Čo sme zistili pri launchi posledných troch herných systémov Nintendo, že nehodno podceňovať odlišný pohľad na hardvér a vždy odvážnejšiu víziu, ktorú dokáže zúročiť a obrátiť aj pôrodné bolesti v stabilné predaje. Nintendo s novým systémom Nintendo Wii U stojí na prahu novej generácie, no súčasne čelí takmer nemožnej výzve. A má to v názve. Wii a jej predaných 100 miliónov konzol. 

Rodiny a deti si už raz podrobila konzola s pohybovým ovládačom, teraz jej demografia trochu podrástla, presedlala na mobily alebo tablety a niekde tam je aj sľub pravoverným, že tie hard core hry raz prídu. Odpoveďou má byť Wii U a želiezko v ohni - inovatívny herný ovládač GamePad so 6,2 palcovým rezistívnym displejom obohnaným tlačítkami. Keď ho vtisnete do rúk majiteľke Wii, ktorá si konzolu kúpila na cvičenie a tancovanie, nevie ako ho uchopiť. A čo je horšie, nevie, kam sa má dívať. Na televízor alebo tablet? Čo mám robiť?

GamePad patrí do rúk hráčom, preto si konzola zatiaľ rozumie iba s jediným. So sedemnástimi tlačítkami, dvomi analogmi, čelnou kamerou s rozlíšením 1,3 Mpx, IR vysielačom, NFC čipom, vibráciami, reproduktormi, mikrofónom a slúchadlovým výstupom mu patrí prvenstvo za najväčší konzolový ovládač, ale aj za najvybavenejší. Áno, batéria vydrží v priemere 3 hodiny (nám sa ho podarilo vybiť aj rýchlejšie) a áno, nabíja sa extrémne dlho cez priložený adaptér, ale zážitok z hrania je opäť o kúsok iný. Práve vďaka Nintendu. 

Wii U nemá taký efekt ako Wii po vybalení z krabice, kedy každý pochopil, čo má s tým podivným malým diaľkovým ovládačom robiť. GamePad sa dá uchopiť iba jedným spôsobom a jeho ovládacie prvky sú rozmiestnené tak ako kážu štandardy. Teda až na D-pad a A,B,X,Y, ktoré z ergonomického hľadiska vás nútia prekladať ukazováky a posúvať si ovládač v rukách, pretože na ne z analogov nemáte palcami ideálny prístup.

Zariadenie postráda okamžitú pripravenosť a intuitívnosť používania Wii. Po prvom zapnutí je tu povinný update, na ktorý si treba rezervovať približne 60 minút aj s inštaláciou a potom možno príde na radu aj študovanie manuálu. Nintendo vstupuje nielen do HD éry, ale spúšťa aj novú sociálnu službu a otvára náruč aj online hraniu. Vráťme sa však ešte na malý moment k hardvéru. 

Wii U je kompatibilná s Wii, môžete použiť remote a nunchuk ovládače (tie v balení nenájdete a sú esenciálne pri hraní multiplayeru), audio / video káble, senzor pod televízor a dokonca prehrá aj Wii hry. Jednoduchý a snáď najlepšie spracovaný transfer dát v histórii vám pomôže zo starej konzoly dostať do novej konto a stiahnuté hry z Virtua Console. Tu si však treba dávať pozor, nie všetky digitálne hry sú kompatibilné, v mojom prípade som sa musel rozlúčiť s Lost Winds. Do konzoly sú cez SD kartu prenesené aj uložené pozície a na účet pripísaný zostatok bodov na ďalší nákup hier. (v mojom prípade transfer neprebehol korektne a o sejvy som prišiel). Wii hry bežia v emulovanom móde, ktorý je dostupný z hlavného menu. Nebežia v upscalovanom režime ani sa nedá použiť na hranie GamePad.

Wii U neprehrá žiaden DVD film, audio CD ani vám nenačíta z SD karty fotografie z dovolenky. Nedokáže streamovať obsah ani z Media Centra. Za to má jeden z najlepších prehráčov YouTube, kedy vám video beží na televízore a jeho popis môžete čítať na tablete. Priamo z GamePadu sa dá ovládať aj televízor. Stačí si vybrať zo stovky výrobcov a môžete prepínať kanál, vstupy aj ho vypnúť a zapnúť. Diaľkové ovládanie funguje aj bez toho, aby bežala konzola.

Je nadradené nad systémom a je okamžite k dispozícii, čo sa nedá povedať o softvérovej výbave, ktorá sa vlečie ako slimák, updatuje celú večnosť a aj keď máte vybrané aplikácie po ruke počas hrania, prepínanie medzi nimi má odozvu rádovo niekoľko sekúnd. Čakáte nielen na ich spustenie aj na ich vypnutie. No a potom je tu zvláštna segmentácia aplikácií podobne ako u nešťastnej Vity. Zo zoznamu priateľov sa nedajú posielať správy, na to musíte spúšťať MiiVerse, ak im chcete zavolať cez videochat, musíte spustiť príslušnú aplikáciu. 

