Je to len päť mesiacov, čo Nintendo 3DS oslávilo svoje prvé narodeniny. K sfúknutiu torty a rozbaleniu darčeku došlo však až teraz, s príchodom väčšieho brata s prezývkou XL. O 90% väčšie displeje, mohutnejšie rozmery, vyššia výdrž batérie, tri farebné prevedenia. Stačí to na to, aby ste investovali do zariadenia, ktoré pripomína skôr hračku ako seriózny handheld, a u ktorého výrobca dúfa, že máte niekde doma schovanú nabíjačku k nemu? 

Od prvého stretnutia s 3DS XL v centrále Nintenda sa toho zmenilo pramálo. Japonský prototyp vystriedala na redakčnom stole predajná vzorka striebornej farby. Nintendo s novým modelom, ktorý uvádza na trh v rekordnom čase, má za cieľ ukojiť hlad po zariadení s väčším displejom a držať krok so závratne sa rozvíjajúcim segmentom mobilných telefónov. Tu však treba pripomenúť, že hardvérové špecifikácie 3DS XL sú identické s predchodcom, k zvýšeniu výkonu alebo zlepšeniu rozlíšenia displejov či kamier nedošlo.

Dalo by sa povedať, že Nintendo prakticky len zväčšilo handheld a vybavilo displejmi s väčšou uhlopriečkou. Je však za tým viac. Pod väčšie 3DS sa z veľkej miery podpísala podmienka, aby sa predávalo za cenu nižšiu ako konkurencia zápasiaca s nedostatkom pozornosti. Nintendo necháva koncovú cenu opäť v rukách predajcov. 3DS XL kúpite už od 215 EUR, no treba ešte investovať aj do nabíjačky, ktorú v balení jednoducho nenájdete. Výrobca predpokladá, že niekto vo vašom okolí alebo doma už jeden adaptér (z DSi, DSi XL alebo 3DS) máte. 

“To je to nové 3DS? Vyzerá ako hračka.” povedalo mi niekoľko náhodných okoloidúcich nezávisle na sebe. Prémiový feeling je fuč. Lesklú metalickú úpravu, ktorú obohatila transparentná vrstva na hornom veku, nahradil matný finiš pripomínajúc z diaľky brúsený hliník. Snaha udržať náklady čo najnižšie si vyžiadalo aj jednotné čierne plasty na vnútornej strane, ktoré sú rovnaké pre všetky tri farebné prevedenia. Modrá, červená a strieborná kapotáž zakrýva vrchnú a spodnú časť. V zavretom stave pripomína 3DS XL sendvič a vidíte čím je naplnený. Horné veko nezakrýva dolný displej, ale ho iba prikrýva, čiže po stranách vidíte tlačítka. 

3DS XL nevyzerá len lacno, ale textúra povrchovej úpravy pôsobí aj lacno na dotyk. S tým sa treba zmieriť, rovnako aj s tým, že na tlačítkach nie sú nakreslené funkcie, ale boli do nich vyrazené, čo na čiernom plaste nie je poriadne vidieť. Po týždni však zistíte, že handričku s mikrovláknami ste už dlho nevytiahli ani handheld neutierali do trička. Na matnom povrchu nie je ani po niekoľko hodinovej manipulácii vidno ani jeden odtlačok. Je to kompromis, ktorý oceníte až po dňoch, týždňoch užívania a možno si to ani neuvedomíte. Obavy nám robia iba farebné kryty, z ktorých sa môže farba časom olupovať alebo zošúchať.

Rozloženie ovládacích prvkov 3DS XL je identické až na malé kozmetické zmeny. D-pad je hlbší a palec sa doň môže lepšie oprieť, SD karta sa presunula na pravú stranu a dodávaná ma dvojnásobnú kapacitu - 4GB. Na pravo nájdete zaparkovaný aj stylus, slúchadlový výstup sa presunul zo stredu na ľavu stranu, na čele pribudli dva úchyty pre šnúrky na zápästie alebo krk. Výborným zlepšovákom je 3D slider s dvomi polohami, už nie je už iba plynulým regulátorom hĺbky, ale v dolnej polohe má vypínač, ktorý 3D efekt úplne vypne a nedovolí, aby sa sám zapol pri prenose. 

