Po niekoľkých rokoch od ohlásenia koncom minulého týždňa aj Sony vstúpila do nanovo rozvírených vôd virtuálnej reality. Ako posledná z trojice veľkých konkurentov vytiahla svoj headset PlayStation VR a kým konkurenti už pomaly inovujú (napríklad ovládače), Sony si svoje miesto na trhu ešte len musí nájsť. V istom ohľade však má situáciu podstatne zjednodušenú. HTC Vive aj Oculus Rift sú relatívne drahé zariadenia, ku ktorým navyše potrebujete aj výkonné PC zostavy. PS VR je lacný headset, dáte zaň len štyri stovky. A vystačíte si aj s konzolou, ktorá leží pod vašim TV už tri roky. Tiež za to ale zaplatíte istú daň, hoci spočíva v niečom inom.

Na úvod zopár čísel. PlayStation VR stojí v našich obchodoch presne 399 eur. To je odporúčaná cena zariadenia. Niekde je to o niečo menej, inde zas o trochu viac. Samotný headset váži 610 gramov a je tak ťažší ako konkurenti HTC Vive alebo Oculus Rift. Obsahuje 5,7-palcový OLED displej s pozorovacím uhlom 100° a disponuje rozlíšením 960x1080 pixelov pre každé oko. S frekvenciou je to už zložitejšie, keďže Sony považuje za minimum 60 fps, čo je však na VR veľmi málo, tak tlačí vývojárov k 90 fps a 60 sa snaží reprojekciou navýšiť na 120 fps. Vašu pozíciu meria 9 senzorov na headsete a PlayStation Eye kamera. A posledné číslo je 23. Toľko hier malo podporu PS VR pri jej launchi. Medzi nimi sú exkluzivity, časové exkluzivity, multiplatformy a aj hry, ktoré majú VR podporu ako bonus (Blood Ties misia pre Rise of the Tomb Raider a podobne).

Je to drobnosť, no veľmi pomáha budovať výborný prvý dojem. Krabica s PS VR je síce pomerne veľká, ale je to jedno pekné elegantné balenie. Odklopíte ho a dostanete sa k jeho obsahu, ktorý je logicky usporiadaný tak, aby ste postupovali pri prvotnom zapojení podľa manuálu. Najskôr sa dostanete ku kabeláži, potom k procesorovej jednotke a nakoniec k samotnému headsetu, ktorý je umiestnený v spodnej časti. Z káblov v balení nájdete konkrétne HDMI, pripájací kábel k VR headsetu, USB kábel, štupľové stereo slúchadlá a adaptér s napájacím káblom. Nechýba ani disk s 8 demoverziami väčších hier, ako je Driveclub VR a podobne, aby ste mohli hneď skúšať rôzne VR zážitky.

Potešujúce je, že ak aj náhodou nepatríte medzi tých zdatnejších, dokážete PS VR k svojej PS4 pripojiť na prvý raz bez väčších problémov už za pár minút. Návod je zrozumiteľný, inštalácia jednoduchá a každá vec je navyše označená aj nálepkou s číslom, ktorá naznačuje, v ktorom kroku sa daná vec pripája. Ak ste teda rodičmi a PS VR kupujete svojim deťom ku konzole, nemusíte sa báť, že by ste pripojenie nezvládli. Po ňom vás čaká už len stiahnutie updatu a kalibrácia headsetu. To všetko tiež trvá len pár minút, navyše vás kalibráciou prevedie sprievodca na obrazovke. Ak sa nepodarí, vždy sa dajú nastavenia zresetovať a ísť odznova.

Teraz ale pozor. Balenie PS VR za štyri stovky nie je všetko, čo na VR hranie stačí. Ako som už písal, potrebujete aj Eye kameru. Ak ju ešte nemáte, musíte sa po nej poobzerať. Existuje staršia verzia z roku 2013, no aj elegantná nová verzia, ktorá má tvar jednoduchej čiernej tyčinky. Niektoré hry sa lepšie hrajú s Move ovládačmi, iné ich priamo vyžadujú a s dualshockom sa hrať nedajú (SportsBar VR). V zásade si viete vystačiť aj s ním, no pred kúpou hry sa radšej vždy presvedčte, či nevyžaduje Move. A aj keď demá na nejakú dobu zabavia, po víkendovom skúšaní omrzia a potrebujete niečo viac, no k tomu sa ešte dostaneme.