MiiVerse je vlastná sociálna sieť so silne moderovaným obsahom. Skúste napísať nadávku alebo zvoliť si rafinovaný nick, neuspejete. Funguje na princípe diskusného fóra, každá hra má vlastnú miestnosť, kam pribúdajú obrazové aj textové správy. Príspevky sa dajú lajkovať (Yeah), komentovať aj nahlásiť ako nevhodné. V MiiVerse môžete ľahko sledovať aktivity priateľov aj sa zapájať do diskusií. 

Správy z MiiVerse sa zobrazujú aj po spustení konzoly, kedy sa vám na televízore zhromažďujú desiatky Mii. Chybičkou krásy Wii U po sociálnej stránke je, že nedokáže pracovať v AlwaysOn režime ako Wii, ktorá vám dala blikaním najavo, že ste dostali správu. Iba v MiiVerse môžete posielať obrázky z hier, ktoré sa nedajú uložiť na SD kartu, zakázané je aj posielanie emailov, ktoré u Wii fungovalo. Wii U sa nedá prepojiť s kontami na Twitter ani Facebook.

Ak bez nich nemôžete žiť, môžete použiť integrovaný internetový prehliadač. Podporuje JavaScript aj HTML5 (flash nie), rýchlo načítava aj stránky s obrovským počtom obrázkov, pri skrolovaní však dochádza k prekresľovaniu. Nielen u browsera sa ukáže najväčšia slabina displeja s rozlíšením 854 x 480, je resistívny, čiže ovládanie prstom je oproti stylusu stále v nevýhode. Nezvláda gestá ani multitouch, čo je v dnešnej dobe absolútny prehrešok. 

V porovnaní s tabletmi alebo telefónmi je displej GamePadu vykopávkou a ani jeho pozorovacie uhly neprekvapia. Na druhej strane má matný povrch, na dennom svetle prichádza o sýtosť farieb a kontrast, no obraz sa zbytočne neleskne. A aké je hranie s extra obrazovkou? 

V prvých momentoch si neviete zvyknúť, kam sa pozerať. Raz je to na televízor potom späť na displej. Vzniká zmätok nielen pri zobrazovaní ovládacích prvkov, ale aj ako ich ovládať, či tlačítkami, alebo dotykovým displejom. Úvodný line-up nie je svetoborný a chýba jasný killer titul. Assassin’s Creed 3 dokáže bežať v zrkadlovom režime a podobne ako New Super Mario Bros. U nepotrebuje televízor. Ak si ho zapnete, môžete mať na displeji mapu alebo inventár na prepínanie zbraní. ZombiU využíva GamePad na prieskum prostredí a gyroskopmi presne kopíruje váš pohyb pri skenovaní. 

Najväčší potenciál ukrýva Nintendo Land s asynchrónnym multiplayerom a podporou až piatich hráčov súčasne. Kompilácia minihier, ktorá je súčasťou Premium balenia konzoly, dovoľuje hráčovi s GamePadom sledovať mapu z nadhľadu a naháňať zvyšných hráčov, ktorí sledujú dianie na televízore z úplne iného uhlu. Hrajú rovnakú hru, ale ich rozličné role im sprostredkúvajú iný zážitok. 

Spolu s Wii U sa vracia lokálny multiplayer do obývačiek, už to však nie je pobehovanie pred televízorom, ale pokojné sedenie a vedenie diskusií, kto dostane GamePad ako ďalší do rúk. Má síce veľa ovládacích prvkov, ale do hry sa ľahko dostanete aj bez použitia tutorialu.

Wii U je určená výhradne na hranie, o multimédiá sa má starať služba TVii. Streamovanie a požičiavanie filmov alebo sledovanie televízneho vysielania sa u nás tak skoro nedočkáme, Slovensko ani susedné Čechy nie sú medzi podporovanými krajinami. Pri výbere regiónu si preto dajte pozor, inak sa nepripojíte ani na Nintendo Network ani eshop. 

Vidieť prvýkrát bežať Maria v plnom HD rozlíšení, je zvláštne. Pripojiť sa s Wii U na eshop a stiahnuť si demo, je znepokojivé. Inštaluje sa síce desať minút, ale predsa, konzola od Nintenda zvláda online a vysoké rozlíšenia ľavou zadnou. Softvér potrebuje vyladiť, herný katalóg doplniť a nahradiť v ňom lacné a rýchle prerábky za poriadne hry. O originálne zážitky sa už postará GamePad. 

Nintendo má pred Sony a Microsoftom náskok. Teraz je otázkou, či si ho dokáže aj udržať kvalitnými hrami a odladeným systémom.