Rozmerovo sú tlačítka aj ich pozícia rovnaké, používajú identické spínače, ale ich povrch je mäkší a príjemnejší na manipuláciu, čo sa o trojici (select, home a start) umiestnených pod dolných displejom nedá povedať. Sú neuveriteľne tvrdé a musíte vyvinúť vyššiu silu, aby ste si boli istí, že ste ich stlačili. Shifty L a R na chrbte sa zväčšili a vďaka zaoblenému telu handhledu sa 3DS XL oveľa lepšie dobre drží v rukách, nič netlačí a nič nevyčnieva. Svojím tvarom pripomína zápisníky Moleskin, čelná strana má obliny a zadná zviera pravé uhly. 

Nintendo si ešte aj v dnešnej dobe potrpí na analógový regulátor hlasitosti (posuvný potenciometer), čo je jedna z vecí, ktorú neprepáčim žiadnemu modernému gadgetu. Už dávno mal byť nahradený za dvojicu tlačítok. Čo je zaujímavé, naša testovacia vzorka podivne škrýpala pri pridávaní a znižovaní úrovne hlasitosti. A nie sú to jediné zvláštne zvuky. 3DS XL hrká. Nie sú to žiadne uvoľnené časti ani zabudnutá súčiastka vo vnútri, ale dvojica kovových úchytov pre šnúrku na krk. A keď sme u tých zvukov, tak pánty hlučne praskajú. Je to dané ich tuhosťou a kladú pomerne veľký odpor. Pri manupulácii sa neubránite pocitu, že 3DS XL lámete väzy.  

Majiteľov predchádzajúceho modelu trápia stopy na hornom displeji zanechané po analogu a plastového rámu, o ktorý sa opieral, keď bol handheld zavretý. U 3DS XL je to vyriešené dvomi gumovými nožičkami dosadajúcimi na spodnú časť. Druhý analog by ste hľadali márne, aj keď je na pravej strane priestor, Nintendo radšej bude zvlášsť predávať ozrutnú perifériu Circle Pad Pro XL. 

Na tomto mieste by sme mohli povedať, že 3DS XL je lacne vyzerajúci handheld s nezmenenými hardvérovými špecifikáciami, ale to by sme ignorovali fakt, že na veľkosti skutočne záleží. 3D obraz je božský. Nedá sa to povedať inak. Na hornom displeji s uhlopriečkou takmer 5” (4,88” skutočná veľkosť) vyniká hĺbka a medzi jednotlivými vrstvami obrazu sú priepastnejšie rozdiely. Pri držaní 3DS XL v rovnakej vzdialenosti od očí ako u štandardného modelu, ste tak až po uši ponorení v obraze a celú scénu máte rovno pred očami. Pri animovanej grafike alebo renderovaných filmoch dosahuje žiadaného efektu a hovoríte si, toto je 3D.

To však nie je všetko, oba displeje majú antireflexnú vrstvu. 3DS XL si aj v presvetlených miestnostiach či na sedadle pri okne podáva lepšie výkony v kontraste a farebnosti obrazu. Je však o stupeň tmavší, čo je niečo, čo korekcia jasu hravo vyrieši. Sledovanie horného displeja je príjemnejšie aj vďaka tomu, že rám už nie je z lesklého plastu. Eliminovali sa tak zbytočné odrazy a rušivé elementy. 

3D obraz je vynikajúci, má však jeden háčik. Stačí drobný pohyb do strán a priestorový dojem sa vytratí, čo znamená, že na cestovanie nie je úplne ideálny. Musíte mať naozaj pevnú ruku, aby ste pri mastení do tlačítok udržali handheld v polohe, kedy sa vám nebudú krížiť oči. No a potom je tu samotné rozlíšenie. 

Rozmery displejov sa zväčšili, ale s nimi nenarástlo rozlíšenie. Hustota pixelov je nižšia, takže ich môžete vidieť voľným okom. Zubatosť na farebných prechodoch a jemných linkách sú viditeľné hlavne na dolnom paneli, kde obyčajne sledujete mapu, manažujete inventár alebo ťukáte na tlačítka. Nie je to nič, čo by vadilo pri hraní, ale v dobe HD panelov na mobiloch, je rozlíšenie 320x240 smiešne. Nintendo má však zviazané ruky spätnou kompatibilitou. Väčší dotykový displej má ešte jednu slabosť, ktorú odhalil kresliaci program Art Academy. Pri vyššej uhlopriečke trpí aj jeho presnosť. Zatiaľ čo softvér dovoľuje kresliť jemné linky a tenučké čiary čeruzkou, na paneli sa objavujú zubaté čiary a často o kúsok vedľa, než ste sa ich snažili nakresliť.