Okrem headsetu je dôležitou súčasťou aj malá a nenápadná krabička, v ktorej sa skrýva procesorová jednotka. Dizajn sa nesie v duchu normálnej PS4 a má teda dve „poschodia“, ktoré sú oddelené pásom, v ktorom je LED na označenie aktuálneho stavu. Možno by nemusela neustále svietiť aj vtedy, keď je zariadenie vypnuté (svieti červeno na znamenie, že je zariadenie pripojené). Do procesorovej jednotky zapájate 2 HDMI káble (jeden z TV, druhý do konzoly) a dva káble z headsetu. Poteší aj fakt, že ponúka vďaka posúvateľnej pravej časti jednoduchý prístup k portom, mohla by sa ale v ďalšej verzii dať zacvaknúť v oboch polohách. Takto si ju často posuniete nechtiac.

Aj napriek spomínanej vyššej hmotnosti je PS VR headset na hlave pohodlný. Síce po dlhšej dobe tie gramy navyše v porovnaní napríklad s HTC Vive cítiť, no nie je to nič strašné. Dokonca sa dá povedať, že väčšina používateľov s ním na hlave nebude mať problém. Ak nemáte väčší nos či lícne kosti, nebude vás headset nikde tlačiť. Upína sa hlavne vzadu a drží vám tak okolo hlavy a na tvári. Vzadu si ho viete jemne doťahovať kolieskom, vpredu zas jeho prednú časť posúvať po „koľajničke“, aby ste ju presne nasadili na tvár, netlačila vás, no zároveň ani neprenikalo svetlo. A hlavne sa od nastavenia odvíja aj ostrosť obrazu. Ak vám headset dobre nesedí, nevidíte ostro. Nejakú dobu trvá, kým si nájdete tú ideálnu polohu, ale už po pár hodinách hrania si budú vedieť všetci hravo hneď nasadiť headset podľa svojich potrieb.

Trošku hnevajú káble, a to pri hraní v sede aj pri stoji. Zatiaľ PS VR nemá hry výrazne zamerané na pohyb v prostredí, takže až tak nehrozí, že by ste sa do káblov zamotali, no tu a tam sa vám niekde zachytia, či vás ťahajú. To isté platí aj pre slúchadlá, ak používate káblové. Na kábli od headsetu je totiž jednoduché ovládanie, ktorým headset zapínate, ovládate hlasitosť a tlmenie zvuku. Taktiež tu pripojíte slúchadlá cez 3,5 mm jack, to znamená, že sa vám okolo krku motá ďalší kábel. Najmä, keď hráte hry, pri ktorých sa viac točíte. A keďže si vždy potom dokážete obraz vycentrovať tam, kde sa práve pozeráte, po takej hodine hrania s headsetom na hlave sa nakoniec môžete pozerať niekam úplne inam, ako keď ste začali.

K PSVR mám ešte jednu výtku. A aj tá sa týka skôr kamery. Tá nemá práve ideálne pozorovacie uhly a pri hraní musíte byť od nej minimálne 0,6 metra a maximálne 3 metre. To sú dostatočne nastavené rozmery, no aj pri ich dodržaní občas hnevá snímanie pohybu a ideálne si to všimnete pri hre ako Tumble VR, v ktorej staviate veže z kociek. Ak už máte vežu vysokú okolo 2 metrov a s ovládačom sa pohybujete nižšie alebo vyššie (aj keď si vežu vo virtuálnej realite posuniete hore alebo dole), tak tu a tam vám poloha ovládača preskočí. Taktiež si s headsetom na hlave ťažko odskúšate, či sa ešte pohybujete v zábere kamery, zvlášť pri dynamických scénach.

