by nesedel formát alebo mala problém nájsť identitu v ovládacích prvkoch. Hry sa dodávajú na pamäťových kartách alebo si ich môžete rovno stiahnuť z PS Store. Limitom je však registrácia iba na jedno PSN konto, čo pre tých, ktorí využívali služby viacerých, môže byť prekážkou. V tomto prípade je však oveľa horšia povinná kúpa špeciálnej pamäťovej karty (v kapacitách 4 – 16 GB), ktoré nie sú lacné (19,99 – 49,99 EUR). Na trhu sú len dve hry, ktoré spustíte bez nej, ostatné ju tvrdohlavo vyžadujú.

Výkony, aké Vita podáva, sa pochopiteľne odrážajú na výdrži batérie, ktorá je zrovnateľná s 3DS (3 - 5 hodín). Konkrétne pri hraní Uncharted: Golden Abyss sme sa dostali ľahko nad 4 hodiny nepretržitej prevádzky. Pri bežnom užívaní vydrží približne jeden deň, ak venujete doobeda a poobedie jednu-dve hodinky hrania, skontrolujete, čo sa deje okolo vás, prípadne si otvoríte browser. Výdrž je veľmi individuálna a systém nepotrebné funkcie vypína ako napríklad sieťové pripojenie či iné hardvérové prvky.

Vita sa predáva v dvoch verziách - 249 EUR za Wi-Fi a 299 EUR za 3G model. Ktorý si vybrať, je jednoduchšie, ako by sa mohlo zdať. Výhodou 3G je, že ste neustále pripojení, môžete prijímať správy, využívať Near a sledovať, čo robia priatelia. Ak príde na sťahovanie, narazíte na 20 MB limit súborov (Uncharted má 3,7 GB) a potom fakt, že cez 3G sa nedajú hrať hry kvôli zaručeniu stability sieťového kódu. Preto, ak sa pohybujete v dosahu Wi-Fi, prípadne máte so sebou aj smartphone s funkciou lokálneho hotspotu, máte jasnú odpoveď, ktorý model kúpiť.

Chameleón alebo popletený schizofrenik? PlayStation Vita sa tvári, že zvládne čokoľvek a Sony vám to potvrdí, ale jednu vec robí na výbornú. Hry. O tie tu ide v prvom rade. Čert zober iba jedno PSN konto, fakt, že si nemôžete zálohovať uložené pozície, nutnosť vlastniť špeciálnu pamäťovú kartu aj to, že fotky sú nepoužiteľné, keď si môžem zobrať na cesty prenosnú verziu WipEout v tom najluxusnejšom prevedení a pretekať s hráčmi na PS3, keď môžem v Uncharted použiť oba analogy, keď mám pod displejom vedro, pretože sa bojím, aby z Ultimate Marvel vs Capcom 3 nevytiekli farby, keď môžem preraziť prstom cez zadný panel displej a dotknúť sa svetov, keď môžem naraziť cestou do práce na darček cez Near, keď môžem ponížiť nafúkaného kolegu v biliarde Hustle Kings cez cross platform play. Nepotrebujem trojhviezdičkové hodnotenia na konci levelov, nepotrebujem krájať ovocie pre nahnevaných vtáčikov. Mrzieť vás bude iba jediné, že nevojde do vrecka. Napriek tomu je PlayStation Vita ultimátnym prenosným herným systémom.