Ak bude toto vaše prvé stretnutie s virtuálkou, ohromí vás. Technologicky síce PS VR nie je najpokročilejšie, stále je to ale kvalitne prevedená virtuálna realita, ktorá vás dokáže vtiahnuť do herného sveta a ponúkne neuveriteľne sugestívne herné zážitky, ako napríklad vesmírny simulátor EVE: Valkyrie, v ktorom po prvý raz strávite prvé minúty už len tým, že sa budete v kokpite vesmírnej stíhačky neustále otáčať okolo seba, obzerať si všetky tie ukazovatele aj páky. A to isté platí aj v prípade iných hier, napríklad Driveclub VR, kde si môžete kontrolovať pozíciu pozeraním do spätných zrkadiel, či si správne nadísť do zákruty tým, že sa sami pozriete cez okno na to, kde má vrchol.

Keď si zvyknete na headset na hlave, dobre si ho nastavíte a vyladíte na miestach, kde vás omína či tlačí, dokážete sa do niektorých hier ponoriť naozaj na poriadne dlho. Zatiaľ sme si vyskúšali len disk s demami, VR Worlds a niektoré ďalšie úvodné VR zážitky, no podarilo sa im ukázať silu. V PS VR je totiž aj párty potenciál. Na jednej strane umožňuje aj asynchrónne hranie, keď hráč vo VR vidí niečo iné ako je na TV. No aj v prípade, že sa na obe obrazovky streamuje rovnaký obsah, stále sa viete s partiou zabaviť. Ideálnym príkladom je hra Headmaster, v ktorej musíte hlavičkovať lopty do brány. Na tom hlavičkujúcom nešťastníkovi sa dá schuti zasmiať a on sa zase baví hrou samotnou. Len si nezabudnite pripojiť poriadne slúchadlá, aby izolovali zvuk.

Je to daň za nízky výkon a nižšiu cenu, ale musíte sa uspokojiť so slabším vizuálom, ktorý vás vráti aj o generáciu či viac späť. Niekde to neprekáža, v jednoduchších tituloch, či takých, ktoré sú výrazne predskriptované. Taký London Heist vyzerá aj tak veľmi dobre a skutočne si užijete lúpež, naháňačku a aj garáž v štýle Gaunerov. Dobre vyzerá aj EVE, taký Driveclub VR je síce vizuálne bohatý, ale málo detailný a vyzerá skôr ako Gran Turismo 4. To ale neznamená, že by ste si hru samotnú neužili, no v porovnaní s tou pôvodnou to môže byť trošku šok. A rovnako individuálne je to aj v prípade ďalších hier.

Taktiež musíte počítať s tým, že sú hry (a aj iný obsah vo VR) často ostré len v strede vášho zorného poľa. Napríklad kraje obrazu máte často rozmazané, čo sa možno snaží nadobudnúť reálny dojem, no sú momenty, kedy to vie pokaziť zážitok, keďže očami v headsete pohybujete normálne a môže sa tak stať, že sa budete pozerať po rozostrených okrajoch, kým tam nenasmerujete aj hlavu. Avšak vzhľadom na hry hlavou pohybujete pomerne často. Horšie je to pri neherných zážitkoch, ako sú napríklad filmy, kedy horšia kvalita obrazu a rozostrenie už prekáža.

Okrem hrania a zážitkov v priamej virtuálnej realite totiž dokážete hrať aj takzvanom kino režime, kedy si pripadáte presne ako v kine. Pred vami je plocha a na nej z nejakej diaľky sledujete obrazovku. Môžete tak sledovať svoje Blu-ray filmy, len tu opäť vychádza do popredia menej kvalitný obraz. No ako alternatíva, ak niekto okupuje vašu TV, to môže byť fajn. Môžete tak ale aj hrať aj rôzne hry, ktoré na konzole nemajú priamu VR podporu. Prakticky všetky si tak dokážete zahrať. Opäť ale v horšej kvalite oproti vizuálu na TV.

A konečne sa dostávam k tej najháklivejšej téme virtuálnej reality. Potrebuje čo najnižšiu latenciu a čo najvyššiu kvalitu obrazu, aby nespôsobovala nevoľnosť. Kinetóza nie je ničím neobvyklým a musíte sa pripraviť na to, že vám z headsetu možno nebude najlepšie. Testovali sme rôzne hry snáď siedmi alebo ôsmi. S rôznymi výsledkami. Ja už som mal na hlave snáď všetky bežne dostupné technológie v oblasti VR a nemal som nikdy problém. U niektorých testerov  tieto problémy prichádzali pri dynamických hrách, ako Driveclub VR alebo VR Luge, kde idete na saniach dole kopcom pomedzi autá. A je pochopiteľné, že takéto hry hráči horšie znášajú. Konkrétne sme zažili v troch prípadoch mierne točenie hlavy po pár desiatkach minút (v prípade VR Luge to prichádzalo skôr). A bol aj jeden prípad dosť silnej nevoľnosti.

Ak by som vám mal poradiť, vyberajte si tak najskôr viac statické a pomalé tituly, aby ste si na VR zvykli a postupne zistili, či patríte medzi tých, ktorým z takéhoto hrania môže prísť zle. Vhodným je na to VR Playroom, čo je séria skôr sociálne zameraných minihier, ktoré sa vás pokúsia zoznámiť s virtuálnou realitou a jej možnosťami a ovládaním. Titul je zadarmo dostupný zo Store, ak máte PS VR a aj keď rýchlo omrzí, svoju funkciu plní dobre. Pre zoznámenie odporúčam aj kratučký VR animák Invasion!, ktorý je tiež zadarmo. Podobné zážitky sme vám nedávno spísali v našom článku.

Neoddeliteľnou súčasťou každého herného zážitku je zvuk. Ako som už písal niekde v úvode, na kábloch od procesorovej jednotky k headsetu sa nachádza ovládanie, do ktorého viete zasunúť slúchadlá. Pribalené štuple sú takým štandardom, takže ak chcete naozaj poriadny zážitok, siahnete po nejakom lepšom headsete. Pokojne aj s priestorovým zvukom, keďže PS VR dokáže priestorový zvuk spracovať a je to s ním naozaj hneď iný zážitok, keďže naň aj mnoho hier stavia podľa toho, aká je vaša poloha voči zdroju zvuku. Navyše ak máte slúchadlá s mikrofónom, PS VR vám dokáže mikrofón pre chat presmerovať na ten na slúchadlách.

Ako hráči žijeme  v dobe, kedy často vizuálna hyperbola znamená viac ako príbeh alebo samotný herný zážitok. Technológie dnes pokročili tak ďaleko, že niektorí ľudia ťažko odpúšťajú nedostatky či nedokonalosti. PS VR ako najmenej dokonalá z aktuálnych významných hráčov na trhu týchto nedostatkov nemá málo, no tak trochu mi pripomína Hitchcocka v 40. rokoch, keď využíval nedokonalé postupy, aby prinášal nevídané filmové zážitky. Ak si zoberieme do úvahy technologické parametre tejto virtuálky, nedokáže priniesť ten najlepší vizuál, aj tak ale poskytne zaujímavý zážitok.

A to všetko tak akosi dokonale vystihuje virtuálku od Sony. Na jednej strane zaujme tým, že má naozaj čo ponúknuť, keďže nedokáže osloviť technickou dokonalosťou. Na druhej strane sa čo najviac snaží osloviť masy. Výsledok je možno pre niekoho rozporuplný, pre iného je veľkým prísľubom do budúcnosti. Pre mňa osobne je to prvá virtuálna realita s potenciálom pre masovú budúcnosť. Áno, na hlave som mal aj oveľa kvalitnejšie, ale aj s výrazne vyššou cenovkou. Mal som na hlave aj lacnejšie a masovejšie, ale len s chvíľkovým zážitkom. A v tomto prípade nemusíte dať za zariadenie výplatu, no dostanete niečo, čo vás chytí. Sony tak s PlayStation VR balansuje na veľmi tenkej hrane, no nebudeme si klamať, vychádza jej to.

PlayStation VR a titul PlayStation VR Worlds nám na recenziu zapožičal obchod PROGAMINGSHOP.SK.